Internet ako výkonný kníhkupec blízkej budúcnosti


S riaditeľom vydavateľstva Matice slovenskej o úsilí zachovať dobrú knihu medzi nami

S. MUNTÁG 1

 Mgr. Stanislav MUNTÁG, spisovateľ  a vydavateľ, autor i milovník kníh, človek, ktorý literatúre zasvätil svoj život napriek neprajnosti času. Verí knihe a zápasí o udržanie jej vplyvu na človeka navzdory tomu, že televízia rafinovane odkláňa pozornosť ľudí od tohto tichého potešenia, že internet kradne  mladým  čas  a odvádza ich od skutočného života, poznania a krásy do virtuálneho sveta vzdialeného od reality a neraz  aj plného nástrah. O jeho úsilí a viere, o práci editora, o činnosti  vydavateľstva a plánoch v nastávajúcom roku, aj o jeho autorských projektoch bude tento rozhovor.

 

  • Predovšetkým nám prezraďte, aký to bol pocit, keď ste sa ocitli na čele vydavateľstva s takými bohatými tradíciami? Čitateľom azda pripomenieme, že vydavateľské dielo Matice slovenskej sa datuje od samého jej zrodu a edičnú činnosť považovala Matica za jeden z pilierov  svojej existencie  – až do násilného zatvorenia v roku 1875 a po oživotvorení v roku 1919 znova, aj keď ju v tom politická situácia po roku 1948 značne okliešťovala.

Vedením matičného vydavateľstva som bol poverený v roku 1995 a mojou prvou úlohou bolo vydavateľstvo nanovo sformovať tak, aby zodpovedalo prudko sa meniacim podmienkam. Predovšetkým  bolo treba nabehnúť na nové technológie, technickí redaktori lepili ešte papierové makety, o počítačovej sadzbe nevedeli nič. A bolo treba začať myslieť ekonomicky, čo znamenalo aj  personálne zmeny, presnejšie – nútilo nás prepúšťať. Sú to kruté situácie, keď máte na výber len zlé riešenia, napriek tomu však musíte medzi nimi pragmaticky hľadať cestičku ďalej a snažiť sa vidieť trochu dopredu. Vtedy to bola pre mňa najmä obrovská výzva. A ten pocit istej výsady  a zároveň zodpovednosti pred históriou, ktorá je v prípade vydavateľského diela Matice slovenskej skutočne veľkolepá, a pred budúcnosťou, ktorú svojimi činmi spoluvytvárame, ten prišiel, ostal a časom vari aj silnie.  Nadviazať na Hronského monumentálne vydavateľské dielo  v dnešných podmienkach, keď je kniha zatláčaná do kúta –  to chápem ako trvalú výzvu, aj keď na druhej strane musím pripustiť, že myslieť ako Hronský v časoch jeho manažérskych úspechov znamená dnes čosi iné:  hľadať nové cesty, nové technológie, nové médiá a ich uplatnenie v  Matici slovenskej.

  • Základné poslanie vydavateľstva MS sa rokmi prirodzene menilo, prispôsobovalo sa národným potrebám, ale aj istým mantinelom, ktoré mu štátna moc alebo spoločenská situácia vytvárala. Na samom začiatku to boli povedzme Letopisy Matice slovenskej, ľudovýchovné práce a učebnice, potom pribudli zborníky povestí, ľudových spievaniek, hádaniek a hier, na počudovanie aj vedecké diela, o ktoré iní vydavatelia v tých časoch nemali záujem, divadelné hry pre množiace sa ochotnícke divadlá... Až potom prišli diela krásnej literatúry. Keď si človek všimne niektorý váš súčasný či nedávny prospekt alebo katalóg, žasne nad dnešnou šírkou tematickej a žánrovej škály. Skúste nám teda priblížiť vašu súčasnú  náplň.

