Zavše uprednostňujeme zvrátenú predstavu o ochrane zvierat pred ľudským zdravím
Tibor B. HAČKO
Chov domácich zvierat patrí k rozšíreným záľubám. Za posledných dvadsať rokov sa však pomaly dostal nad právnu ochranu bezpečnosti človeka. Reakcie zvierat možno len ťažko predvídať. V poslednom čase sa množia najmä útoky bojových plemien psov Médiá stále častejšie informujú o incidentoch, keď chovateľ neustrážil psa a ten spôsobil zranenia s vážnymi následkami, niekedy dokonca až smrteľnými. Slovensko sa opäť šplhá na špičku povestného ľadovca škodlivou a zvrátenou predstavou o ochrane zvierat nad ľudským zdravím.
Vlastník psa alebo ten, čo ho sprevádza, je povinný zviera zaistiť takým spôsobom, aby zabezpečil ochranu v blízkosti pohybujúcich sa osôb. V príprade, že nevykoná dostatočné opatrenia, ktorými by minimalizoval škodlivé správanie a reakcie psa, potom si musí byť vedomý následnej zodpovednosti za zvieraťom spôsobené škody. Pes aj bez zjavnej príčiny – podnetu – môže zmeniť svoje správanie a byť útočný až agresívny. Spoliehať sa iba na to, že je cvičený a nikdy predtým sa neprejavil agresívnym či nebezpečných spôsobom, je úplne scestné. Chovateľ by mal predpokladať, že môže dôjsť k neprimeranej a nebezpečnej reakcii zvieraťa a mal by byť na takúto situáciu pripravený tak, aby ju zvládol.
■ KONFLIKTNÍ MAJITELIA
Každý chovateľ je povinný zachovávať taký stupeň pozornosti, ktorý si konkrétna situácia vyžaduje, aby zabránil alebo čo najviac obmedzil riziko vzniku škody na zdraví občanov a ich majetku. Skrátka: pes musí byť zaistený tak, aby bolo chránené okolie. Občan sa nemá mať na pozore pred pobiehajúcimi zvieratami, čo je nezdravý, častý a verejne tolerovaný stav, dokonca aj na verejných priestranstvách. Táto povinnosť je jednoznačne na strane chovateľa. Neraz agresívne reakcie voči ostatným občanom o to viac zarážajú. Po upozornení na porušenie uvedenej zásady sa zavše stávame terčom kritiky, nevyberaného slovného, ba aj fyzického útoku. Ak sa niekto nespráva v súlade s takto všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, má byť postihnutý podľa Občianskeho zákonníka. Ten podľa ustanovení § 415 a § 420 hovorí o zodpovednosti chovateľa za škodu spôsobenú domácim zvieraťom.
■ POTREBA PREVENCIE
Prevencia škôd a úrazov úzko súvisí s konkrétnymi okolnosťami, najmä s miestom, kde sa chovateľ so zvieraťom nachádza. Aj v tomto smere sa na majiteľa zvieraťa kladú zvýšené nároky. Obozretnosť umocňuje prítomnosť cudzích osôb, najmä detí, ktorých konanie a reakcie môžu byť neočakávané a iracionálne. Je napríklad dôležité, aby sme zabránili situácii, že sa v jednej chvíli ocitnú pes a dieťa v tesnom priestore a vo vzájomnom kontakte, čo vytvára nebezpečenstvo agresívnej reakcie psa na impulzívne správanie sa dieťaťa. Zúčastnili sme sa na viacerých súdnych pojednávaniach, kde sa riešili prípady úrazov detí práve po takýchto spočiatku nevinných hrách s domácimi miláčikmi. Za následky a poškodenie zdravia maloletého dieťaťa nesie však spoluvinu aj jeho rodič, a to v prípade, ak zanedbá dohľad nad maloletým podľa ustanovení § 420 a § 438 Občianskeho zákonníka spoločne s tými, ktorí škodu spôsobili. Stanoviť mieru zavinenia a zodpovednosti nemožno exaktným spôsobom. Po prípadnej žalobe je to na úvahe súdu.
Ak sa teda rozhodnete chovať zviera, je žiaduce oboznámiť sa so všetkým, čo s chovom súvisí. Tiež treba prednostne zohľadniť skutočnosť, že chovateľ je vždy povinný postarať sa o to, aby predchádzal možnej škode spôsobenej zvieraťom, a urobiť všetko pre to, aby nedošlo k útoku zvieraťa na človeka, možnému úrazu, ťažkej ujme na zdraví alebo dokonca smrti.