Dlhodobé koncepty maďarskej politiky voči susedom - 2. časť Nič dobré sa nenaučili – na nič zlé nezabudli Roman MICHELKO – Karikatúra: Andrej MIŠANEK Pri analýze súčasnej politickej situácie v Maďarsku si musíme uvedomiť, že jeho politika pracuje s dlhodobými konceptmi. A musíme pritom konštatovať, že minimálne dvakrát  bola táto koncepcia úspešná. Práve prvá a druhá Viedenská arbitráž sú  z maďarského pohľadu jasné pozitívne zmeny ich vyše deväťdesiatročného úsilia o revíziu Trianonu. ...

POZNÁMKA

Demontáž srdca

Marek DANKO           

Nedávno sme si pripomenuli 20. výročie vzniku Slovenskej republiky a bol teda čas aj na bilancovanie. V médiách sa pospomínalo všeličo podľa toho, ktorý politický či kapitálový subjekt dotyčné médium ovláda. Len akosi cudne sa obišla otázka, ako sme na tom s národnou hrdosťou. Ostatne, s termínom „národný“ to bolo vždy ako na hojdačke. Raz sa ľudia, ktorým osud Slovenska nebol ľahostajný, označovali za panslávov, inokedy za buržoáznych nacionalistov.

Matica slovenská počas prvej Slovenskej republiky zostala verná svojmu poslaniu

Za slovenskú štátnosť v celom jej historickom význame

Peter MULÍK – Foto: archív, snk.sk

Búrlivé obdobie od 6. októbra 1938 do 14. marca 1939 sa celkom prirodzene prejavilo aj na matičnej pôde. Ako vnímala Matica slovenská vyústenie tohto procesu smerujúceho k slovenskej štátnosti? Videla v ňom zavŕšenie svojich úsilí od svojho vzniku, ba od prvých politických programov slovenského národa v rokoch1848 a 1861, z ktorých vyrástla. V tomto duchu sa nesie Ohlas Matice slovenskej, vítajúci 14. marec 1939.

Prvý január roku 1993 je pevný a najvýznamnejší bod v slovenských dejinách

Peter MULÍK – Ilustrácia: Ľubomír KOTRHA  

Slováci ako kolektívny subjekt vstúpili na javisko moderných dejín v revolúcii 1848/1849. Zideologizované dejiny nás však kritizovali, že sme nestáli na správnej strane. Nešli sme s revolúciou, ale proti nej. V októbri 1918 sme kolektívne vyjadrili vôľu žiť s iným národom, dokonca za cenu straty vlastnej tváre, ale ten druhý si to ani poriadne nevšimol a náš národný orgán – Slovenskú národnú radu – po dvoch mesiacoch zrušil. V prelomovom období rokov 1938/1939 sme dosiahli uznanie svojej národnej a štátnej identity. No neobjektívni posudzovatelia dejín nám opäť vyčítajú, že sme stáli na nesprávnej strane...

  ANALÝZA  MILAN S. ĎURICA - Foto: hradiska.sk

V Dejinách Slovenska a Slovákov (4. vydanie Bratislava 2007) som písal, že Samo pomáhal starým Slovákom v ich vzbure proti divokým Avarom a organizoval nadkmeňovú spoločenskú štruktúru vojensko-obranného charakteru, ktorú postupne rozvinul do vtedajšej formy štátneho útvaru. Proti tomu verejne vystúpili niektorí tiežhistorici s tvrdou kritikou, že Samovu ríšu považujem za „štát vo vtedajšej forme štátu“, čo nie je pravda. Tí asi nevedeli, že pod pojmom štát sa vo všetkých kultúrnych jazykoch rozumie spoločenský útvar určitého teritória s natrvalo usídleným obyvateľstvom, spravovaným zvrchovanou mocou. Aj Krátky slovník slovenského jazyka (KSSJ, Bratislava 1987) definuje štát: „základná organizácia politickej moci spoločenstva na istom území“. (Zdá sa teda, že tí autori sa ešte stále pridržiavajú super-marxistických výkladov Peciarovho SSJ z roku 1964.)

Vladimír Mečiar referendum o rozdelení republiky Čechom navrhol, odmietli ho

Jozef HAJSTER – Karikatúra: Andrej MIŠANEK

Diskusie a prieskumy verejnej mienky pri príležitosti osláv 20. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky a rozpadu Československa potvrdili, že to bol správny historický počin. Ukázali, že aj napriek nekončiacim turbulenciám, konfliktom, neistote, nie vždy vydareným politikom, nízkym platom či dôchodkom podľa výsledkov sociologického výskumu uskutočneného IVO, agentúrou Focus a českého CVVM približne tri pätiny občanov Slovenska pociťuje na svoj štát hrdosť.

Slovensko a jeho odveké územie bolo valom západoeurópskej civilizácie

Matúš KUČERA – Foto: archív SNN

Na tejto strane uverejňujeme článok o troch hodnotných knižných daroch vydavateľstva Perfekt k 20. výročiu samostatnej Slovenskej republiky – táto úvaha prof. M. Kučeru je krátkym výňatkom z jedného daru. Autorom je čerstvý osemdesiatnik, poslanec niekdajšieho Federálneho zhromaždenia ČSFR, ktorý patril k tým, čo rozhodli o rozdelení tzv. federácie a zrode Slovenskej republiky. Kniha, z ktorej sme vybrali úryvok, má názov: Môj štát, moja vlasť.

Hlavnými organizátormi národného a duchovného života Slovákov v Amerike boli kňazi – II. časť

Peter SLIACKY

Činnosť Slovákov v Spojených štátoch amerických pozorne sledovali aj v Rakúsko-Uhorsku – a to nielen krajania, rodáci, príbuzní, ale aj vládnuce kruhy. Mocenské štruktúry monarchie vystupovali proti aktivitám Slovákov za morom a cenzurovali tlač, ktorá sa dostávala zo Spojených štátov amerických na územie Rakúsko-Uhorska. Dokonca finančne dotovali noviny s názvom Zástava, ktoré útočili na slovenských národno-kultúrnych predstaviteľov a mali otupiť slovenské národné aktivity v USA.

Hlavnými organizátormi národného a duchového života Slovákov v Amerike boli kňazi - I. časť

Text a ilustrácie: Peter SIACKY

Americkí Slováci významne vplývali na formovanie našich najnovších dejín. Čo ich podnecovalo, aby bojovali za práva Slovákov ešte v Rakúsko-Uhorsku a pokračovali v presadzovaní práv v zemi ich predkov? Treba povedať, že veľkú rolu zohrala úplne iná sociálna klíma v Spojených štátoch amerických. Lenže tak ako na Slovensku aj tu zohral najväčšiu úlohu slovenský klérus, ktorý bol hlavným organizátorom národného a duchovného života Slovákov v Amerike.

RASTIC – prvý slovenský štátnik európskeho formátu a kráľ Slovákov  

Milan S. ĎURICA

Po zmene režimu v roku 1990 redaktor ktoréhosi časopisu na Slovensku mi kládol otázky ankety, v rámci ktorej bolo aj: „Koho považujete za najvýznamnejšiu osobnosť stredovekých slovenských dejín?“ Na moju jednoznačnú odpoveď: „RASTICA,“ redaktor zostal udivený, ako keby bol počul prvý raz v živote toto meno, a opakoval otázku. Tak som mu povedal: „Vy ho asi voláte Rastislav.“ Ale ani potom nezdal sa mi byť presvedčený.