Vydavateľské dielo Matice slovenskej bolo a dodnes je široký a mnohotvárny prúd. V súčasnosti zahŕňa jednak vydania (knihy, časopisy) samotnej Matice, jednak Vydavateľstva Matice slovenskej, s. r. o., ktoré Matica založila v roku 2004 na lepšie a ekonomickejšie zhodnocovanie jestvujúcich možností a na realizáciu rôznych edičných zámerov. Navyše sú tu vydavateľské aktivity jednotlivých domov a miestnych odborov MS, ktoré sú samostatnými právnickými osobami, viaceré z nich vydávajú časopisy a publikácie najmä regionálneho charakteru. Tento široký rámec sme sa pokúsili trochu zmapovať v roku 2010 v rámci výstavného projektu Ako sa robí kniha, keď sme zostavili aj provizórnu bibliografiu vydaní MS a jej subjektov od roku 1989. Vyšlo nám, že  pod hlavičkou Matice slovenskej vychádzalo okolo 50 neperiodických titulov ročne. Komplexná bibliografia vydavateľského diela MS nám zatiaľ chýba. Bolo by azda vhodné, aby sa vytvorila a aspoň v elektronickej podobe sprístupnila k budúcoročnej 150-ročnici MS.
Vrátim sa však k Vašej otázke – čo záujemca nájde, keď si prelistuje náš súčasný katalóg , ktorý zahŕňa knižné vydania Matice slovenskej a Vydavateľstva MS, s. r. o. Ide o žánrovo a názorovo skutočne pestrý súbor, tak to v Matici vždy bolo okrem čias, keď smela plniť len funkcie národnej knižnice.  Dominuje vecná literatúra (vedecká, vedecko-popularizačná, literatúra faktu, memoárové diela) so slovacikálnou tematikou – slovenské dejiny, jazykoveda, literárna veda, heraldika, národopis, politológia. Nechýba však ani krásna literatúra a literatúra pre deti, v oboch žánroch sa snažíme prinášať čitateľom jednak klenoty slovenskej literárnej klasiky, jednak nové zaujímavé diela súčasných autorov. Máme aj edíciu umenovedných monografií, v ktorých zviditeľňujeme famóznu tvorbu slovenských výtvarných umelcov, a na druhej strane edičného spektra si nájdu čosi zaujímavé dokonca aj gurmáni, ale opäť sú to diela s dôrazom na slovacitu a na prezentáciu nášho nehmotného dedičstva.

  • Je to istotne úctyhodne široký záber. Máte v ňom svoje priority? Akými spôsobmi ich dokážete realizovať, keď žijeme v čase, keď pomaly o všetkom na tomto našom svete už rozhodujú len a len peniaze?

Áno, jedna vec v edičnom pláne sú naše predstavy a zámery, druhá je, na čo dokážeme získať zdroje. Zháňanie financií na S. MUNTÁG 2realizáciu edičných projektov, písanie grantov, prosbopisov, obchádzanie všetkých možných mecénov, žobranie, kde sa len dá, je podstatnou súčasťou našej práce. Žijeme oboma nohami v realite, napriek tomu sa snažíme definovať  priority, ísť za nimi a priebežne ich prehodnocovať. Základnou prioritou je, aby sme našou vydavateľskou prácou pomáhali plniť poslanie Matice slovenskej. Napríklad vydávaním kníh, ktoré vypĺňajú biele miesta slovenských dejín. Len za ostatné desaťročie by som mohol uviesť desiatky príkladov takýchto kníh. Z úplne najnovších príspevkov spomeniem aspoň historické monografie M. Vašša Slovenská otázka v 1. ČSR, M. Viršinskej Ev. a. v. cirkev v Uhorsku a Slováci v 2. polovici 19. stor., Š. Kucíka Podiel amerických Slovákov na autonomistickom hnutí na Slovensku (1918 – 1938), reedíciu čitateľsky úspešnej kolektívnej monografie Etnogenéza Slovákov. K prioritám Matice slovenskej iste patrí upevňovanie slovenského vlastenectva – a najmä smerom k mladej generácii, ktorá vyrastá do globalizujúceho sa sveta. Som presvedčený, že naša detská literatúra, napríklad  celkom úspešná edícia Povesťová mapa Slovenska, pôsobí práve týmto smerom. Alebo veľkolepý a informačne úžasne bohatý projekt Drahoslava Machalu  Slovenská vlastiveda, kde sme zatiaľ realizovali dva z predpokladaných 6 – 7 zväzkov. Snažíme sa prinášať zaujímavé a objavné publikácie o duchovnom a kultúrnom bohatstve, ktoré na Slovensku v jednotlivých krajoch máme – z tohto súdka uvediem trebárs len diela z rokov 2010 a  2011 Gotický Gemer a Malohont, Zlatá kniha Hontu, Spišské renesančné zvonice, Drotárstvo, Tradičné liečiteľstvo a ľudová mágia na horných Kysuciach alebo tri doteraz vydané zväzky z monumentálneho projektu Milana Vároša o príbehoch umeleckých diel – Stratené slovenské poklady I – II a najnovšiu knihu Osudy umeleckých diel a ich tvorcov.  Chceli by sme tiež prispievať k lepšiemu zviditeľňovaniu činnosti matičných odborných pracovísk – Slovenského literárneho ústavu a Slovenského historického ústavu, vydávame ich zborníky a monografie, záleží nám na intenzívnejšej spolupráci s umeleckými a vedeckými odbormi (napríklad jazykový, politologický, národopisný odbor) a s kýmkoľvek z matičiarov, kto ponúkne dobrý edičný námet.

