Matica má nezastupiteľný podiel v zápasoch za slovenskú identitu a štátnosť
Stanislav BAJANÍK
Jún 1991 – 130. výročie prvého Memoranda národa slovenského 6. – 7. júna 1861 v Turčianskom sv. Martine pohlo nielen mestom, Slovenskom, ale i slovenským svetom v duchu memorandového odkazu „zmeškaná príležitosť nikdy sa viacej nevráti“. Matica slovenská už vtedy žiadala samostatnú a suverénnu slovenskú republiku.
„Okolie“, po ktorom volali prví memorandisti o. i. s územnými a politickými právami nášho národa v roku 1861 v Turčianskom sv. Martine, sa stalo nosnou témou celoslovenských a celosvetových osláv prvého Memoranda národa slovenského 8. júna 1991 v Martine. Dôležitú podporu získala Matica slovenská opäť zo slovenského juhu a slovenského sveta. Problémové okruhy v kultúrnej a školskej politike ČSFR na Slovensku, politické manipulácie, autonomistické ambície maďarských politických strán, vytrvalé centralistické snahy Prahy obnažilo najmä štvrté Stretnutie Slovákov v Šuranoch 11. 5. 1991. Vyslalo Matici jasný a rázny signál pre piate Celonárodné zhromaždenie MS jednoznačne sa postaviť za suverénne a štátotvorné práva slovenského národa už v júni 1991, čo možno považovať za jednu z najcennejších matičných priorít v jej novodobej histórii. Takmer o rok predbehli ďalšie celonárodné aktivity volajúce po dokumentoch a zárukách slovenskej štátnej samostatnosti v roku 1992 – teda aj Donovaly s Kongresom slovenskej inteligencie.
■ EMANCIPAČNÝ ZÁPAS
Matica slovenská preto zvolala oslavné memorandové Celonárodné zhromaždenie. Prišli naň obce a mestá, ktoré sa zúčastnili na memorandovom stretnutí v roku1861, hostia zo Slovenska, delegácie Svetového kongresu Slovákov, významné osobnosti politického a kultúrneho života v Martine i na Slovensku.„Centralizmus nám ukázal svoju tvár. Sme tu na to, aby sme ako naši predkovia v rozhodujúcej chvíli povedali svoje a za seba – slovenská suverenita a samostatnosť sa nám tlačí do rúk,“ týmito slovami pozdravil zhromaždenie Stanislav Bajaník. Po úvodných moderátorských slovách sa v mene zápasov za emancipáciu slovenského národa prihovorilo davu a hosťom viac matičných predstaviteľov, najmä vtedajší predseda Jozef Markuš, zástupcovia Svetového kongresu Slovákov a správca Matice slovenskej Imrich Sedlák. Po matičnej „horúcej Bratislave“ 1991, vypätých polemikách vo federálnom parlamente i SR, južno-slovenských národných pohyboch hlavný rečník Ján Bobák z tribúny zhromaždenej verejnosti Slovensku a svetu pripomenul: „Pokiaľ česká strana nie je ochotná akceptovať suverenitu i medzinárodnú právnu subjektivitu Slovenskej republiky, pud sebazáchovy nám velí jednohlasne: ZBOHOM PRAHA! ... Pre rozvoj tvorivých síl slovenského národa nemôže byť umelá národná štátnosť, ale jedine suverénna a samostatná republika.“
Predseda Matice slovenskej J. Markuš jeho slová jednoznačne podporil vo svojom pozdrave: „Úsilie o zvrchované Slovensko, pokiaľ možno od včera, nie je planý radikalizmus, je to podchytenie pravého historického okamihu, ktorým nám je dopriate žiť a svojimi životmi napĺňať. Skutočnú ekonomickú reformáciu nedosiahneme bez suverenity. Nedajme si malými kaziť náladu a najmä nedajme si nimi zatarasiť cestu k slobode i zodpovednosti. A preto nech žije suverénne Slovensko.“
■ VOLANIE PO SUVERENITE
Ďalšie príspevky najmä zo strany predstaviteľov SKS verejne upozornili SNR, aby sa nespreneverila voči odkazu memorandového hnutia, aby sa vymanila zo zajatia „prosbopisov“, aké sprevádzali rokovania s federalistickou Prahou.Pre dejiny treba na tomto mieste uviesť, že zasadnutie predsedníctva Matice slovenskej 8. júna 1991 v Martine expressis verbis navrhlo do druhého Memoranda národa slovenského pojem „plne suverénnu“, ale ešte nie pojem „samostatnú“ SR.Moderátor Celonárodných zhromaždení MS 1990 – 1992 (autor tohto príspevku) po dohode s rečníkom zhromaždenia (J. Bobák) sa zhodli, že hlavný prednášateľ druhého Memoranda herec Gustáv Valach okrem schválenej verzie: „Nikto a nikdy a už vôbec nie v súčasnosti nemá právo obmedzovať nás v našom úsilí o vlastné štátne sebaurčenie. Naším cieľom je, aby SR aj navonok vystupovala ako štát suverénny, ako rovnocenný subjekt medzinárodného práva. Preto terajšie postavenie SR v rámci federalizovaného Česko-Slovenska zásadne odmietame ako postavenie nerovnoprávne a nerovnocenné. V duchu prirodzeného práva národov na vlastné sebaurčenie žiadame SNR ako priameho dediča slovenského memorandového parlamentu: aby bez odkladov prijala Deklaráciu o štátnej suverenite a zvrchovanosti, aby prijala Ústavu SR ako ústavu suverénneho štátu vystupujúceho navonok ako subjekt medzinárodného práva, aby uzavrela zmluvy a dohody s inými štátmi ako zmluvy a dohody medzinárodné. Vyzývame všetkých Slovákov doma i v zahraničí, vyzývame všetkých občanov SR, aby zjednotili svoje sily v zápase za plne suverénnu a – uvedie priamy doplnok in situ – „samostatnú“ Slovenskú republiku.Herci martinského divadla na protest opustili zhromaždenie a piate Celonárodné zhromaždenie Matice slovenskej tento text 8. júna 1991vyslalo štátnym orgánom ČSFR, SR, slovenskej verejnosti a Slovákom na celom svete. A nielen im.