Proti komu a čomu bojuje Antifa či jej sprejeri nielen v hlavnom meste?

V našom hlavnom meste sa takmer pravidelne objavujú nápisy, demonštratívne „bojujúce proti fašizmu“. Nie sú to nijaké čarbanice primitívnych sprejerov. Sú to väčšinou profesionálne a celkom esteticky vyrobené heslá veľkých rozmerov, umiestnené na dobre viditeľných až nápadných miestach. Také je trebárs na opornom múre na Pražskej ulici priamo oproti vyústeniu Stromovej ulice, kde už dlhší čas bije do očí vodičom veľký červeno-biely nápis ANTIFA.

Zrejme je to prezentácia existencie akejsi záujmovej skupiny ľudí, ktorí práve takýmto okatým spôsobom „bojujú proti fašizmu“, a to práve v Bratislave! Nie som sympatizantom fašizmu – je to najhoršie zlo, aké sa vygenerovalo v moderných dejinách ľudstva, a mám s ním svoje rodinné a osobné skúsenosti – už z roku 1938 s jeho maďarskou podobou a z roku 1944 aj s jeho podobou nemeckou. Skúsenosti, aké by som nikomu neželal. Obávam sa však, že títo „antifa-antifašisti“ sami dosť dobre nevedia, proti čomu vlastne „bojujú“. Definície fašizmu, ktoré sa nájdu v múdrych dielach po prevrate, samu podstatu fašizmu totiž vôbec nevystihujú, ale skôr ju zahmlievajú. A nepomohol im ani §422d Trestného zákona, ktorý sa do zákona dostal za vlády Ivety Radičovej v takomto kurióznom znení:

Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť

– holokaust,

– zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii,

– zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii,

– alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Tento zákon nadobudol účinnosť od 1. septembra 2011.

LEGISLATÍVNY MAČKOPES

V tomto prípade páni poslanci strakatej koalície pomiešali dokopy komunistický oheň s fašistickou vodou a k tomu pridali legislatívneho mačkopsa „iného podobného hnutia“, pričom ani jeden z uvedených trestných hriechov nedefinovali. Komunistická ideológia je už dávno definovaná a všeobecne známa, ale „iným podobným hnutím“ bez presnej definície môže byť označené hocičo, čo konkrétny pán sudca alebo jeho zákulisný sudcovodič za také čosi označí – a to nemá nič spoločné s právnym a navyše ešte aj s demokratickým štátom!

Výstižné definície fašizmu máme k dispozícii len od jeho smrteľných nepriateľov – komunistických ideológov. Z priestorových dôvodov ich tu nemôžem citovať, ale čitateľ ich nájde aj v takých banálnych zdrojoch, ako sú napríklad slovníky cudzích slov z predprevratového obdobia. Stručne sa dá povedať, žefašizmus je diktatúraveľkoburžoázie, ktorá sa spravidla uvádza do života vtedy a tam, kde sú životné podmienky občanov následkom „trhového“ rabovania až také neznesiteľné, že hrozia boľševickou revolúciou. Jedine v tom je podstata fašizmu akéhokoľvek druhu a proveniencie (a nie v hakenkrajcoch či akýchkoľvek iných symboloch určených pre naivných hlupákov!) a práve preto sú komunizmus a fašizmus vždy a všade smrteľnýminepriateľmi! Podstata fašizmu je v antikomunizme (a vice versa podstata komunizmu je najmä v antifašizme) a ostatné prejavy a symptómy fašizmu (nacionálne velikášstvo, expanzionizmus, militarizmus, rasizmus, antisemitizmus, kontrola a usmerňovanie médií, špehovanie a špicľovanie občanov a pod.) sú len nástrojmi na jeho udržanie pri moci, ktoré sú uplatňované podľa miestnych podmienok a potrieb (preto existovali aj viaceré brutálne fašistické režimy, ktoré neboli rasistické či antisemitské).