  • Sme takpovediac na prelome rokov, to je práve vhodný čas, aby ste sa pokúsili bilancovať vašu vlaňajšiu produkciu.

Podarilo sa nám vydať vyše štyridsať kníh, niektoré tituly som spomenul. Pribudlo nám okolo päť detských kníh (napríklad krásna „fantasy“ knižka l. Hrubého z prostredia Kysúc Brána do Zabudnutého údolia, debut Anny Robertovej-Michalovej Marianka so silným morálnym posolstvom, Pohronské povesti P. Urbana a pod.), viacero titulov krásnej literatúry (napr. kniha poviedok Romana Kaliského-Hronského s pekným názvom Neberte Sizyfovi kameň alebo Juríkov román Smrť ministra), štyri tituly z jazykovedy a literárnej vedy (medzi nimi reedícia Prehľadu dejín spisovnej slovenčiny a Bátorovej Slovenská literárna moderna v spektre svetovej moderny),  z ostatných titulov spomeniem aspoň umenovednú monografiu o Ivanovi Rumanskom, samozrejme tradičný Národný kalendár a dve zaujímavé kulinárske lahôdky – jedna o čokoláde od svetovo preslávenej slovenskej cukrárky Jožky Zaukolcovej, druhá o kuchyni kremnických baníkov, ktorá nadväzuje na našu sériu kníh o tradičných jedlách v jednotlivých regiónoch Slovenska.

  •  A rok, ktorý je pred nami? Čo chystáte preň?

Zámerov je veľa, uvidíme, čo sa podarí zafinancovať, a nerád by som teraz ohlasoval niečo, čo napokon nevyjde. Ale niečo už našťastie môžem ohlásiť. V januári vychádza  niekoľko mimoriadne zaujímavých kníh, ktoré sme pripravovali v priebehu minulého roka, napríklad monografia Romana Michelka Diktatúry v 20. storočí,   reedícia Winklerových Ciest na popravisko alebo  očakávaná  kniha, ktorá nám oživuje dejiny  neuveriteľného slovenského fenoménu cez osudy jednotlivých ľudí – Drotárska odysea. V edičnom pláne na tento rok máme niekoľko historických, jazykovedných a literárnovedných monografií, ďalší monumentálny zväzok Machalovej Slovenskej vlastivedy, niekoľko nových diel krásnej literatúry, knižiek pre deti a mládež atď. V začínajúcom roku Antona Bernoláka by sme radi prispeli k aktivitám, ktoré sprítomňujú túto osobnosť, napríklad aj popularizačnou publikáciou z autorskej dielne predsedu MS Mariána Tkáča.  Projekt Zobraných spisov J. C. Hronského, v ktorom sme už k desiatim zväzkom základnej série  pridali  jedenásty dodatkový zväzok so zaujímavým výberom z autorových knižne nepublikovaných próz i diel iného žánru,  chceme zavŕšiť vydaním výberu z Hronského publicistiky, na ktorý odborná verejnosť už dlho čaká. A chystáme viacero zaujímavých projektov, ktoré súvisia s jubileami roka 2013 (20. výročie Slovenskej republiky, 150. výročie Matice slovenskej a 1 150. výročie príchodu vierozvestcov na územie Slovenska).

  • Nechýba vám vlastná obchodná sieť? Ešte aj malé kníhkupectvo pod budovou MS v Bratislave  v Liga – pasáži je už dávnejšie zatvorené... A nedávna obchodná sieť Hrebenda, ktorá pod tlakom komercionality  priskoro zanikla?  Nemalo by sa ministerstvo kultúry, Literárne informačné centrum, Matica slovenská a vydavateľstvá, ktoré sa venujú aj hodnotnej slovenskej pôvodnej literatúre, usilovať o jej obnovenie? Nepridali by ste sa? Myslím si, že nové vedenie MS by bolo k takémuto úsiliu naklonené.

