Peter JÁNOŠÍK
V americkom Chicagu sa konal dvojdňový samit Severoatlantickej aliancie, ktorý hlavnú pozornosť venoval misii v Afganistane a návratu k pôvodnému určeniu NATO, teda obrane vlastného územia členských štátov. Aliancia v Chicagu prijala takzvaný chicagský obranný balíček, ktorý určuje ďalší rozvoj vojenských schopností do roku 2020.
K nim patrí aj vyhlásenie predbežnej schopnosti aliančnej protiraketovej obrany. Severoatlantická aliancia už aktivovala protiraketový štít, ktorý má chrániť Európu proti balistickým strelám z Blízkeho východu. Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen na stretnutí oznámil, že sa skončila prvá zo štyroch fáz budovania a systém je už schopný zničiť strelu vypálenú na územie spojencov. Znamená to, že ak by teraz bol napríklad Irán schopný vyslať balistickú strelu na Európu, NATO by ju dokázalo zasiahnuť. „Na predchádzajúcom samite v Lisabone sme sa dohodli na vytvorení protiraketovej obrany NATO. Dnes v Chicagu sa systém stal realitou,“ uviedol generálny tajomník NATO. Stav protiraketového systému označil za „predbežný“ alebo čiastočne funkčný. Aliancii sa podarilo prepojiť jednotlivé prvky z rozličných krajín. Satelity, vojnové lode, radary a antirakety na ničenie striel sú pod jednotným aliančným velením. „Ide o prvý krok k dlhodobému cieľu,“ dodal Rasmussen. Protiraketový dáždnik má byť naplno funkčný do roku 2020 a na európskom území vzniknú hneď tri americké základne – radarová stanica v Turecku a dve základne s antiraketami v Poľsku a Rumunsku. Potom by mal systém chrániť civilné obyvateľstvo celej Európy, teda 900 miliónov ľudí. Od roku 2006 vynaložilo NATO na budovanie systému zhruba 150 miliónov eur. Celkovo by protiraketový štít mal stáť 650 miliónov a ďalších 200 miliónov eur bude stáť jeho zdokonaľovanie. Odpálenie balistickej strely okamžite zachytia americké satelity a ďalšie citlivé senzory na lodiach a na zemi. Informácie odovzdajú riadiacemu stredisku, ktoré vďaka sieti radarov a navádzacích systémov vypálené strely zameria a vypáli proti nim antirakety, ktoré zničia bojovú hlavicu i raketový nosič. Jadro budú tvoriť americké antirakety SM-3 rozmiestnené na lodiach systému Aegis a neskôr tiež na základniach v Rumunsku (2015) a Poľsku (2018). Kritici však tvrdia, že rádioaktívny materiál zo zasiahnutej bojovej hlavice nepriateľa sa rozpráši do priestoru a zamorí obyvateľstvo a napokon, že je to ochrana proti neexistujúcemu nebezpečenstvu. Aliancia ponúkla účasť na projekte aj Rusku. To tvrdí, že dáždnik je namierený práve proti nemu a obmedzeniu zastrašovacích schopností jeho jadrového arzenálu. Moskva už vie, že protestmi nič nedosiahne. Ale o čo menej teraz o dáždniku hovorí, o to viac koná na ochranu svojej bezpečnosti.