VÝHONKY TRHU

Na základe historických poznatkov a skúseností môžeme teda povedať, že nijaká pluralitná demokratická spoločnosť založená na neregulovanom trhovom hospodárstve nie je eo ipso uchránená pred fašizmom. Práve naopak! Podmienky neregulovaného trhového hospodárstva umožňujú takú koncentráciu kapitálu, a teda aj reálnej politickej moci v rukách bohatých jednotlivcov a korporácií, že to priamo môže viesť v danom štáte k ich mocenskej diktatúre. Udalosti okolo Ruska a Ukrajiny vydávajú o tom presvedčivé svedectvo. Oligarchovia, ktorí za liberálnej vlády Jeľcina získali v Rusku obrovské majetky, už priamo ovládali Jeľcinovu politickú verchušku a dodnes siahajú v Rusku po politickej moci. A na Ukrajine si podobní oligarchovia tej istej krvnej skupiny dokonca vybudovali už aj svoje súkromné armády! Rovnaké tendencie sa však prejavujú en gros aj vo veľkej medzinárodnej politike. Z množstva príkladov uvádzam jeden mimoriadne varovný:

Veľmi znepokojujúce je aj to, čo sa odohralo pri prijímaní Rezolúcie VZ OSN proti fašizmu z 15. novembra 2013 (ide o rezolúciu číslo A/c.3/68/L.65/Rev.I s názvom Glorifikácia nacizmu: Neprípustnosť praktík, ktoré podporujú súčasné formy rasizmu, rasovú diskrimináciu, xenofóbiu a podobné intolerancie). Za prijatie rezolúcie hlasovali Rusko, Bielorusko, ČĽR, Kuba, KĽDR, Venezuela, Irán, Sýria i Izrael a ďalších stodvadsaťtri štátov sveta. Proti hlasovali USA s Kanadou a hlasovania sa zdržalo päťdesiat štátov, vrátane všetkých štátov Európskej únie.

Pýtam sa našich politických reprezentantov: hlasujeme len tak, ako nám to EÚ dovolí? Chceme návrat fašizmu, alebo z cesty k nemu už niet návratu?

V takomto konaní celých skupín štátov vidno už tendencie tolerovania pripravovaného alebo už existujúceho fašizmu globálnych dimenzií – teda akéhosi globálfašizmu. Staré fašistické symboly sa však tolerovať nebudú. Naopak, tie sa budú tvrdo trestať – o to lepšie bude totiž maskovaný ten chystaný „pluralitný“ fašizmus bankárov, oligarchov a korporácií.

IDEOLOGICKÉ IMPORTY

Vráťme sa však na Slovensko, ktoré nikdy doteraz nemalo svoju slovenskú veľkoburžoáziu (za habsburskej ríše bola maďarská, židovská a rakúska, za prvej Č-SR k nej pribudla česká i anglická a za prvej SR ju nahradila ríšskonemecká ), a preto nikdy nemohlo mať ani svoj domáci slovenský fašizmus. Všetky doterajšie podoby fašizmu boli k nám násilne importované – v roku 1938 ten maďarský a v roku 1939 aj nemecký. A keďže sme po prevrate v roku 1989 v procese integrácie a globalizácie boli zahraničnými kupcami oslobodení aj od najhodnotnejšej väčšiny nášho národného bohatstva, na ktorom by eventuálne mohla vzniknúť aj slovenská veľkoburžoázia, nemusíme sa obávať nijakej hrozby domáceho fašizmu. Každý fašizmus či globálfašizmus, ktorý sa eventuálne v budúcnosti u nás objaví, bude zaručene vždy len dovezeným produktom zahraničnej proveniencie! Nezodpovedaná zostáva už len otázka, proti komu vlastne bojujú tí „antifa-antifašisti“ na Slovensku? Z logiky veci vyplývajú iba tri odpovede:

• Alebo sú to neinformovaní hlupáci, ktorí chcú na seba takto lacno upozorniť, ako to robia zatiaľ iba v zahraničí „neofašisti“, čo pobehujú s hákovými krížmi či s podobnými symbolmi.
• Alebo sú to všetkými masťami mazané slovakofóbne živly, čo za zahraničné granty „bojujú proti fašizmu“ práve na Slovensku preto, aby slovenský národ očiernili z tohto hriechu a odpútali pozornosť od fašizoidných režimov svojich zahraničných chlebodarcov.
• Alebo sú to skutoční antifašisti, teda komunisti, ktorí poznajú reálnu podstatu fašizmu a globálfašizmu, a preto chcú proti nemu bojovať – lenže v tom prípade by proti tomuto najhoršiemu zlu mali bojovať v tých európskych i zámorských štátoch, ktorých štátni občania vlastnia najhodnotnejšiu väčšinu nášho národného bohatstva! Lebo ožobráčená chudoba generuje iné –izmy, a nie diktatúry veľkoburžoázie.

Július HANDŽÁRIK – Karikatúra: Andrej MIŠANEK