Isteže, sieť predajní, akou bol Hrebenda, bola pre nekomerčnú literatúru prínosom. Ale pochybujem o tom, že takýto projekt by mal šancu dlhodobejšie prežiť. I keby sa ho podarilo znovuoživiť, skôr či neskôr príde vláda, ktorá objaví Ameriku, že práve na kultúre sa dá šetriť bez toho, aby to významne znížilo volebné preferencie. Štátnou mocou asi veľmi nezatrasie, keď spisovatelia vyhlásia štrajk alebo hromadnú maródku, však? Podstata krízy kultúry, a osobitne literatúry a knižnej kultúry, je v nezáujme verejnosti. Ponuka tlačeného slova v súčasnosti ďaleko prevyšuje dopyt. Aj knihy sa čoraz intenzívnejšie presúvajú z papiera na internet. Uplynulý rok bol na Slovensku, zdá sa, vôbec najhorší, čo sa týka odbytu kníh, to by zrejme potvrdila väčšina slovenských vydavateľov a kníhkupcov. Sme podstatne opatrnejší pri určovaní nákladu knihy, čo nám zazlievajú autori, lebo tí, s trochou preháňania, zvyčajne žijú v akomsi inom svete. Prídu do kníhkupectva a pýtajú si svoju knižku. Predavač odpovie, nemáme.  Prečo nemáte tú skvelú a žiadanú knižku, pýta sa autor, a predavač lapidárne odvetí, vydavateľ nám ju nedodal. Taktne pritom zamlčí, že si knihu ani neobjednal alebo si objednal dva či tri kusy, tie predal a už si nedoobjedná, lebo sa mu do regálov týždenne tlačia desiatky nových lákavých titulov slovenských a ďalšie desiatky českých kníh a predavač je obchodník, ktorý potrebuje čo najrýchlejšie „točiť“ peniaze, čo najpohodlnejšie zhodnocovať každý centimeter regálovej plochy, čiže siaha po komerčných „bestselleroch.“ Tu nám internet trochu pomáha, internetový obchod nie je obmedzený plochou regálov a každý významnejší predajca v tejto sfére sa snaží mať toho v ponuke čo najviac. Snažíme sa dostať k čitateľom aj priamo cez náš internetový obchod, ktokoľvek sa v ňom zaregistruje, dostáva bezplatne informácie o novinkách, a pracujeme na tom, aby sa aj táto odbytová možnosť rozvíjala, koncom minulého roka sme spustili novú verziu internetového obchodu na adrese www.vydavatel.sk. Našou stratégiou je poskytnúť záujemcovi širokú ponuku, aby si mohol u nás objednať nielen naše knihy, ale aj ktorékoľvek ďalšie tituly dostupné na slovenskom knižnom trhu, pretože tým, že si urobí väčšiu objednávku, môžeme poštovné uhradiť zaňho a zákazník dostane knihy pohodlne priamo domov za ceny oveľa výhodnejšie ako v „kamenných“ kníhkupectvách.  Myslím, že priamy kontakt, ďalšie rozvíjanie zásielkového obchodu s podporou internetu a rozšírenie ponuky o knihy v elektronickej verzii, samozrejme dostatočne chránenej proti nelegálnemu kopírovaniu, budú pre nekomerčnú literatúru jediné reálne cesty do budúcnosti. Knihy na papieri a „kamenné“ kníhkupectvá nám v najbližších desaťročiach ostanú a bude ich iste vždy dosť, ale ich podiel v celkovom kontexte mediálnej a informačnej sféry bude žiaľ ďalej klesať.

  • Venujme sa však chvíľu Vám ako autorovi. Po Vašich prvých knižkách venovaných zdravému životnému štýlu a po zborníku Zlodejky mesta  Bratislavy, ktorého ste boli iniciátorom a spoluautorom, vyšli Vám  dve knihy, ktoré sa stretli s veľkým záujmom najmä u milovníkov prírodných krás – Najkrajšie vrchy a Turiec, v oboch zaujímavá súhra textu a fotografií, v prvej predstavujete 33 majestátnych slovenských hôr, polian  a štítov aj s pradivom ich povestí a novších dejín, v druhej podávate pôsobivý obraz   dedín, miest a najmä prírodnej krásy územia, v ktorom žijete. Nachádzate si aj v týchto pre editorov ťažkých časoch chvíľu na vlastnú tvorbu? Čo by ste radi priniesli čitateľom?         

Priznám sa, často závidím našim autorom, daktorí prídu len s neusporiadaným stohom počmáraných papierov a my im z toho prácne vykresávame knihu, zavše vari aj peknú, závidím im čas na tvorbu, ktorý ja teraz nemám, nosím v hlave svoje projekty a teším sa na dôchodok s hromadou voľného času, ten je však zatiaľ v nedohľadne... Okrem vedenia vydavateľstva musím venovať veľa času a  energie náročnej pozícii v riadiacich orgánoch martinskej Neografie, kde vstupujeme do mimoriadne zložitého obdobia. Tlačiarní sa totiž ústup tlačeného slova dotýka ešte oveľa viac ako vydavateľstiev, tlačiarne nemôžu s produkciou jednoducho prejsť na internet. Je to vyčerpávajúci a zároveň vzrušujúci spletenec problémov, v ktorom treba neprestajne hľadať cesty a cestičky ako ďalej. To je však už téma na voľajaký iný rozhovor...

