Ján ČERNÝ
Najskôr treba asi uviesť na pravú mieru, že pojem „slovenská pravica“ je viac-menej fiktívny a neoznačuje to, čo by označovať mal. Pravica by totiž v politologickom vnímaní mala podporovať uchovanie tradičných a kultúrnych hodnôt, mala by sa snažiť o zachovanie sociálnej hierarchie, a samozrejme mala by jej byť vlastná súkromná kontrola výrobných prostriedkov.
Dušan D. KERNÝ
Medzinárodný súdny dvor /MSD/ je jednou zo šiestich inštitúcií OSN sídliacich mimo New York, a je spojený s najväčším medzinárodnym sporom, ktorý zažila druhá Slovenská republika od roku 1993, preto sa Slovenské národné noviny o. i. obrátili na prof. Ing. Júliusa Bindera, aby komentoval skutočnosť, že na čele MSD je teraz slovenský právnik Peter Tomka - sledovali ste jeho medzinárodnú dráhu - aká bola Vaša prvá odozva?
Ministerstvo kultúry v čerstvo prezentovanom odpočte svojich „dostiženij“ mierne povedané – zavádzalo. A to priamo ústami pána ministra. Mimochodom, keď sa v minulosti sovieti potrebovali čímsi pochváliť, zorganizovali trvalú výstavu „dostiženij narodnogo chozjajstva“. Ministerský odpočet bol veľmi podobný, našťastie nezostane nám tu natrvalo tak ako tá trvalá výstava. Je tu ešte jedna podobnosť – v Sovietskom zväze sa na túto moskovskú výstavu organizovali povinné výlety, u nás sa povinne vyberáme na médium, ktoré má k verejnoprávnosti tak ďaleko, že sa stalo skôr jej karikatúrou.
Je to ako s tou tohtoročnou zimou. Každý vie, že sa končí, ale ona nám stále viac strpčuje život a čoraz viac uberá z našich rozpočtov. Naša bezmocná, tragikomická nevládnuca vláda. Populisticky nám podsúva heslá o podpore podnikania, o „flexibilnom trhu práce“, na ktorom mal nastať doslova boom s voľnými pracovnými miestami, paradoxne po likvidácii základných zamestnaneckých istôt v Zákonníku práce.
Znie to neuveriteľne, ale protesty občianskej verejnosti proti praktikám politikov a finančných skupín, nápadne pripomínajúcich korupciu, sa skončili. Oznámili to samotní organizátori protestov. Buďme teda presní, protesty občanov ukončili organizátori podujatí, na ktorých tisíce obyvateľov Slovenska v treskúcich mrazoch vyjadrovali hnus a odpor proti systému, ktorý si na troskách demokracie vybudovala politicko-finančná oligarchia. Nepôjde sa ani pred Pentu, kam ešte pred pár dňami pozývali z tribún.
Matica slovenská začala predávať na bratislavskom hrade pohľadnicu sochy kráľa Svätopluka. Ide o vyobrazenie diela v jeho pôvodnej verzii, v ktorej sochu osadili na hradnom vŕšku. Po nástupe pravicovej koalície - sa hlavne predseda SaS a bývalý šéf parlamentu zasadil o jej znehodnotenie. Napokon sa mu to podarilo a autor J. Kulich musel sochu poopraviť. Matica slovenská si váži umelecké diela v pôvodnej verzii bez zásahov politikov.Denník PRAVDA sa k tejto situáciu vyjadril napr. takto:
Slovenská ekonomická spoločnosť - Nezávislé združenie ekonómov Slovenska organizujú zaujímavú verejnú diskusiu na tému Perspektívy multifunkčného poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti. Kolkvium sa bude konať 21. februára od 13. hodine. Pozvánku uverejňujeme.
Predsedovi Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽ a NO) I. Matovičovi sa podarilo pod svoje krídla zhromaždiť skutočne zaujímavé „osobnosti“. Namiesto toho, aby dal priestor pre nové, politikou nezaťažené tváre, stavil na politických pohrobkov z Občiansko-konzervatívnej strany (OKS) a Kresťansko-demokratickej strany (KDS) a „nezávislých“ aktivistov. Na Matovičovej kandidátke sa stretli nezlučiteľné názory ako liberalizmus a konzervativizmus. Mnohí predpokladali, že nesúrodosť kandidátov bude po voľbách smerovať k rozdeleniu strany. Mýlili sa! Jej rozpad hrozí už pred voľbami.
Nádašiho poviedka s takmer totožným názvom bola kritickou karikatúrou takzvanej lepšej spoločnosti na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia. Ťapákov Pacho tak isto karikoval panstvo, možno iba v mierne odlišnej dobe ako Nádaši-Jégé. V nezabudnuteľnej scénke sa Marián Labuda v úlohe grófa Erdödyho prezliekol za zbojníka, aby sa stal sexuálne príťažlivejší pre svoju manželku grófku, predstavovanú Idou Rapaičovou. Komédia s takýmito premenami pracuje často. Ktovie, čo motivovalo podnikateľa, politika a predovšetkým boháča Ľudovíta Kaníka, aby sa na nedávnom „podujatí“ pre slovenské celebrity prezliekol za Ľudovíta Štúra. V každom prípade to má pán Kaník s naším národovcom pomýlené, a nielen on. Poukážme na hlavný rozdiel medzi dvomi Ľudovítmi.