Chuť slobody


Stanislav HÁBER

Tesne pred novembrom 1989 som bol na reportáži v podniku zahraničného obchodu Sovietskeho zväzu. Tamojší súdruh riaditeľ z Moskvy mi dôkladne povysvetľoval, čo všetko a v akých objemoch zo Slovenska vyvážajú. Tak som si to zosumarizoval a dal som mu otázku, čo za to dostávame späť? Spomínaný ruský súdruh sa úprimne rozosmial a zvolal: „Och, kakoj ty maladoj naivnoj čelovjek!“ Mne až tak do smiechu nebolo.

 

Aj som sa nasrdil, čo je mu smiešne? Veď priateľmi buďme, ale dlhy si plaťme. Tovarišč direktor pokračoval tvrdením, že vraj Poliakov zdierajú viac ako nás. To bola pre mňa však slabá útecha, hoci Slovák sa väčšinou raduje, ak jemu zdochla koza, nuž nech susedovi zdochnú aspoň dve.

Podľa nedávnych štatistických zistení zo Slovenska pre vyše sedemnásťtisíc zahraničných vlastníkov firiem odchádza ročne na dividendách okolo 130 miliárd eur ročne. Inými slovami povedané, napriek kríze vytvoríme takmer jeden štátny rozpočet navyše, ktorý si odtiaľto odvezú súkromní vlastníci ako vlastný zisk. Iste, socializmus sme nechceli, lebo sme túžili žiť v slobode, preto dnes doma máme kapitalizmus. Len nie som si istý, či je to ozaj to, čo sme skutočne chceli?

Goethe vravel, že nikto nie je tak beznádejne zotročený ako tí, ktorí falošne veria, že sú slobodní. Mám taký pocit, že aj naša sloboda chutí podobne. A možno aj preto, že škodoradosť je hybnou silou nášho spoločenského života. Aspoň taký dojem vzniká pri sledovaní komentárov k našim správam, kto sa zasa kde zabil, čo sa komu stalo, koho prípadne zabili, zavreli, dokaličili či inak zničili. Iste, stručná správa o nešťastí môže vzbudiť aj súcit. Aj také správy poznáme, tie sú priam súcitom prešpikované najmä vtedy, ak sa novinár môže zviditeľniť cez cudzie nešťastie, pre ktoré hľadá sponzora na jeho liečbu.

Nad takou novinárčinou každý rád privrie oči, lebo aspoň niekto možno nejako pomôže tú biedu vôkol nás naprávať, aj keď jánošíkovčina už dávno u nás nie je v móde. Seneca zasa vravel, že kto očakáva vďaku za svoju pomoc, dostal v tejto vďake už aj svoju odmenu. Podobné slová nájdeme zas v evanjeliu. Máme sa rozdávať v tichosti, ak chceme skutočne rozdávať šťastie. A čo s našou slobodou? Tú si musíme rovnako chrániť v sebe ako pred rokom 1989, lebo len náš slobodný pocit v duši nám nik nemôže vziať.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.