Potenciálny scenár pre Slovákov na jazykovo zmiešanom území
Nemôžeme sa už správať ako bezprávna a bezvládna etnická menšina z rezervácie. Raz sa musíme prihlásiť o svoje práva. Už nestačí konštatovanie našej situácie a pomenovanie problémov. Musíme byť schopní poskytovať riešenia a vedieť ich aj realizovať. Reč nie je o etnickej menšine – reč je o Slovákoch žijúcich na zmiešanom území slovenského juhu.
Problematiku obmedzovania práv Slovákov na jazykovo zmiešanom území by sme mohli zjednodušene zadeliť do dvoch skupín – na problematiku dlhodobého riešenia a problematiku krátkodobých cieľov. Problematika dlhodobého riešenia situácie Slovákov na zmiešanom území spočíva v novelizovaní nevyhovujúcich zákonov pre Slovákov na jazykovo zmiešanom území a vytvorení ich nového, resp. obnoveného status quo. Pre nás je dnes prvoradá problematika krátkodobých cieľov, ktorá by mala riešiť najakútnejšie problémy nevýhodného postavenia Slovákov na zmiešanom území. Tá spočíva opäť v dvoch oblastiach – v dosiahnutí dodržiavania existujúcich zákonov a vytvorením alternatív k nevyhovujúcej legislatíve. Dodržiavanie existujúcich zákonov je dlhodobou problematikou južných hraníc Slovenska. Ak neukážeme prstom verejne, konkrétne a priamo na hlavných vinníkov, v akých oblastiach a akým spôsobom vytvárajú nevýhodné postavenie slovenského obyvateľstva a systematicky ich nebudeme usvedčovať, ťažko dosiahneme nápravu. Zákony, opatrenia a nariadenia, ktoré majú a môžu čiastočne ochraňovať Slovákov najmä tam, kde tvoria menšinu, nerešpektuje ani štátna správa (územná samospráva, vyššie územné celky a pracoviská štátnej správy) a už vôbec nie podnikateľská obec. Rozdiel je však v tom, že rešpektovanie legislatívy môžeme žiadať minimálne od štátnej správy. Podnikateľská obec sa riadi najčastejšie samoreguláciou alebo zákon jej umožňuje znevýhodňovať Slovákov. K porušovaniu legislatívy a k znevýhodneniu Slovákov dochádza hlavne na územiach, resp. v obciach, kde Slováci tvoria menej ako polovicu obyvateľstva a nemajú žiadne pozície a kompetencie v riadení samospráv na to, aby mohli zabrániť protizákonnému stavu.
- REGIONÁLNA POLITIKA
Znevýhodnené postavenie Slovákov je rozšírené už vo všetkých oblastiach verejného života, kde prežíva na rôznych stupňoch intenzity. Prvým a najpálčivejším problémom národnostne zmiešaného územia je komunikácia vo verejnom, v úradnom a vo služobnom styku. Proti zámernému nepoužívaniu štátneho jazyka sa môžeme brániť prostredníctvom miestnych a regionálnych poslancov zastupiteľstiev za národne orientované politické strany, ale aj prejavom občianskeho nesúhlasu a odporu.
V politickej a územnosprávnej oblasti by bola potrebná systematická predvolebná kampaň. Slovenskí voliči sa v jednotlivých regiónoch mnohokrát správajú paradoxne; v komunálnych voľbách uprednostňujú národne orientované politické strany, pritom v parlamentných voľbách voliči z toho istého regiónu hlasujú za pravicové strany. Samostatne kandidujúce slovenské politické strany v oblastiach so slovenskou menšinou nemajú veľkú perspektívu. Istú nápravu môže priniesť systematická a pravidelná kontrola predovšetkým územných samospráv, ktoré organizovane ovládajú príslušníci maďarskej menšiny. Politické posty v štátnej správe treba po nástupe národne orientovanej vlády obsadzovať nominantmi národných regionálnych straníckych štruktúr. Ak zostávajú na týchto postoch pôvodní nominanti národnostnej menšiny, sami sa pripravujeme o kompetencie a finančnú podporu pre Slovákov.
