Grécke odbory vystupňovali protesty proti následkom úsporných opatrení práve v čase návštevy zástupcov MMF a ECB na čele s Horstom Reichenbachom, ktorého EÚ 20. júna 2011 poverila vedením skupiny na riešenie dlhov Grécka. Dobre načasovaná akcia, aj keď len s účasťou asi 7 tisíc demonštrantov – čo je málo oproti masovým protestom v lete.
Štrajk aj tak paralyzoval dopravu, služby, nevysielala televízia, nevyšli noviny. Grécka vláda neúspešne rokuje od 13. januára so súkromnými veriteľmi o výmene štátnych dlhopisov. Grécko je nesolventné a je v platobnej neschopnosti. Veritelia tvrdia, že nie sú doriešené kľúčové otázky. Podmienky druhého eurovalu pre Grécko primárne predpokladajú, že súkromní veritelia dobrovoľne odúčtujú aspoň polovicu gréckeho dlhu, inak krajina druhú finančnú pomoc nedostane. Tým sa nevyhne štátnemu bankrotu. Ak má Grécko dostať záchranný úver v objeme 130 miliárd eur, dohoda vlády a veriteľov je pritom kľúčová. Druhou možnosťou je rozhodnutie o akvizícii. Ratingová agentúra Fitch v podstate potvrdila riadený bankrot krajiny a tiež tvrdí, že ide o jasnú platobnú neschopnosť bez ohľadu na to, ako to nazývajú inšpektori z EÚ, MMF a ECB . O grécke dlhopisy nikto nemá záujem. Jedine s 50-percentnou amortizáciou. To isté potvrdila Standard & Poor's – ďalší člen svetovej trojky ratingových agentúr. Uzatvorenie dohody so súkromnými veriteľmi o dobrovoľnom znížení nominálnej hodnoty dlhu bude znamenať potvrdenie bankrotu Grécka. Ide o veľmi nebezpečnú situáciu, preto sa v tichosti uzatvorila dohoda o riadenom bankrote. Tým sa zabráni prenosu infekcie na finančný sektor 27 krajín EÚ. Grécko sa môže zachrániť, len ak sa vyhne neriadenému bankrotu. Objavili sa aj správy o tom, že ak sa vláda s veriteľmi nedohodne, donúti ich odpustiť dlh prostredníctvom zákona, čo však už viacerí politici dementovali. Grécke dlhopisy sú splatné v marci. Veľa času a najmä chuti už nikomu neostáva. Posledný, kto verí, že sa grécke dlhopisy zhodnotia včas, je grécky premiér Lucas Papademos.
Tibor B. HAČKO