V Maďarsku priniesol Nový rok mnoho nového, okrem iného novú ústavu, ktorá mení názov krajiny z Maďarskej republiky na Maďarsko. Pôvodný originálny názov znel Magyar Koztarsasag. Premiér krajiny odmieta k názvu štátu ďalšie určujúce substantívum, čím chce zdôrazniť jeho tisícročnú históriu.
„Tak ako maďarský národ je 1 000 rokov otvorený pre iné národy, považuje aj národnosti žijúce v Maďarsku za rovnoprávne štátotvorné spoločenstvo,“ píše sa v preambule novej ústavy. Maďarský národ pod Orbánovým vedením je otvorený pre iné národy tak ako mäsožravá rastlina pre svoju korisť a o rovnoprávnosti iných národov v Maďarsku vieme svoje.
Už od Silvestra bola Budapešť dejiskom masových demonštrácií proti vláde nacionalistu Viktora Orbána a novej ústave. Za posledných dvadsať rokov sa nestalo, aby v maďarskom hlavnom meste bola na Silvestra masová demonštrácia – za slobodu médií, proti vládnej politike a za republiku. Organizátormi boli občianske združenia, novinárske organizácie a odborári, ktorí založili nové Hnutie čistých rúk. V takzvanom Silvestrovskom manifeste prisahali vernosť republike tisíce ľudí, ktorí označili snahy súčasnej vlády za škodlivé pre občiansku spoločnosť, verejnoprávne médiá a celý demokratický systém. Veľká demonštrácia sa konala aj pri budove štátnej opery, kde vláda novú ústavu oslavovala. Zrušenie slova republika v názve štátu nezostalo bez odozvy ani doma, ani v EÚ. Všetky organizácie vláde vyčítajú, že novú ústavu presadila násilím, rýchlo a bez celonárodnej diskusie. Hlasovalo za ňu 262 poslancov vládnucich strán, 44 poslancov opozičného Hnutia za lepšie Maďarsko – Jobbik bolo proti, jeden poslanec sa zdržal hlasovania. Prezident Pál Schmitt slávnostne podpísal zákon o novej ústave na Veľkonočný pondelok 25. apríla 2011. Predseda parlamentu László Kövér označil prijatie novej ústavy za historickú udalosť.
Aj keď preambula nového základného zákona hovorí o rešpektovaní charty základných práv Európskej únie, jeho duch vnáša disharmóniu medzi susedov Maďarska. Maďarské vládne strany tvrdia, že ide o „legitímnu ústavu, ktorá je národným, nediskriminačným a integračným dielom, ktoré si ctí tradície, je upriamená na budúcnosť a zaslúži si úctu“. Oná disharmónia pramení práve z toho, že ústava „je upriamená na budúcnosť“. Opozičná Maďarská socialistická strana zastáva názor, že po ďalších voľbách bude treba základný zákon na základe národného konsenzu zmeniť. Podľa tejto strany nová ústava „zakotvuje perverznú spoločenskú politiku a dobrodružnú hospodársku politiku a odzrkadľuje alarmujúce ponímanie demokracie. Rovnako poskytuje možnosť obmedzovať slobodu vyjadrovania, okliešťuje sociálne práva a umožňuje zásah štátu do súkromného života občanov“. Do akej budúcnosti sa to Maďarsko vydalo?
Peter JÁNOŠÍK