Dušan Čaplovič pre SNN: „Som nielen ministrom školstva, ale aj ministrom športu.“
Zhováral sa: Dušan D. KERNÝ – Foto: Ladislav LESAY
Slovenské národné noviny poskytli pred voľbami priestor vedcovi Dušanovi Čaplovičovi – na ich stránkach po prvý raz formuloval svoju predstavu byť ministrom školstva a športu. Teraz, keď je za nami rad vrcholných športových podujatí, sme sa k tejto téme vrátili.
● Pán minister ste prvý ústavný činiteľ, prvý člen vlády, ktorý jasne povedal, že sa máme porovnávať s porovnateľnými – konkrétne s päťmiliónovým Fínskom, prečo to ide v hokeji a nejde v školstve?
Ani fínsky model nevznikol zo dňa na deň, ale učesaním vládnych priorít a jasnou podporou toho, čo školstvu dáva pridanú hodnotu. Dlhodobo, vo väzbách všetkých politických strán, v kontinuite. Fínsky minister zahraničných vecí v jednom rozhovore povedal, že pre mnohé kroky pred desaťročiami nachádzali inšpiráciu v školstve bývalej NDR, najmä v Sasku, ktoré i dnes je na špici vzdelávania vo svete. Odstránili ideológiu a nadviazali na kvalitný systém vzdelávania jeho modernizáciou a nie v plachých a nesúrodých experimentoch, ktoré sa nazývali reformami. Nuž, aj to o niečom svedčí, kam sme išli my a kam svet okolo nás. Rozhodujúca bola kvalita výučby, spoločná, úplne integrovaná základná škola, bez vylučovania slabých a vysávania najlepších. Podobne to bolo aj pri podpore vedy a techniky, výskumu a vývoja. A všetko sa odráža aj v uplatniteľnosti absolventov na trhu práce. Ak vytrvalo pôjdeme touto cestou, určite nám to prinesie ovocie.
● Keď sme pri tom Fínsku, kde ste sa ocitli pri majstrovstvách sveta aj na ľade, čo so športovými školami – je to ešte reálne mať to, čo sme dobre fungujúce mali?
Náš úspech na fínskom šampionáte predsa bol výsledkom tvrdej práce najmä mladých hokejistov. Famózny brankár Janko Laco napríklad začínal s hokejom na základnej škole v Liptovskom Mikuláši, kde boli hokejové triedy. A podobné osudy mali aj ostatní. Som presvedčený, že podpora športu má význam – najmä toho žiackeho a študentského. Zvažujem podporu – samozrejme transparentným spôsobom – športových škôl; rád čoskoro predstavím systém podpory priamo na školy. Na olympiáde aj paralympiáde máme čoraz menšiu účasť, to treba zmeniť, a preto treba podporovať mládežnícky a akademický šport. Čas na takýto prístup dávno prezrel. Prvýkrát v histórii Slovenska budeme rovnakým metrom finančne odmeňovať všetkých olympionikov, vrátane paralympionikov. Toto sú veci, ktoré majú veľký význam a treba v nich pokračovať. Preto mojou odpoveďou na vašu otázku je jednoznačná podpora športu na školách. Niet inej cesty.
● Keď sme hovorili pred voľbami, boli ste proti novým súkromným školám, teraz s nimi súhlasíte – aspoň pri povolení nemeckej vysokej školy?
Na školy sa nepozerám optikou zriaďovateľa, teda či ide o verejnú, súkromnú alebo cirkevnú školu, ale optikou kvality, ktorú musia školy garantovať. Toto je pre mňa kľúčová otázka, a samozrejme aj úloha. Pokiaľ ide o Goetheho UNI, Slovensko potrebuje kvalitné školstvo. Preto som navrhol schváliť jej pôsobenie, veď je to prestížna škola, ktorá so sebou prináša kvalitu a atraktívne medzinárodné referencie, a navyše ponúka vzdelávanie v nemeckom jazyku pre celý región, nielen Slovensko. A nezabúdajme, koľko významných nemeckých, rakúskych a švajčiarskych firiem pôsobí na Slovensku a ony volajú po vzdelaných ľuďoch hovoriacich v nemeckom jazyku.
● Ste si istý, že napríklad v odbore hotelierstvo, cestovný ruch, kúpeľníctvo sa naozaj musíme učiť na súkromných školách zo zahraničia?
Nemyslím si, že ide o odbory, v ktorých sa musíme oddať zahraničných skúsenostiam. Ak sa však na to pozeráme z hľadiska etablovaných pracovísk, ktoré sú kombináciou skúseností, odborného pedagogického zázemia a histórie, môže to vytvoriť tlak na kvalitu pre naše pracoviská. Napokon umiestnenie fakulty je v mekke slovenského kúpeľníctva v Piešťanoch a od nemeckých priateľov sa máme čo učiť v oblasti malého a stredného podnikania, vrátane poskytovania služieb verejnosti.