Dekret Matejovie sa obracia v hrobe


Peter VALO štvorecAKO BOLO, ČO BOLO

Peter VALO

Pred takmer 250 rokmi sa v Dobroči pri Čiernom Balogu narodil lesník Jozef Dekret Matejovie. Nevošiel do dejín len tým, že pri ťažbe dreva sekeru nahradil pílou, ale najmä tým, že zaviedol plánovité zalesňovanie hôr, ktoré pre potreby baníctva, hutníctva a sklárstva zdevastovala ťažba dreva.

Vo Vysokých Tatrách porúcala lesy víchrica, teraz ich nivočí lykožrút. Podľa ochranárov sú na vine monokultúry smreku, ako aj to, že tam nerástli mladiny. Prečo by tam mali byť mladiny, keď sa v nedotknuteľnom národnom parku vysoká smreková hora každému páčila. Ochranárske združenie Vlk víťazne oznámilo: „Dvadsiateho siedmeho júna rozkladová komisia ministra životného prostredia zamietla rozklad podaný Štátnymi lesmi TANAP-u a potvrdila predchádzajúce rozhodnutie ministerstva o nepovolení výnimky na ťažbu dreva v národných prírodných rezerváciách Tichá dolina a Kôprová dolina.“ V praxi to znamená, že tam lesníci nebudú môcť ťažiť kalamitné drevo. Ministerstvo teda dalo za pravdu ochranárom.

Podobnú kalamitu sme na Slovensku zaznamenali pred sedemdesiatimi rokmi, keď lykožrút zožral celé Podbanské. V sedemdesiatych rokoch bola kalamita na Javorine. Drevo sa odkôrilo a vyťažilo, aby sa lykožrút nemohol rozmnožovať. A dnes tam rastie kvalitný les. Boj proti lykožrútovi je nevyhnutný. V opačnom prípade padnú stromy v celých Tatrách.

Ochranári tvrdia, že problémom je monokultúra smrekového porastu. Nehovoria o tom, že les je rozdelený do vegetačných stupňov. V najvyššom sú napríklad kosodreviny a v ďalších dubiny, jelšiny, bučiny, jedľové a smrekové porasty. Do Tatier smrek patrí, ak nesie v sebe genetický odkaz, že je z tohto prostredia a z výšky 1 000 metrov. Pokusy so sadením bukov a iných listnáčov skrachovali. Ochranári odmietajú smrek a zároveň chcú, aby sa hora vymenila sama. Z čoho sa však môže tá hora vymieňať? Len z pozostatkov smrečín, ktoré tam boli. Na mieste kalamity najprv vyrastie les z rýchlorastúcich pionierskych drevín, ako sú breza, jarabina, vŕba a veľké masy buriny, ktoré postupne začnú vytláčať pôvodné geneticky cenné dreviny, aby opäť vznikla monolitická lesná kultúra. Problém je v tom, že takýto proces prebieha v prírode dve až tritisíc rokov. Keď hora vyhorí, zničí ju lykožrút alebo zrúti vietor a všetko sa začína odznova.

Lesníci pri dlhodobej starostlivosti o les prišli na to, ako tento evolučný proces skrátiť na sto až stodvadsať rokov. To znamená, štyri generácie lesníkov, ktorí na tom území vykonávali svoju prácu. Teraz paradoxne prišla doba, keď ich poznatky popierajú a lesní robotníci prichádzajú o prácu. Ak chceme mať pekný les, musíme doň umelo zasiahnuť, ináč ho lykožrút zničí.

Ochranári tvrdia, že lesníci rúbu pralesy. Tí si myslia, že ak niekto považuje kus lesa s pováľanými stromami a papraďami za prales, asi sa veľmi mýli. Je to len zdevastovaný a neošetrovaný hospodársky les. Vyzerá to tak, ako keby ochranári chceli lesy prerobiť na pralesy, do ktorých nebude môcť vstúpiť ľudská noha. Najväčšou chybou je, že na MŽP niekto netresne do stola a nedá dokopy skupinu lesníckych profesorov, ktorí verejnosti vysvetlia, čo sa naozaj deje. Ja mám pocit, že je to sabotáž proti nám a nášmu prírodnému prostrediu. Naozaj len „superbohatá“ krajina, akou je Slovensko, si môže dovoliť, aby tisíce kubíkov dreva hnilo bez úžitku, a stále doplácať za narastajúce škody, ktoré spôsobuje lykožrút, ochranármi chránené premnožené medvede alebo kormorány.

Na banskobystrickom cintoríne sa z času na čas ozýva buchot. Podaktorí okoloidúci mienia, že sa otec slovenského lesníctva Jozef Dekret Matejovie obracia v hrobe.


 

 

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.