Ján ČOMAJ

 

S riaditeľom vydavateľstva Matice slovenskej o úsilí zachovať dobrú knihu medzi nami
Internet ako výkonný kníhkupec blízkej budúcnosti
Text Ján ČOMAJ – Foto...
Mgr. Stanislav Muntág, spisovateľ  a vydavateľ, autor i milovník kníh, človek, ktorý literatúre zasvätil svoj život napriek neprajnosti času. Verí knihe a zápasí o udržanie jej vplyvu na človeka navzdory tomu, že televízia rafinovane odkláňa pozornosť ľudí od tohto tichého potešenia, že internet kradne  mladým  čas  a odvádza ich od skutočného života, poznania a krásy do virtuálneho sveta vzdialeného od reality a neraz  aj plného nástrah. O jeho úsilí a viere, o práci editora, o činnosti  vydavateľstva a plánoch v nastávajúcom roku, aj o jeho autorských projektoch bude tento rozhovor.
•    Predovšetkým nám prezraďte, aký to bol pocit, keď ste sa ocitli na čele vydavateľstva s takými bohatými tradíciami? Čitateľom azda pripomenieme, že vydavateľské dielo Matice slovenskej sa datuje od samého jej zrodu a edičnú činnosť považovala Matica za jeden z pilierov  svojej existencie  – až do násilného zatvorenia v roku 1875 a po oživotvorení v roku 1919 znova, aj keď ju v tom politická situácia po roku 1948 značne okliešťovala.
Vedením matičného vydavateľstva som bol poverený v roku 1995 a mojou prvou úlohou bolo vydavateľstvo nanovo sformovať tak, aby zodpovedalo prudko sa meniacim podmienkam. Predovšetkým  bolo treba nabehnúť na nové technológie, technickí redaktori lepili ešte papierové makety, o počítačovej sadzbe nevedeli nič. A bolo treba začať myslieť ekonomicky, čo znamenalo aj  personálne zmeny, presnejšie – nútilo nás prepúšťať. Sú to kruté situácie, keď máte na výber len zlé riešenia, napriek tomu však musíte medzi nimi pragmaticky hľadať cestičku ďalej a snažiť sa vidieť trochu dopredu. Vtedy to bola pre mňa najmä obrovská výzva. A ten pocit istej výsady  a zároveň zodpovednosti pred históriou, ktorá je v prípade vydavateľského diela Matice slovenskej skutočne veľkolepá, a pred budúcnosťou, ktorú svojimi činmi spoluvytvárame, ten prišiel, ostal a časom vari aj silnie.  Nadviazať na Hronského monumentálne vydavateľské dielo  v dnešných podmienkach, keď je kniha zatláčaná do kúta –  to chápem ako trvalú výzvu, aj keď na druhej strane musím pripustiť, že myslieť ako Hronský v časoch jeho manažérskych úspechov znamená dnes čosi iné:  hľadať nové cesty, nové technológie, nové médiá a ich uplatnenie v  Matici slovenskej.
•    Základné poslanie vydavateľstva MS sa rokmi prirodzene menilo, prispôsobovalo sa národným potrebám, ale aj istým mantinelom, ktoré mu štátna moc alebo spoločenská situácia vytvárala. Na samom začiatku to boli povedzme Letopisy Matice slovenskej, ľudovýchovné práce a učebnice, potom pribudli zborníky povestí, ľudových spievaniek, hádaniek a hier, na počudovanie aj vedecké diela, o ktoré iní vydavatelia v tých časoch nemali záujem, divadelné hry pre množiace sa ochotnícke divadlá... Až potom prišli diela krásnej literatúry. Keď si človek všimne niektorý váš súčasný či nedávny prospekt alebo katalóg, žasne nad dnešnou šírkou tematickej a žánrovej škály. Skúste nám teda priblížiť vašu súčasnú  náplň.
Vydavateľské dielo Matice slovenskej bolo a dodnes je široký a mnohotvárny prúd. V súčasnosti zahŕňa jednak vydania (knihy, časopisy) samotnej Matice, jednak Vydavateľstva Matice slovenskej, s. r. o., ktoré Matica založila v roku 2004 na lepšie a ekonomickejšie zhodnocovanie jestvujúcich možností a na realizáciu rôznych edičných zámerov. Navyše sú tu vydavateľské aktivity jednotlivých domov a miestnych odborov MS, ktoré sú samostatnými právnickými osobami, viaceré z nich vydávajú časopisy a publikácie najmä regionálneho charakteru. Tento široký rámec sme sa pokúsili trochu zmapovať v roku 2010 v rámci výstavného projektu Ako sa robí kniha, keď sme zostavili aj provizórnu bibliografiu vydaní MS a jej subjektov od roku 1989. Vyšlo nám, že  pod hlavičkou Matice slovenskej vychádzalo okolo 50 neperiodických titulov ročne. Komplexná bibliografia vydavateľského diela MS nám zatiaľ chýba. Bolo by azda vhodné, aby sa vytvorila a aspoň v elektronickej podobe sprístupnila k budúcoročnej 150-ročnici MS.
