Odborová organizácia vás už pred výpoveďou od zamestnávateľa neochráni
Tibor B. HAČKO
Novela Zákonníka práce 257/2011 Z.z. z jesene minulého roka priniesla najviac negatívnych zmien od roku 1992. Postavenie zamestnancov je na najnižšom stupni právnej ochrany zo štátov OECD. Slovenskej vláde vôbec nezáleží na právnej ochrane svojich občanov. Naopak umožňuje zamestnávateľom zavádzať na pracoviskách reálne nevoľníctvo.
Zákonník práce (ZP) z roku 1992 bol výsledkom rozumného vyjednávania. Vystupoval ako pilier ochrany slabších zamestnancov pred silnejším zamestnávateľom, súčasne dovoľoval zamestnávateľom v rozumných lehotách poskytnúť prebytočným pracovníkom dostatočnú právnu ochranu a čas potrebný na získanie nového pracovného uplatnenia. V Slovenskej republike sa za ostatných desať rokov vykonalo 29 právnych zmien a zrušení ustanovení v tomto dokumente. Tri každoročne! Najviac v celej Európe. Až sa konečne a úplne táto právna norma celkom podriadila predstavám silnejších – zamestnávateľov.
■ PRÍKLAD Z PRAXE
Prvý dôkaz využitia úpravy ZP v reálnej praxi poskytla vzápätí kórejská elektronická spoločnosť. Svoje zámery o serióznom podnikaní postavila na hlavu. Hromadné prepúšťanie nielenže neprerokovala s odborovou organizáciou – veď podľa novely ZP to už nie je jej povinnosť – ale zamestnancom hneď predložila na podpis pripravené výpovede z ich strany. Pozor! Nie zo strany zamestnávateľa. Týmto bezohľadným postojom sa dostalo zo dňa na deň do veľmi zložitej situácie vyše 600 zamestnancov spolu so svojimi rodinami. Uvoľnení zamestnanci boli bez okolkov postavení do nevýhodnej pozície z hľadiska plnenia si povinností voči úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Týmto postupom strácajú nárok na časť naväzujúcej podpory.
Zablokovanie činnosti odborov je učebnicovou výzvou pre ostatných dominantných zamestnávateľov, aby využili po novom nastavené pravidlá s negatívnymi dôsledkami pre pracujúcich. Zamestnávateľ už nie je povinný nijaké prípady rozviazania pracovného pomeru prerokovať alebo oznámiť odborom, ak u neho pôsobia. Zákonník určuje aj minimálny počet členov odborovej organizácie na 50, aby s ňou zamestnávateľ musel rokovať aj pri iných eventualitách. Súčasne však zamestnávateľovi umožňuje úplne ignorovať odbory. Aj iné prípady rozviazania pracovného pomeru zamestnancami (teda dohodou alebo skončením v skúšobnej lehote) bol zamestnávateľ povinný oznámiť odborovej organizácii, aby mohla prerokovať pripomienky v ňou dohodnutých lehotách. Prerokovaním sa rozumelo oznámenie zámeru zamestnávateľa dať výpoveď určitému zamestnancovi alebo okamžite skončiť pracovný pomer s určitým zamestnancom. Pritom ani v pôvodnom znení ZP názor odborovej organizácie nebol pre zamestnávateľa úplne záväzný. K prípadnému negatívnemu stanovisku odborov k rozviazaniu pracovného pomeru mohol zamestnávateľ prihliadať alebo sa ním nemusel vôbec riadiť. ZP však aspoň poskytoval zamestnancovi potrebný čas na získanie obhajujúceho stanoviska, ktoré si v pracovnom procese nemá možnosť pripraviť. Kým zamestnávateľ má na túto činnosť úplný pracovný čas, celé oddelenia a právnych poradcov.
■ PRAKTIKY STREDOVEKU
Po už prijatých zmenách všetky ustanovenia o činnosti odborovej organizácie ostali v platnosti, zamestnávateľ však vôbec nie je povinný na ne prihliadať. Ak zamestnávateľ neprerokuje s odbormi výpoveď alebo okamžité zrušenie pracovného pomeru, nenasleduje nijaké právne konanie, ktoré by dovoľovalo zamestnancom oprieť sa o ochranu v legislatíve. Naďalej zostala zachovaná zvýšená ochrana odborárskych funkcionárov – členov orgánov odborovej organizácie oprávnených rokovať so zamestnávateľom, čo je veľmi kontraproduktívne v aktívnom organizovaní odborov pri ochrane zamestnancov.
Po novom možno zamestnancovi poskytovať časť mzdy s výnimkou minimálnej mzdy v naturálnej forme. Zamyslime sa, čo paragrafom 126 ZP umožnil zákonodárca zamestnávateľovi. Dovoľuje mu v 21. storočí zavádzať praktiky stredoveku. V paragrafe sa uvádza, že naturálna mzda môže byť vyplatená len za podmienok dohodnutých so zamestnancom, ale s odvolaním sa na hore uvedenú praktiku kórejského zamestnávateľa môžeme očakávať explóziu lavín vyplácania mzdy v naturáliách. Výrobcom etablovaným na Slovensku nebráni v tom nijaká právna ani sociálna prekážka. Asi si budeme musieť zvyknúť na trhový predaj LCD obrazoviek, káblových zväzkov, automobilových skiel, ktoré nám vo svojej druhej zmene budú ponúkať deti zamestnancov firiem, čo len nedávno zinkasovali štátnu podporu.