Poznáme najlepšie múzeá na Slovensku
Dagmar JORDOVÁ – Foto: autorka
Významný slovenský učenec Andrej Kmeť vyštudoval teológiu v Ostrihome, ale zapísal sa do slovenskej vzdelanostnej obce ako archeológ, geológ, mineralóg, paleontológ, botanik, ale aj ako historik a etnológ. Podarilo sa mu zachrániť kostru mamuta, zbieral ľudové piesne, rozprávky, výšivky, obyčaje, zvyky a bol organizátoromúspešných výstav doma aj v zahraničí.
Narodil sa 19. novembra 1841 v Bzenici a zomrel 16. februára 1908 v Turčianskom Svätom Martine, kde je aj pochovaný. Tento významný historik, nazývaný tiež „otcom slovenského múzejníctva“, spolupracoval s profesormi Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici, a to v oblasti geológie, mineralógie a paleontológie. Našiel viacero nových rastlín a zostavil herbár, ktorý obsahuje okolo 72 tisíc položiek a je uložený v Slovenskom národnom múzeu.
■ UČENÁ SPOLOČNOSŤ
V roku 1892 navrhol založiť Slovenskú učenú spoločnosť so sídlom v Martine a po celý svoj aktívny život písal odborné články do slovenských, rakúskych a maďarských novín. Okrem archeológie sa venoval aj folkloristike. Už ako študent vydal zbierku vianočných ľudových piesní, počas kňazskej činnosti zapisoval ľudové povesti a rozprávky, skúmal zvyky, obyčaje, zbieral výšivky a čipky, ktoré propagoval doma i v zahraničí. V roku 1873 zorganizoval expozíciu výšiviek z Hontu na svetovej výstave vo Viedni a s týmito slovenskými vzácnosťami sa zúčastnil v roku 1893 na svetovej výstave ženských prác v Paríži. Bol tiež, v roku 1904, na slovanskej výstave v USA.
■ OBNOVENIE CENY
V roku 2008 pri príležitosti stého výročia úmrtia zakladateľa slovenského múzejníctva bolo obnovené udeľovanie cien, ktoré nesú jeho meno a odovzdáva ich minister kultúry. Laureátmi Ceny Andreja Kmeťa sa stávajú osobnosti z oblasti múzeí, galérií, folkloristiky a etnografie za celoživotnú odbornú prácu pre rozvoj múzeí a galérií na Slovensku. Odborná porota posudzuje vedeckú aktivitu, ale aj iné činnosti slúžiace na ochranu, uchovanie a využívanie nášho kultúrneho dedičstva.
Návrhy predkladajú ministrovi kultúry zástupcovia Zväzu múzeí na Slovensku, Rady galérií Slovenska, Rady na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva a sekcie Kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry SR. Za rok 2011 bolo nominovaných 14 kandidátov a porota rozhodla oceniť šesť významných osobností. Nositeľkou tohto jedinečného slovenského ocenenia sa stala Oľga Baráthová za celoživotnú prácu v oblasti histórie a výsledky získané v jej vedeckej činnosti. Za celoživotnú odbornú prácu v múzejníctve a etnológii si cenu prevzala Oľga Bodorová. Ladislavovi Mlynkovi in memoriam udelili túto cenu za celoživotné zásluhy pri ochrane kultúrneho dedičstva a rozvoji vedeckého odboru muzeológia. Medzi ocenenými bol aj folklorista Milan Leščák, Irena Pišútová za celoživotný prínos do oblasti skúmania, uchovávania a prezentácie kultúrneho dedičstva a nakoniec Peter Slavkovský za celoživotnú odbornú prácu v oblasti etnológie a výsledky dosiahnuté výskumom tradičnej ľudovej kultúry.
■ MÚZEUM ROKA
Titul Múzeum roka sa udeľuje od roku 2003. Posudzuje sa výnimočná práca a výsledky pri realizácii odborných činností v múzeách alebo galériách, ale aj celkový profesionálny prístup pracovníkov týchto inštitúcií. Hodnotia sa výsledky v piatich predmetoch súťaže, od akvizície významne hodnotiacej zbierkový fond, cez vedeckú a výskumnú prácu. Zisťuje sa bezpečnosť a ochrana zbierkového fondu, posudzuje sa prezentácia a interpretácia zbierkových predmetov, ale tiež nové formy práce s verejnosťou, mediálna a internetová propagácia. O titule rozhodovala deväťčlenná porota, ktorú vymenoval minister kultúry na základe návrhov jednotlivých rád.
Spomedzi navrhnutých vybrali na titul dve múzeá – Slovenské banské múzeum Banská Štiavnica a v kategórii regionálne, mestské a miestne múzeá a galérie získalo titul Múzeum mesta Bratislavy, ktoré prešlo rozsiahlou rekonštrukciou a pod jeho hlavičkou sú zaradené viaceré historické objekty mesta.
V minulom roku sa banskoštiavnickému múzeu podarilo uskutočniť niekoľko závažných krokov pri záchrane pamiatok. Bolo ukončené reštaurovanie sochy svätej Barbory z roku 1506, ktorá patrí medzi skvosty múzea, a na projekt záchrany zbierkových predmetov, 46 umeleckých a historických objektov múzeum získalo vyše 538 tisíc eur zo štátneho rozpočtu, ale aj zo zdrojov Nórskeho finančného fondu, pričom záchrana pamiatok trvala štyri roky.
Text pod foto: Minister kultúry M. Maďarič odovzdáva ocenenie Múzeum roka