Vrátim sa však k Vašej otázke – čo záujemca nájde, keď si prelistuje náš súčasný katalóg , ktorý zahŕňa knižné vydania Matice slovenskej a Vydavateľstva MS, s. r. o. Ide o žánrovo a názorovo skutočne pestrý súbor, tak to v Matici vždy bolo okrem čias, keď smela plniť len funkcie národnej knižnice.  Dominuje vecná literatúra (vedecká, vedecko-popularizačná, literatúra faktu, memoárové diela) so slovacikálnou tematikou – slovenské dejiny, jazykoveda, literárna veda, heraldika, národopis, politológia. Nechýba však ani krásna literatúra a literatúra pre deti, v oboch žánroch sa snažíme prinášať čitateľom jednak klenoty slovenskej literárnej klasiky, jednak nové zaujímavé diela súčasných autorov. Máme aj edíciu umenovedných monografií, v ktorých zviditeľňujeme famóznu tvorbu slovenských výtvarných umelcov, a na druhej strane edičného spektra si nájdu čosi zaujímavé dokonca aj gurmáni, ale opäť sú to diela s dôrazom na slovacitu a na prezentáciu nášho nehmotného dedičstva.
•    Je to istotne úctyhodne široký záber. Máte v ňom svoje priority? Akými spôsobmi ich dokážete realizovať, keď žijeme v čase, keď pomaly o všetkom na tomto našom svete už rozhodujú len a len peniaze?
Áno, jedna vec v edičnom pláne sú naše predstavy a zámery, druhá je, na čo dokážeme získať zdroje. Zháňanie financií na realizáciu edičných projektov, písanie grantov, prosbopisov, obchádzanie všetkých možných mecénov, žobranie, kde sa len dá, je podstatnou súčasťou našej práce. Žijeme oboma nohami v realite, napriek tomu sa snažíme definovať  priority, ísť za nimi a priebežne ich prehodnocovať. Základnou prioritou je, aby sme našou vydavateľskou prácou pomáhali plniť poslanie Matice slovenskej. Napríklad vydávaním kníh, ktoré vypĺňajú biele miesta slovenských dejín. Len za ostatné desaťročie by som mohol uviesť desiatky príkladov takýchto kníh. Z úplne najnovších príspevkov spomeniem aspoň historické monografie M. Vašša Slovenská otázka v 1. ČSR, M. Viršinskej Ev. a. v. cirkev v Uhorsku a Slováci v 2. polovici 19. stor., Š. Kucíka Podiel amerických Slovákov na autonomistickom hnutí na Slovensku (1918 – 1938), reedíciu čitateľsky úspešnej kolektívnej monografie Etnogenéza Slovákov. K prioritám Matice slovenskej iste patrí upevňovanie slovenského vlastenectva – a najmä smerom k mladej generácii, ktorá vyrastá do globalizujúceho sa sveta. Som presvedčený, že naša detská literatúra, napríklad  celkom úspešná edícia Povesťová mapa Slovenska, pôsobí práve týmto smerom. Alebo veľkolepý a informačne úžasne bohatý projekt Drahoslava Machalu  Slovenská vlastiveda, kde sme zatiaľ realizovali dva z predpokladaných 6 – 7 zväzkov. Snažíme sa prinášať zaujímavé a objavné publikácie o duchovnom a kultúrnom bohatstve, ktoré na Slovensku v jednotlivých krajoch máme – z tohto súdka uvediem trebárs len diela z rokov 2010 a  2011 Gotický Gemer a Malohont, Zlatá kniha Hontu, Spišské renesančné zvonice, Drotárstvo, Tradičné liečiteľstvo a ľudová mágia na horných Kysuciach alebo tri doteraz vydané zväzky z monumentálneho projektu Milana Vároša o príbehoch umeleckých diel – Stratené slovenské poklady I – II a najnovšiu knihu Osudy umeleckých diel a ich tvorcov.  Chceli by sme tiež prispievať k lepšiemu zviditeľňovaniu činnosti matičných odborných pracovísk – Slovenského literárneho ústavu a Slovenského historického ústavu, vydávame ich zborníky a monografie, záleží nám na intenzívnejšej spolupráci s umeleckými a vedeckými odbormi (napríklad jazykový, politologický, národopisný odbor) a s kýmkoľvek z matičiarov, kto ponúkne dobrý edičný námet.
