Aj uprostred krízy sa usilujú nahovoriť, že sa máme stále lepšie
„Poznám tri druhy klamstva: veľké klamstvo, malé klamstvo a štatistiku,“ spisovateľ G. B. Shaw tak už na začiatku minulého storočia dokonale vystihol a ešte dokonalejšie pomenoval zákernosť exaktnými formami šírených lží. Shawov rovesník, kanadský ekonóm, spisovateľ a satirik Stephen Leacock v poviedke Sila štatistiky opisuje dvoch cestujúcich vo vlaku. Dali sa do reči, ako inak, práve na tému štatistiky:
„Napríklad uhlie: Vezmime si hoci napríklad také uhlie...“
„Výborne,“ súhlasil jeho spoločník, „vezmime si napríklad uhlie,“ a zaboril sa do sedadla s výrazom muža, ktorý sa chystá na duševné hody.
„Viete, že každá tona uhlia, ktorú spáli taká lokomotíva, utiahne vlak dlhý ako... práve teraz neviem presne ako dlhý, ale povedzme dlhý asi tak a tak, na vzdialenosť... na vzdialenosť... tá presná vzdialenosť mi práve teraz vypadla... ale dajme tomu odtiaľto až...“
„Odtiaľto až na Mesiac!“ navrhol ten prvý.
„Správne, to je celkom dobre možné, samozrejme odtiaľto až na Mesiac! No nie je to ohromné?“
Z Mesiaca potom pokračovali až k Slnku, hoci už nie vlakom, ale delovou guľou vystrelenou odkiaľsi z Filadelfie...
- LEPŠIE A LEPŠIE
Na ten dialóg si spomeniem zakaždým, keď sa v našich nezávislých médiách objaví nejaká štatistika. Vyváženo-nezaujatými číslami zakaždým čosi veľmi dôležité oznamuje, ba priam zvestuje. Komu najviac dôverujeme, koho budeme voliť, aké médium najviac počúvame alebo čítame. Najzaujímavejšie bývajú štatistiky, ktoré nám oznamujú, ako sa uprostred ekonomickej krízy máme dobre, ako sa máme každým dňom lepšie a lepšie, až nevieme, čo si počať od samej dobroty. Od radosti skáčeme – pod vlak. Vezmime si trebárs priemernú mesačnú mzda v hospodárstve v 1. polroku 2011. Vraj už dosiahla 763 eur. Z toho za druhý kvartál až 781 eur, čo je neklamný dôkaz pokračujúceho vzostupu našej životnej úrovne. Najdynamickejšieho v celej EÚ! Momentálne sme už kdesi nad 800 eur a blížime sa k úrovni najvyspelejších demokracií. Nečudo, že podľa ďalšej mediálne šírenej štatistiky priemerná slovenská rodina podľa prieskumu vianočných očakávaní (!) plánuje na vianočné nákupy minúť 437 eur, čo je o 6,6 percent viac než vlani. Všade v okolitých štátoch ľudia minú o 0,8 percenta menej. Sibyla? Nostradamus? Alebo Stephen Leacock? A čo už potom celkom najnovší štatistický údaj: priemerný Slovák má v banke uložených 4 254 eur! Celý národ dohromady 23,1 miliardy eur. Zrejme do toho započítali aj novorodencov, batoľatá, neplnoleté deti, invalidov, starcov, dôchodcov a bezdomovcov, pretože jednoduchým vydelením čísel dostaneme počet obyvateľov SR. Takže tam museli zahrnúť aj politikov, sudcov, manažérov, mediálne celebrity, členov správnych a dozorných rád a ďalších príslušníkov horných desať tisíc. Tí majú v bankách nepochybne aj stonásobne viac.
- FRANKENSTEINOV FEŠÁK
Na čo je komu takáto štatistika? A čo je to tá „priemerná slovenská rodina“? Čo je to „priemerný Slovák“? Je to vari Dr. Frankensteinom pozošívaný kentaur s telom bezdomovca, trupom PR manažéra a hlavou developera či majiteľa silnej finančnej skupiny? Taký fešák by tých 4 254 eur uložených v banke možno aj mať mohol. „Aritmetický priemer je veličina veľmi citlivá na extrémne hodnoty. Keďže väčšie extrémy smerujú nahor ako nadol (zostúpiť sa dá len po minimálnu mzdu, ale nahor možno ísť až do miliónov), je jasné, že priemer bude výrazne ťahaný smerom nahor, teda k vyšším platom,“ píše na internetovom blogu matematik Roman Kamas. Namiesto údajov o priemernej mzde by nám teda mali poskytnúť údaje o mzde vypočítanej pomocou metódy modus alebo medián. Modus určuje výšku mzdy, ktorú zarába najviac ľudí, teda akúsi ľudovú, najviac rozšírenú mzdu zamestnancov. Môže to byť napríklad mzda robotníkov, učiteľov, zdravotných sestier, šoférov, predavačov, drobných živnostníkov. Ak zarábam menej, chyba je niekde u mňa, alebo mám skrátka smolu. Ak zarábam viac, som pašák alebo dieťa šťasteny. Medián delí celé skúmané spektrum na dve časti. Určuje takú priemernú výšku platu, že polovica ľudí zarába menej a polovica viac ako štatisticky vyjadrený plat. Summa summarum: na tzv. priemernú mzdu na Slovensku nedosiahne vyše 70 percent občanov. A toto percento sa neustále zvyšuje.
- NEDOSIAHNUTEĽNÝ SEN
Drvivá väčšina z nás v skutočnosti zarába menej, než je minimálna mzda v mnohých štátoch Európskej únie. Pre človeka nad 21 rokov vo Veľkej Británii je to 6,08 libry na hodinu. To znamená, že ak dotyčný pracuje na plný úväzok 8 hodín denne päť dní v týždni, mesačne zarobí štátom zaručených 972,8 libry, čo je 1 135 eur! Hoci ako posunovač vozíkov v hypermarkete alebo umývač záchodov. U nás nedosiahnuteľný plat. Hranica chudoby v EÚ je stanovená ako 60 percent mediánu príjmov. Stačí si zobrať kalkulačku a rátať. G. B. Shaw a Stephen Leacock to pochopili a pomenovali už pred takmer storočím.
Vladimír BROŽÍK