KOMENTÁR
Peter JÁNOŠÍK
Bývalá ministerka zahraničných vecí USA, ktorá v administratíve prezidenta Billa Clintona a jeho zahraničnej diplomacii hrala kľúčovú úlohu v súvislosti s uznaním Kosova ako zvrchovaného štátu v roku 2008, sa opäť objavila na stránkach tlače. Tentoraz nejde o šíriteľku demokracie na Balkáne, ale o obchodníčku. Miesto aktivity: južná srbská provincia. Spoločnosť Albright Capital Management hodlá kúpiť kosovskú poštu a Telecom.
Jeho privatizácia bola už takmer dokončená, lenže náhle odstúpil chorvátsky Telekom, väčšinovo vlastnený nemeckou spoločnosťou Deutsche Telekom. Nemeckí investori odstúpili údajne preto, že bývalých šéfov firmy v Kosove trestne stíhajú za korupciu. Vedenie Kosova prijalo žiadosť Albrightovej spoločnosti s nadšením a zaradilo ju medzi osem záujemcov o privatizáciu PTK, najziskovejšiu kosovskú spoločnosť s približne miliónom užívateľov mobilnej a so 100 000 užívateľmi pevnej telefónnej siete. Spoločnosť poskytuje tiež služby internetu. Po skončení vojny o Kosovo získala Albrightovej firma Albright Group podiel v hlavnom kosovskom mobilnom operátorovi Ipko, ktorý neskôr predala slovinskému Telekomu. Zarobila na tom 20 miliónov eur. Zapáčilo sa jej to a má nové chúťky. Rovnako ďalší z bojovníkov za kosovskú „slobodu“, penzionovaný americký generál Wesley Clark, ktorý velil silám NATO počas bombardovania Juhoslávie v roku 1999, požiadal úrady v Prištine o licenciu na výskum zásob uhlia v Kosove, z ktorého by chcel vyrábať syntetickú ropu. Kosovo je piate vo svetovom rebríčku nálezísk lignitu, ale výrobe paliva z neho sa vo svete venujú iba Číňania.
Kosovské politické a obchodné kruhy si týchto záujemcov o podnikanie v regióne nevedia vynachváliť, všemožne ich podporujú ako podnet na nové zahraničné investície. Nie sú to iba dvaja spomínaní prominenti. Na scénu sa dostala celá smotánka „riešiteľov“ kosovskej krízy, teraz v úplne novej úlohe. Popri Albrightovej a Wesley Clarkovi o podnikanie majú záujem Bernard Kouchner, Sir Mike Jackson, Jock Covey, Steven Schook, Alexander Borg Olivier a William Walker – všetko predstavitelia veľkých spoločností, ktoré sa usilujú – a veľmi úspešne – o zabratie kosovskej infraštruktúry a zdrojov nerastného bohatstva. S Kosovom ich spája misia OSN – UNMIK. Francúz B. Kouchner bol v rokoch 1999 až 2001 jej vedúcim. UNMIK slúžila ako prostriedok civilnej správy vojnou zničenej provincie. Jej úlohou bolo podporovať vznik rozsiahlej autonómie a samosprávy v regióne a umožniť priebeh politických procesov, ktoré v budúcnosti mali definovať politický status Kosova. To sa napokon uskutočnilo prijatím Kosova do OSN v roku 2008. Prirodzene, proti vôli Srbska. Sir Michael Jacskon patrí k najvýznamnejším britským generálom – bojoval o Falklandy proti Argentíne.
Rozvoj telekomunikácií, výstavba diaľnic, tepelné elektrárne a náleziská nerastov tak „vrátili“ na Kosovo celú plejádu bývalých medzinárodných predstaviteľov, ktorí svoj vplyv v Prištine chcú zužitkovať vo veľkých spoločnostiach. Deje sa tak presne podľa pravidiel, ktoré definovala Madelaine Albrightová ako šéfka americkej diplomacie. Podľa nej prvé pravidlo pre zásahy do občianskych vojen znie: Nezasahovať. Druhé je: Keď už zasahujete, vyhýbajte sa prijímaniu záväzkov. A tretie: Ak porušíte prvé a druhé pravidlo, postarajte sa o to, aby ste boli na strane víťaza. Cieľom zahraničnej politiky je presvedčiť druhých, aby robili, čo chceme, alebo ešte lepšie, aby chceli, čo chceme my. To sa Albrightovej a spol. v Kosove podarilo na celej čiare. Na internete jej dali meno „balkánska mäsiarka“ a o jej politike napísali: Najprv ukradla Srbom územie a potom sa na tom napakovala. Boj za demokraciu bol vlastne bojom o tvrdý biznis.