•    Sme takpovediac na prelome rokov, to je práve vhodný čas, aby ste sa pokúsili bilancovať vašu vlaňajšiu produkciu.
Podarilo sa nám vydať vyše štyridsať kníh, niektoré tituly som spomenul. Pribudlo nám okolo päť detských kníh (napríklad krásna „fantasy“ knižka l. Hrubého z prostredia Kysúc Brána do Zabudnutého údolia, debut Anny Robertovej-Michalovej Marianka so silným morálnym posolstvom, Pohronské povesti P. Urbana a pod.), viacero titulov krásnej literatúry (napr. kniha poviedok Romana Kaliského-Hronského s pekným názvom Neberte Sizyfovi kameň alebo Juríkov román Smrť ministra), štyri tituly z jazykovedy a literárnej vedy (medzi nimi reedícia Prehľadu dejín spisovnej slovenčiny a Bátorovej Slovenská literárna moderna v spektre svetovej moderny),  z ostatných titulov spomeniem aspoň umenovednú monografiu o Ivanovi Rumanskom, samozrejme tradičný Národný kalendár a dve zaujímavé kulinárske lahôdky – jedna o čokoláde od svetovo preslávenej slovenskej cukrárky Jožky Zaukolcovej, druhá o kuchyni kremnických baníkov, ktorá nadväzuje na našu sériu kníh o tradičných jedlách v jednotlivých regiónoch Slovenska.
•     A rok, ktorý je pred nami? Čo chystáte preň?
Zámerov je veľa, uvidíme, čo sa podarí zafinancovať, a nerád by som teraz ohlasoval niečo, čo napokon nevyjde. Ale niečo už našťastie môžem ohlásiť. V januári vychádza  niekoľko mimoriadne zaujímavých kníh, ktoré sme pripravovali v priebehu minulého roka, napríklad monografia Romana Michelka Diktatúry v 20. storočí,   reedícia Winklerových Ciest na popravisko alebo  očakávaná  kniha, ktorá nám oživuje dejiny  neuveriteľného slovenského fenoménu cez osudy jednotlivých ľudí – Drotárska odysea. V edičnom pláne na tento rok máme niekoľko historických, jazykovedných a literárnovedných monografií, ďalší monumentálny zväzok Machalovej Slovenskej vlastivedy, niekoľko nových diel krásnej literatúry, knižiek pre deti a mládež atď. V začínajúcom roku Antona Bernoláka by sme radi prispeli k aktivitám, ktoré sprítomňujú túto osobnosť, napríklad aj popularizačnou publikáciou z autorskej dielne predsedu MS Mariána Tkáča.  Projekt Zobraných spisov J. C. Hronského, v ktorom sme už k desiatim zväzkom základnej série  pridali  jedenásty dodatkový zväzok so zaujímavým výberom z autorových knižne nepublikovaných próz i diel iného žánru,  chceme zavŕšiť vydaním výberu z Hronského publicistiky, na ktorý odborná verejnosť už dlho čaká. A chystáme viacero zaujímavých projektov, ktoré súvisia s jubileami roka 2013 (20. výročie Slovenskej republiky, 150. výročie Matice slovenskej a 1 150. výročie príchodu vierozvestcov na územie Slovenska).
•    Nechýba vám vlastná obchodná sieť? Ešte aj malé kníhkupectvo pod budovou MS v Bratislave  v Liga – pasáži je už dávnejšie zatvorené... A nedávna obchodná sieť Hrebenda, ktorá pod tlakom komercionality  priskoro zanikla?  Nemalo by sa ministerstvo kultúry, Literárne informačné centrum, Matica slovenská a vydavateľstvá, ktoré sa venujú aj hodnotnej slovenskej pôvodnej literatúre, usilovať o jej obnovenie? Nepridali by ste sa? Myslím si, že nové vedenie MS by bolo k takémuto úsiliu naklonené.
Isteže, sieť predajní, akou bol Hrebenda, bola pre nekomerčnú literatúru prínosom. Ale pochybujem o tom, že takýto projekt by mal šancu dlhodobejšie prežiť. I keby sa ho podarilo znovuoživiť, skôr či neskôr príde vláda, ktorá objaví Ameriku, že práve na kultúre sa dá šetriť bez toho, aby to významne znížilo volebné preferencie. Štátnou mocou asi veľmi nezatrasie, keď spisovatelia vyhlásia štrajk alebo hromadnú maródku, však? Podstata krízy kultúry, a osobitne literatúry a knižnej kultúry, je v nezáujme verejnosti. Ponuka tlačeného slova v súčasnosti ďaleko prevyšuje dopyt. Aj knihy sa čoraz intenzívnejšie presúvajú z papiera na internet. Uplynulý rok bol na Slovensku, zdá sa, vôbec najhorší, čo sa týka odbytu kníh, to by zrejme potvrdila väčšina slovenských vydavateľov a kníhkupcov. Sme podstatne opatrnejší pri určovaní nákladu knihy, čo nám zazlievajú autori, lebo tí, s trochou preháňania, zvyčajne žijú v akomsi inom svete. Prídu do kníhkupectva a pýtajú si svoju knižku. Predavač odpovie, nemáme.  