S primátorom Bratislavy Milanom Ftáčnikom o vede a jej rozvoji v hlavnom meste Slovenska
Zhováral sa Tibor B. HAČKO
Bratislava nedávno hostila jedinečnú výstavu, spojenú predstavením súčasných technológií virtuálnej reality. Prostredníctvom nej a vďaka mysliacim ľuďom sme sa v týchto moderných a perspektívnych odboroch zaradili do svetovej špičky. Výstava Virtuálny svet 2012 nám poslúžila ako odrazový mostík na rozhovor s bratislavským primátorom doc. Dr. Milanom FTÁČNIKOM, CSc., o pohľadoch na vedu a o zamýšľanej podpore a cieľoch mesta v rozvoji vedy.
● Bratislavská prezentácia Virtuálny svet 2012 nadväzovala na úspešnú minuloročnú výstavu Fusion Expo – Energia budúcnosti. Podľa slov z otváracej projekcie ste podobným projektom prisúdili významnú až prioritná úlohu.
Chceme, aby sa veda prezentovala vo vzťahu k verejnosti, pretože sa často robí v uzatvorených priestoroch laboratórií a je našou povinnosťou jej úspechy preniesť takpovediac na denné svetlo. Zaslúži si to. Musíme ľuďom priblížiť výsledky tak, aby videli, že sme schopní aj na Slovensku s minimálnymi prostriedkami, ktoré štát venuje na výskum, vystúpiť na himalájske vrcholy vedy. Naši horolezci v teréne vedy sú však málo propagovaní a takmer neznámi. Naši občania si často ani neuvedomujú, že to, čo lačno obdivujú, okolo čoho chodia, sú aj aplikované výsledky vedy slovenských riešiteľov. Veda akoby zostávala pre Slovákov skrytá až nezaujímavá. Pritom sa máme o čo oprieť aj čím pochváliť. Priestor na takúto prezentáciu ponúkla aj spomínaná výstava. Oceňujem zapojenie sa pracovísk z najlepšej vzdelávacej inštitúcie na Slovensku Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK, ktorá na nej predstavila riešenia ECO a rozvíjajúce sa aplikácie internetu. Verím, že sa v budúcnosti pripoja i ďalšie vedecké pracoviská...
● Nemá Bratislava ambíciu vytvoriť vlastný program podpory vedy, a ak áno, v akých odboroch?
Mesto bude jedným z partnerov na takýchto projektoch. Ešte pred komunálnymi voľbami sme podrobne preštudovali modely, ktorými mestá v Európe podporujú prenos výsledkov vedy a výskumu do praxe. Pomôže to urýchliť tento proces. Chceme, aby vedecké výsledky neostali v našom prípade zatvorené v šuflíkoch laboratórií alebo výskumných pracovísk, ale dostávali sa do života, ovplyvňovali tú realitu, ktorá je okolo nás. Pýtate sa, ako tomu môžeme pomôcť? Aj tým, že vytvoríme portál pre začínajúcich podnikateľov hľadajúcich výsledky z vedeckej oblasti, podporíme vznik vedeckých inkubátorov. V Bratislave sme spolu so SAV i s najvýznamnejšími vysokými školami a inštitúciami vytvorili koncept vedeckého mesta. Chceme v priestore Mlynskej doliny a Patrónky vybudovať jednu veľkú koncentráciu vedecko-výskumných kapacít, ktoré by mali emitovať aplikácie najpokrokovejších myšlienok vznikajúcich v sfére Bratislavy. Zaoberáme sa myšlienkou dopravného a komunikačného prepojenia týchto pracovísk. Vedci totiž musia komunikovať. Komunikácia je najsilnejším nástrojom pri dolovaní a ladení nových myšlienok a nápadov. My nechceme vymyslieť veci za matematikov, lekárov, analytikov, my im chceme vytvoriť podmienky.
● Spomínali ste prepojenie Mlynskej doliny a Patrónky. Už v roku 1966 ju vytypovali ako experimentálne pracovisko výpočtovej techniky OSN. Vytvorilo sa tam študentské centrum a niekoľko výskumných, dnes už zlikvidovaných ústavov. To znamená, že sa znova veľkou okľukou vraciame k logickým úvahám našich otcov a oprašujeme ich? Bude mesto pokračovať tam, kde sa zastavilo pred dvadsiatimi rokmi?
Som presvedčený, že mesto môže byť veľmi dobrým partnerom pre takéto projekty. Samozrejme, nedajú sa robiť bez súčinnosti s jednotlivými fakultami. Vysoké školy sú v takýchto projektoch určujúcou súčasťou. Mali by sme sa usilovať o to, aby sa stali atraktívnou destináciou, ktorá vie ponúknuť nielen špičkové univerzitné štúdium, ale aj následné uplatnenie. Veď sme obsadení na 80 percent nemeckou výrobou a okolo 70 percentami talianskym finančným zázemím. Zatiaľ sme od tohto cieľa veľmi vzdialení, to musím otvorene povedať. Veď Slovenská akadémia vied je vo svetovom rebríčku výskumných pracovísk na 481. mieste a Univerzita Komenského až na 754. mieste. Ukrajinci sú o tristo miest pred nami, Poliaci tiež. Na oboch zúčastnených stranách – teda na strane našich škôl aj hlavného mesta – máme úprimnú ambíciu tento stav meniť. Koncept vedeckého mesta samozrejme zahŕňa aj diel podpory študentov s prepojením na výskum a vzdelávanie v takom zmysle, že dokážeme vytvoriť zaujímavé podmienky pre našich aj zahraničných študentov.