Konsolidácia verejných financií je v prvej línii vládnych stabilizačných opatrení
Jozef HAJSTER
Najzávažnejším problémom, ktorý rieši druhá vláda Roberta Fica, je konsolidácia verejných financií. Cieľom je, tak ako to ukladá fiškálna zmluva, stlačenie deficitu pod tri percentá HDP do konca roka 2013. Podľa výpočtov ministerstva financií treba na dosiahnutie tohto cieľa ušetriť 1,5 miliardy eur. Je to veľká suma. V prvom balíku legislatívnych opatrení na zníženie deficitu bolo aj prerokovávanie novely zákona o dôchodkovom systéme.
Deväťdňová rozprava v NR SR bola emotívna a obštrukcie pravicovej opozície rozsiahle. Predovšetkým preto, lebo bránila jeden zo svojich hlavných „výdobytkov“ z čias reforiem druhej Dzurindovej vlády – druhý dôchodkový pilier. Navrhované zmeny v druhom pilieri podľa očakávania prešli a vláde Smeru pomôžu tento rok znížiť deficit sumou asi 160 miliónov eur; v budúcom roku to bude pol miliardy.
■ DEMAGÓGIA O ZNÁRODNENÍ
Slovensko však nie je jedinou krajinou, kde bolo zníženie príspevku do tohto piliera nevyhnutnosťou. V susednom Poľsku vláda znížila príspevok do kapitálového piliera zo 7,3 percenta na 2,3 percenta, teda o päť percent, rovnako ako na Slovensku; v Maďarsku Orbánova vláda „znárodnila“ celý pilier, podobne to urobili aj v Portugalsku. O znárodnení hovoria odporcovia tohto kroku aj u nás. To je však len zveličená demagógia, pretože je potrebné vidieť, že v takej vyspelej krajine, akou je Nemecko, idú do druhého piliera „len“ štyri percentá a v Česku tri percentá. Aj keď to bude znieť ironicky, v celoeurópskom kontexte sú preto štyri percentá na úrovni špičky. Okrem toho je možnosť pripoistenia o dve percentá, čo bude zvýhodnené tým, že tieto peniaze nebudú zdanené. Od roku 2017 sa bude príspevok do druhého piliera automaticky podľa zákona každý rok zvyšovať o 0,25 percenta, takže v roku 2024 dosiahne konečných šesť percent.
■ REFORMA REFORMY
Mala sa vláda dopustiť takého hyenizmu, že skráti dôchodky súčasným seniorom, ktoré patria k najnižším v Európe? Preto ak výška do druhého dôchodkového piliera je teraz na úrovni ekonomicky najvyspelejšej krajiny Európy, akou Nemecko nepochybne je, určite to nie je dôvod na zúfalstvo. Pritom si možno len povzdychnúť, že na rovnakej úrovni ako v Nemecku nie sú aj naše súčasné platy a dôchodky.
Po siedmich rokoch existencie druhého piliera sa už vykryštalizovala zhoda, že pre ľudí so zárobkom do 1 000 eur nie je účasť v ňom výhodná. Aj preto je odôvodnené päťmesačné otvorenie druhého piliera do konca januára budúceho roka. Predovšetkým poistenci s nižšími zárobkami tak budú mať možnosť zvážiť zotrvanie v ňom a rozhodnúť sa, ktorou cestou sa chcú k svojmu dôchodku dopracovať.
■ MANKO NA ÚSPORÁCH
Tvrdohlavosť pravice trvajúcej na povinnom vstupe zaráža aj z ideologických dôvodov, pretože sa vyhlasuje za nositeľa slobody a individuálnej zodpovednosti každého jednotlivca za svoj život. A povinná účasť v druhom pilieri je predsa v príkrom rozpore s touto ideologickou doktrínou. V pozadí je však iná mantra, ktorú v tomto prípade uprednostnili. Podľa nej len to, čo je v súkromných rukách, je dobre spravované. Pritom neberú do úvahy ani to, že doteraz sú úspory na dôchodok zhodnotené len o 1,2 percenta, čo je pod úrovňou inflácie. Sporitelia v druhom pilieri tak prerábajú. Schválené opatrenia možno aj preto považovať za potrebnú revíziu extrémov Kaníkovej dôchodkovej reformy z čias druhej Dzurindovej vlády. Pritom úplne v súlade s európskymi štandardami.
■ SLOVENSKÁ ŠUPINA
V kontexte Európskej únie však nemožno nevidieť aj to, že Slovensko je na tom aj pri všetkých problémoch s konsolidáciou verejných rozpočtov v porovnaní s väčšinou štátov o niečo lepšie. Zoberme si oveľa vyspelejšie Holandsko, ktoré má po Nemecku druhú najviac proexportne orientovanú ekonomiku v Európe. Tam treba schváliť úsporný balík vo výške 10 miliárd eur. Pri hlasovaní v parlamente na tom padla vláda a následkom boli predčasné voľby. Nehovoriac o megadlžníkoch na juhu eurozóny, kde ide o astronomické sumy nevyhnutných úspor. Jeden z nich – Španielsko – predložilo Bruselu úsporný balík vo výške gigantických 102 miliárd eur. Aj keď zoberieme do úvahy rozdiel vo veľkosti krajín, v porovnaní s tým je slovenských 1,5 miliardy takpovediac šupina.
O hĺbke problémov v eurozóne vypovedá aj to, že nezamestnanosť v Španielsku atakuje 25 percent a v Grécku dosahuje takmer 23 percent. To sú už úrovne veľmi blízko stavu, ktorý zažilo počas veľkej hospodárskej krízy USA v tridsiatych rokoch minulého storočia, keď nezamestnanosť tam dosahovala 25 až 30 percent.
Nevyhnutná konsolidácia rozpočtov nielen na Slovensku, ale takmer vo všetkých štátoch eurozóny je dôsledkom najmä dlhových problémov. Kríza je následok nezodpovednosti viacerých vlád a bankového sektoru. Preto sú teraz potrebné úsporné balíky, ktoré viac či menej postihujú všetky vrstvy obyvateľstva v celej Európe, ba aj vo svete. A to aj bez toho, aby sa ich konkrétne škrty úsporných balíkov bezprostredne dotkli. Stačí ísť do obchodu a kupovať čo i len základné životné potreby alebo platiť účty za bývanie.