Prečo nemáte tú skvelú a žiadanú knižku, pýta sa autor, a predavač lapidárne odvetí, vydavateľ nám ju nedodal. Taktne pritom zamlčí, že si knihu ani neobjednal alebo si objednal dva či tri kusy, tie predal a už si nedoobjedná, lebo sa mu do regálov týždenne tlačia desiatky nových lákavých titulov slovenských a ďalšie desiatky českých kníh a predavač je obchodník, ktorý potrebuje čo najrýchlejšie „točiť“ peniaze, čo najpohodlnejšie zhodnocovať každý centimeter regálovej plochy, čiže siaha po komerčných „bestselleroch.“ Tu nám internet trochu pomáha, internetový obchod nie je obmedzený plochou regálov a každý významnejší predajca v tejto sfére sa snaží mať toho v ponuke čo najviac. Snažíme sa dostať k čitateľom aj priamo cez náš internetový obchod, ktokoľvek sa v ňom zaregistruje, dostáva bezplatne informácie o novinkách, a pracujeme na tom, aby sa aj táto odbytová možnosť rozvíjala, koncom minulého roka sme spustili novú verziu internetového obchodu na adrese www.vydavatel.sk. Našou stratégiou je poskytnúť záujemcovi širokú ponuku, aby si mohol u nás objednať nielen naše knihy, ale aj ktorékoľvek ďalšie tituly dostupné na slovenskom knižnom trhu, pretože tým, že si urobí väčšiu objednávku, môžeme poštovné uhradiť zaňho a zákazník dostane knihy pohodlne priamo domov za ceny oveľa výhodnejšie ako v „kamenných“ kníhkupectvách.  Myslím, že priamy kontakt, ďalšie rozvíjanie zásielkového obchodu s podporou internetu a rozšírenie ponuky o knihy v elektronickej verzii, samozrejme dostatočne chránenej proti nelegálnemu kopírovaniu, budú pre nekomerčnú literatúru jediné reálne cesty do budúcnosti. Knihy na papieri a „kamenné“ kníhkupectvá nám v najbližších desaťročiach ostanú a bude ich iste vždy dosť, ale ich podiel v celkovom kontexte mediálnej a informačnej sféry bude žiaľ ďalej klesať.
•    Venujme sa však chvíľu Vám ako autorovi. Po Vašich prvých knižkách venovaných zdravému životnému štýlu a po zborníku Zlodejky mesta  Bratislavy, ktorého ste boli iniciátorom a spoluautorom, vyšli Vám  dve knihy, ktoré sa stretli s veľkým záujmom najmä u milovníkov prírodných krás – Najkrajšie vrchy a Turiec, v oboch zaujímavá súhra textu a fotografií, v prvej predstavujete 33 majestátnych slovenských hôr, polian  a štítov aj s pradivom ich povestí a novších dejín, v druhej podávate pôsobivý obraz   dedín, miest a najmä prírodnej krásy územia, v ktorom žijete. Nachádzate si aj v týchto pre editorov ťažkých časoch chvíľu na vlastnú tvorbu? Čo by ste radi priniesli čitateľom?         
Priznám sa, často závidím našim autorom, daktorí prídu len s neusporiadaným stohom počmáraných papierov a my im z toho prácne vykresávame knihu, zavše vari aj peknú, závidím im čas na tvorbu, ktorý ja teraz nemám, nosím v hlave svoje projekty a teším sa na dôchodok s hromadou voľného času, ten je však zatiaľ v nedohľadne... Okrem vedenia vydavateľstva musím venovať veľa času a  energie náročnej pozícii v riadiacich orgánoch martinskej Neografie, kde vstupujeme do mimoriadne zložitého obdobia. Tlačiarní sa totiž ústup tlačeného slova dotýka ešte oveľa viac ako vydavateľstiev, tlačiarne nemôžu s produkciou jednoducho prejsť na internet. Je to vyčerpávajúci a zároveň vzrušujúci spletenec problémov, v ktorom treba neprestajne hľadať cesty a cestičky ako ďalej. To je však už téma na voľajaký iný rozhovor...



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.