Fantómový „jazykový typológ“ opäť na scéne


knihy-ilustrákPOLEMIKA

Ad: Náš jazyk na samej špičke náročnosti, SNN 29

Ivor RIPKA

Pravdepodobne nie som jediný, koho prinajmenšom prekvapili kvázi odborné výklady a konštatácie, publikované v texte nazvanom Náš jazyk na samej špičke náročnosti. Článok, ktorého autor sa aj tentoraz podpísal ako Vladimír Trnka, bol uverejnený v 29. čísle Slovenských národných novín, vydaných 28. júla tohto roku.

Tento „tajomný“ muž sa podobným zavádzajúcim výplodom neprezentuje, žiaľ, po prvý raz; svoje „typologické“ fantazmagórie sa mu už podarilo prepašovať napr. aj do mesačníka Extra plus. Najväčší rozruch spôsobil koncom roku 2007 na internete, kde dlhodobo a intenzívne „poletoval“ jeho výtvor (akýsi list) s názvom 10 najťažších jazykov na svete.

  • PODVRH?

Do Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra prišlo v tých časoch množstvo mejlov a listov, ktorých autori upozorňovali na priveľa protirečení a nezmyslov, obsiahnutých v inkriminovanom texte. Jeho autor, ktorý v liste „vyrobil“ trápne jazykové chyby sa podpísal ako „prof. Doc.(!) Vladimir Trnka, orgán (?) Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, Jazykového odboru MS a Ústrednej jazykovej rady MK SR“. Každý súdny adresár paškvilu hneď poznal, že má do činenia s podvrhom podvodníka, no niektorí predsa len boli pripravení prijať bludy o akomsi ominóznom prvenstve nášho materinského jazyka. Vtedajší riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV S. Ondrejovič zareagoval aj tak, že kompetentnú odpoveď „zavesil“ na stránku pracoviska. Ústav vyhovel aj žiadosti serveru hoax.cz, ktorý odpoveď zverejnil na svojom serveri. Celá táto „kauza“ je zdokumentovaná a dostupná na internete ešte aj dnes.

  • POSUNY V DÁTUMOCH

prísloviaNa tomto mieste zaiste nie je možnosť upozorňovať na všetky výmysly a lapsusy tzv. Vladimíra Trnku, ktoré nakopil v svojom – redakčným nadpisom „prizdobenom“ – texte; glosovať možno iba tie najkrikľavejšie. Koncom septembra 2009 (to je istý časový posun; v textoch z r. 2007 písal V. Trnka o r. 2007, keď sa v Paríži naozaj konalo zasadanie Spoločnosti pre jazykovú typológiu, no slovenčina sa na ňom vôbec nespomínala) sa v Paríži

nijakí jazykovedci nestretli, nijakú „rubriku“ nevydali. Čarovná je hneď úvodná formulácia, podľa ktorej „na svete je okolo 7 832 jazykov“; častica okolo, ktorá vyjadruje približnosť číselného údaja, sa spája s presným číslom. Museli to byť nejakí čudní vedomci, ktorí „po ôsmich rokoch bádania, skúmania a študovania“, pri ktorom „brali do úvahy vývoj jazyka, úpravu pravopisu, štýl písma, znaky, reč, históriu jazyka a jeho gramatiku“ (sic!) vydali onú Trnkovu „rubriku“ desiatich najťažších a najľahších jazykov na tejto planéte“. Akékoľvek „rebríčkovanie“ či stanovovanie poradia „ľahkých“ a ťažkých“ jazykov je pomýlené; je všeobecne známe, že všetky deti sveta si osvoja (naučia sa) svoj materinský jazyk za približne rovnaký čas, jazyky sú teda rovnako ľahké či ťažké. Nielen slovenskí jazykovedci prezentovali dostatok relevantných zistení a dôkazov o tom, že slovenčina patrí – ak to vôbec možno takto označiť – medzi najľahšie slovanské jazyky. V jazykovednej typológii sa hodnotí ako pomerne jednoduchý a pravidelný flektívny (ohybný) jazyk. Mimoriadne konfúzne a dezorientujúco nebezpečné sú aj v článku v Slovenských národných novinách opakované „poznatky“ V. Trnku napr. o tom, že „len päť jazykov na svete používa tri rody“ (koľko je napr. len slovanských jazykov?), že „slovenčina ako jediný jazyk na tejto planéte má vzory prídavných mien, dvojhlásky a spodobovanie“(!), že „slovenský jazyk má presne 465 gramatických výnimiek“ (ako možno vôbec takéto údaje uverejniť?), že slovenčina ako jediný jazyk sveta má 7 pádov (a je ich v súčasnosti naozaj sedem?), vybrané slová (!) a „najmä mäkké i a tvrdé y“(a čo tak existencia a používanie príslušných grafém v češtine, poľštine i ruštine?) atď.

  • NÁRODNÁ IDENTITA

            Slovenčina (slovenský národný jazyk) so všetkými svojimi existenčnými formami či varietami je živý a prirodzený jazyk, ktorý sa vždy vyvíjal v spoločnosti a so spoločnosťou. Je to najpresvedčivejší výraz našej národnej identity, ktorý na plnenie svojich základných funkcií nepotrebuje byť označovaný nijakými perfídnymi atribútmi. To, že sa ju niekto pokúša označovať za najťažší jazyk na svete, nie je pre ňu nijakým vyznamenaním a nezvyšuje jej prestíž. Je to mýtus, ktorý nachádza živnú pôdu možno aj preto, že slovenská verejnosť nemá dosť relevantných základných informácií nielen o cudzích jazykoch, ale ani o svojom materinskom jazyku.

Autor je jazykovedec a emeritný profesor.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.