Slováci v zahraničí
Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) v spolupráci so Združením a regionálnym kultúrnym strediskom pilíšskych Slovákov usporiadal vlani začiatkom decembra v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) konferenciu pod názvom Ako ďalej, Slováci, v Maďarsku? Nie je to prvá takáto konferencia. Podobnú Zväz Slovákov zorganizoval už pred desiatimi rokmi.
Na konferencii prehovorili aj zástupcovia materskej Slovenskej republiky. Milan Kurucz, teritoriálny expert Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), predniesol príspevok na tému Slováci v Maďarsku v kontexte aktualizácie koncepcie starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí a Claude Baláž, poradca ÚSŽZ, hovoril o Slovákoch v Maďarsku a ich šanciach na prežitie. Ostatné príspevky boli v domácej réžii. Informácie o nich sú na webovej stránke oslovma.hu. Za najdôležitejšie a najvýstižnejšie opísanie stavu Slovákov v Maďarsku možno považovať vystúpenie Mateja Šipického, predsedu Vedeckej rady Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, ktoré nadpísal: Národnosti v štáte Maďarov – Kde je naše miesto? Na konferencii som sa tiež zúčastnil a predniesol referát Slovo dobrovoľníka angažujúceho sa pre Slovákov v Maďarsku pre vlastné potešenie.
■ CHARAKTERISTIKY SÚČASNOSTI
Slováci v Maďarsku sa ocitli v roku 1918 v etnicky cudzom štáte presne tak isto ako Maďari v Česko-Slovensku. Neboli žiadni prisťahovalci z cudziny. Aj v predchádzajúcej štátoprávnej jednotke – v Uhorsku – boli pôvodným obyvateľstvom. Ich súčasné postavenie zásadne a rozhodujúco formuje dlhodobá a systematická politika maďarských politických elít voči nemaďarským obyvateľom u nás známa pod pojmom maďarizácia. Táto politika je viac ako rigidne nacionalistická, netolerantná a bezvýhradná. Do roku 1918 rovnako „postihovala“ Slovákov na celom území Uhorska. Napriek tomu a napriek repatriácii z roku 1947 Slováci odolávali maďarskému neprirodzenému asimilačnému tlaku ešte asi pol storočia od vzniku Maďarska. Hlavný klinec do slovenskej rakvy zatĺklo zrušenie slovenského školstva v šesťdesiatich rokoch minulého storočia.
Významným odnárodňovacím prvkom pre Slovákov v Maďarsku a predtým v Uhorsku je aj maďarské vyvlastňovanie spoločných dejín. Od začiatku 19. storočia sa systémovo vytváral názor, že Uhorsko je od začiatku len maďarský štát. Slovákom vo všeobecnosti a po roku 1918 Slovákom v Maďarsku sa odoberala historická postať, ostávali ako národ v historickom vákuu. Hrdosť a sebavedomie si mali zachovať len prijatím maďarstva.
■ FORMOVANIE SLOVENSKOSTI
Zmenu postavenia Slovákov v Maďarsku môže priniesť len pozitívna diskriminácia – opak maďarizácie. V súčasných podmienkach sa to javí ako sci-fi, nádej však zomiera posledná. Reálny postup prináša drobná práca pri rozvoji slovenského prostredia. Sústrediť sa treba na výučbu slovenského jazyka; kvantitatívne a kvalitatívne zvyšovať vzdelávanie a výchovu v slovenčine a nielen v školskom systéme. Treba zvyšovať prítomnosť slovenského slova a slovenskosti na verejnosti. To si vyžaduje spracovať koncepciu slovenskej kultúry a uchovávania slovenských hodnôt, ktorá by mala obsahovať aj podmienky na existenciu každodenného spoločenského života v slovenčine (cirkev, štátna a verejná správa, obec, rodina) a zároveň umožniť trvalé, kvalitné a cenovo dostupné sledovanie slovenských médií. Podporovať hudobné, spevácke a dramatické súbory Slovákov v Maďarsku. Systematicky dokumentovať všetkými typmi nosičov ich kultúru. Zlepšovať a rozširovať vydavateľskú a publicistickú činnosť. Zvýrazniť a prezentovať históriu Slovákov v Maďarsku. Na najvyššej úrovni zriadiť štátne múzeum kultúry Slovákov v Maďarsku.
Určite dozrel čas aj na spracovanie a vydanie reprezentačnej a vyčerpávajúcej encyklopédie Slovákov v Maďarsku. Treba pokračovať v budovaní a skvalitňovaní práce slovenských národopisných domov a v rozširovaní laickej vlastivednej činnosti. Príkladom sú práce mládeže pri objavovaní svojich koreňov. Stavať pomníky, pamätné tabule s dvojjazyčnými textami, budovať vlastivedné chodníky. Osobitne sa zamerať na dôslednú dvojjazyčnosť v miestopise. Z chotárov miznú pôvodné slovenské označenia, názvy ulíc, hoci dvojjazyčné nie sú v maďarčine prepisom pôvodného slovenského významu. Pomôcť môže aj cestovný ruch. Treba ho orientovať aj na materskú krajinu. Prilákať návštevníkov zo Slovenska s predpokladaným dvojakým úžitkom: prílev financií a príchod slovenského slova.
Jozef SCHWARZ