Jedna zdravotná poisťovňa – cesta k úsporám v systéme ?


Michelko RomanKOMENTÁR

Roman MICHELKO

Zdravotníctvo v celom vyspelom svete má jeden zásadný problém. Náklady na najnovšiu a najprogresívnejšiu zdravotnú starostlivosť rastú podstatne rýchlejšie než výkonnosť ekonomík. To potom so sebou logicky nesie neúmerný nárast podielu HDP na zdravotníctvo, čo logicky rezultuje do poklesu v iných rezortoch. Preto sa zdravotníctvo stáva povestným problematickým rezortom, s financovaním ktorého si celý svet nevie rady.

Iná situácia je v USA, kde síce majú špičkové zdravotníctvo so suverénne najvyšším podielom HDP, na druhej strane jeho kvality boli až donedávna (do schválenia Obamovej zdravotnej reformy) odopierané vyše štyridsiatim miliónom Američanov. Pri americkom zdravotníctve však musíme zdôrazniť, že je to veľmi drahý a neekonomický model, ktorý je postavený na čistom biznise, čo má okrem pozitív aj veľa negatív, a rozhodne by sa nemal stať pre nás vzorom. Oveľa prijateľnejší model je nemecký či škandinávsky, ktoré nevnímajú zdravotníctvo primárne ako čistý biznis. Poskytovanie zdravotníckych služieb je tam vystavené silnej regulácii s cieľom, aby čo najviac prostriedkov ostalo v systéme a neutekali z neho vo forme neadekvátnych ziskov. Aj preto je nemecké zdravotníctvo efektívnejšie, teda lacnejšie pri poskytovaní veľmi porovnateľnej kvality zdravotnej starostlivosti.

Pred asi desiatimi rokmi stálo Slovensko na križovatke. Mohlo sa vybrať buď nemeckou, alebo americkou cestou. Za čias ministrovania Rudolfa Zajaca sa bohužiaľ vydalo americkou cestou. Zdravotníctvo sa zadefinovalo ako čistý biznis bez akýchkoľvek špecifík. Limity poisťovní na správny fond sa zrušili, čo okamžite rezultovalo do skutočnosti, že vystrelili z pôvodných 4 percent (dnes sú stanovené na úrovni 3 percent) na neuveriteľných 9 percent. Zisky súkromných zdravotných poisťovní sa stali samozrejmosťou a do tohto, teraz už takmer neregulovaného segmentu sa začali hromadne hrnúť finanční žraloci (Penta). Kúpili si nielen zdravotnú poisťovňu, ale aj siete zdravotných zariadení, polikliniky, nemocnice a začali budovať aj sieť lekární. Tento skazonosný vývoj bol na chvíľu zhatený nástupom prvej Ficovej vlády. Tá síce našla v sebe guráž zakázať zisk zdravotných poisťovní, bohužiaľ ústavný súd zákaz zisku zdravotných poisťovní vyhlásil za neústavný. Dnes sme tak v situácii, keď si finanční žraloci zo zdravotníctva urobili eldorádo a myslia si, že ich bezpečné a isté zisky sú ústavne garantované.

V tejto situácii má vláda len zopár zlých riešení. Môže dramaticky zvýšiť spoluúčasť pacientov na zdravotnej starostlivosti, čo by však pre ľavicovú vládu znamenalo koniec. Môže liať ďalšie zdroje do zdravotníctva s tým, že štát sa ešte dramatickejšie zadlží – táto cesta je však v čase platnosti paktu stability prakticky neschodná. Vláda, samozrejme, môže do zdravotníctva naliať viac peňazí aj tým, že ochudobní iné rezorty, a bezmocne sa bude pozerať, ako z toho profitujú tí najbohatší. Toto všetko sú však pre ľavicovú vládu neprijateľné možnosti.

Ostávajú tak len naoko neštandardné riešenia ako dobrovoľné odkúpenie zdravotných poisťovní alebo ich vyvlastnenie vo verejnom záujme a, samozrejme, za náhradu. Ak si uvedomíme, že súkromné zdravotné poisťovne len v tomto roku vykážu zisk vo výške viac než 40 miliónov eur (je to takmer suma rezervy na zvýšenie platov lekárov v tomto roku), tak rozhodne je za čo bojovať. Na druhej strane – nebude to rozhodne ľahké. Finanční žraloci si donedávna mysleli, že všetko, vrátane politikov, im na Slovensku patrí, a preto pri stanovovaní ceny za odkúpenie pôjdu veľmi vysoko. Preto by azda bolo oveľa schodnejšou cestou apriórne nezakázať zisk poisťovní, len jeho vyplatenie viazať na také podmienky, že naň reálne finanční žraloci nedosiahnu. Zrejme toto, nie odkúpenie či vyvlastnenie zdravotných poisťovní bude tá správna cesta.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.