- NOVÉ HROZBY
Vo vzdelávacej a v pedagogickej oblasti by sme mali zabezpečiť účinnú kontrolu na všetkých stupňoch vzdelávania, vrátane predškolského (najmä na slovenských školách) na vyučovaní štátneho jazyka a národnej histórie. Kultúrna, mediálna, informačná a spoločenská oblasť si vyžaduje kontrolu akýchkoľvek vychádzajúcich informácií zo samospráv. Opäť tu hrozí niekoľko nových precedensov. Samosprávy sa naučili selektovať informácie osobitne pre Slovákov a osobitne pre národnostnú menšinu. Výsledkom je, že samosprávy ako štátne inštitúcie v konečnom dôsledku vydávajú politiku národnostnej menšiny za štátnu a takáto politika je mnohokrát zhodná s politikou Maďarska. Dôležité je presadzovanie slovenskej kultúry, prezentácia slovenskej a slovanskej histórie, najmä regionálnej, nehovoriac o kvalite tejto kultúry, zabezpečovanie osobitnej duchovnej a materiálnej podpory Slovákom, kde tvoria menšinu prostredníctvom vyšších územných celkov. Ak by sa totiž v samosprávnych krajoch dodržiaval systém kontroly predkladaných projektov národnostnej menšiny, finančnej a materiálnej podpory Slovákov, situácia by bola podstatne lepšia. Podobné pomery sú aj v ďalších štátnych inštitúciách, vrátane ministerstiev. Slováci chcú mať svoje práva aj v duchovnej sfére, aspoň toľko, koľko ich má národnostná menšina. Tu môžeme opäť iba žiadať a iniciovať zabezpečenie duchovných potrieb Slovákov v podobe omší v slovenskom jazyku a slovenského duchovného otca pre Slovákov, kde tvoria menšinu.
- ŠTRUKTÚRA AKO NÁSTROJ
Doposiaľ akákoľvek pomoc pre nás na jazykovo zmiešanom území nebola účinná alebo pôsobila iba krátkodobo. Preto je nevyhnutné zmeniť systém podpory. Jedným z najlogickejších riešení, aj keď nie neznámym, je vybudovanie štruktúry národnej regionálnej politiky, ktorá doteraz chýba, alebo ak existuje, akosi k nám nepreniká. Štruktúru by mali tvoriť matičné pracoviská a miestne odbory Matice slovenskej, občianske združenia v rámci tretieho sektora, kluby a pobočky v prvom rade národne orientovaných politických strán. Za pozitívny precedens by sme mohli považovať minuloročné komunálne voľby vo volebnom obvode Nové Zámky, v okresnom meste približne s polovicou slovenských obyvateľov, kde sa na matičnej pôde podarilo zjednotiť všetky politické národné, dokonca aj „nenárodné“ sily. Po niekoľkoročnom prevládaní menšinových etnických politikov v miestnom zastupiteľstve v ňom dnes majú prevahu poslanci za slovenské strany. Ak majú byť v súčasnosti matičné pracoviská na zmiešanom území oporou pre Slovákov, musia nevyhnutne zmeniť svoje smerovanie a orientovať sa aj politicky, minimálne však vytvárať podmienky pre politickú podporu. Najťažšie to majú matičné pracoviská v obciach, kde Slováci tvoria menšinu. Tie musia mať iný charakter a pracovať na inom princípe ako matičné pracoviská v obciach s väčšinovým slovenským obyvateľstvom. Nikdy nesmú zostať osamotené v cudzom etnickom prostredí bez súčinnosti s iným matičným centrom v ich blízkosti. Pretože bez pridanej finančnej podpory, partnerstva s podnikateľskou obcou, občianskymi združeniami a spolupráce s miestnymi štátnymi inštitúciami je miestna MS vyradená. A ak takáto spolupráca jestvuje, príslušníci etnickej menšiny sami nadiktujú svojimi peniazmi a kompetenciami v čom a do akej miery podporia miestne matičné centrá (tak ako sa to stalo v niektorých južných matičných pracoviskách). Nikdy však nebudú nápomocní matičným snahám, ktoré by pomohli riešiť našu situáciu alebo by nás aspoň symbolicky podporili či národne povzbudili. Preto matične pracoviská a odbory nemôžu byť priateľom svojich ohrozovateľov (tak ako sa to predsa stalo v niektorých južných matičných pracoviskách).
- PENIAZE PRE MENŠINU
Priestor tretieho sektora nie je vôbec vyplnený a využitý. Ak nebudú existovať žiadne slovenské občianske združenia v obciach so slovenskou menšinou, mestské fondy, najmä samosprávne kraje budú rozdávať peniaze iba pre národnostnú menšinu. Aj jestvujúce združenia by sa mali orientovať na jednotnú národnú regionálnu politiku a mali by si zachovať etnickú čistotu členstva. Na to, aby mohlo mať dosahovanie krátkodobých cieľov v prospech znevýhodneného postavenia Slovákov dlhodobý efekt, musí byť aspoň takáto zjednodušená a základná národná regionálna štruktúra a jej systematická politika na jazykovo zmiešanom území trvalo prítomná.
Ivana HORNÁ Autorka žije na južnom Slovensku.
Karikatúra: Andrej MIŠANEK