Aj na tomto mieste SNN sme sa už neraz zamýšľali nad neoceniteľnou úlohou umeleckej literatúry napísanej v rodnom jazyku predkov, ktorá predstavuje jeden z pilierov národnej náležitosti a súdržnosti medzi krajanmi žijúcimi za hranicami Slovenska a vlasťou. No a, pravdaže, pripomínali sme si tvorcov, ktorí takéto piliere stavajú. Jedným z takýchto, pôsobiacich na Dolnej zemi, je básnik, prozaik, literárny kritik, bibliograf, zostavovateľ antológií i prekladateľ Víťazoslav HRONEC.
Narodil sa 7. augusta 1944 v Pivnici vo Vojvodine. Základnú školu navštevoval v Boľovciach, Pivnici, Bajši a v Báčskom Petrovci. Následne chodil do známeho gymnázia v Báčskom Petrovci a neskôr v Zemune. Po stredoškolských štúdiách študoval na lekárskej fakulte v Belehrade. Láska k písanému slovu ho priviedla k tomu, že pôsobil ako novinár v týždenníku Hlas ľudu, ako redaktor knižných vydaní vo vydavateľstve Obzor v Novom Sade a bol šéfredaktorom časopisu Nový život. Jeho cielené pôsobenie prinieslo mnoho zdravého ovocia, pravdaže aj v podobe kníh.
Spomenieme básnické zbierky Hviezdy, pobrežie, Soľ, ale piesok, Hranica a Prázdna streda. Začiatky jeho poézie sú v znamení symbolizmu, pre Hroncovo prvé obdobie je príznačný akoby neosobný pohľad, úsilie vyjadriť totalitu bytia, zašifrovanie myšlienok a vyjadrovanie sa prostredníctvom symbolov. Spisovateľ úspešne prepája literatúru a filozofiu a nadväzuje na srbský a slovenský kontext. V neskorších zbierkach popiera ideál, zrieka sa klasickej estetizácie a ponúka konkrétne pohľady na skutočnosť. Vydal aj zbierky poviedok a romány, napríklad Prievan, Pán vzduchu a kráľov syn, Plný ponor, Stretnutie s Minotaurom, Nebo nad Helespontom… Z literárno-kritických kníh spomenieme Za poetikou, Svet básnického obrazu a Chrestomatiu slovenskej vojvodinskej poézie. Jubilujúcemu Hroncovi želáme ešte veľa síl a tvorivého pokoja potrebného k jeho zmysluplnej práci vedúcej k prospechu mnohých.
Igor VÁLEK − Foto: autor