Bratislava privítala výstavu Partizánske hnutie v Rusku, Ukrajine a Bielorusku
Fotografia ako výrečné memento
Maroš M. BANČEJ – Foto: Dom umenia NOC
Veľká vlastenecká vojna a následná porážka nacizmu bola nespočetnekrát zmapovaná historikmi, inšpirovali sa ňou spisovatelia, hudobníci aj maliari. Jej súčasťou bolo aj masívne partizánske hnutie, ktoré je doposiaľ fenoménom, ktorý väčšina ľudí pozná iba z kusých informácií a staršia generácia si ho spája s ideologicky podfarbeným učivom, filmami či knihami.
Skutočnosť však bola oveľa heroickejšia, krutejšia a zároveň osudovejšia. O tom všetkom rozpráva výstava Partizánske hnutie v Rusku, Ukrajine a v Bielorusku, ktorú si môžete pozrieť v bratislavskom Dome umenia na námestí SNP. Hovorí sa, že raz vidieť je lepšie, ako dvakrát počuť. V prípade tejto mimoriadnej výstavy je nosičom informácie fotografia. Čiernobiela, často skromne dokumentujúca bežný deň partizánov, inokedy šokujúca a mrazivá ako výkrik mučených a popravených partizánov a partizánok.
■ PARTIZÁNSKA VOJNA
Pre národy Ruska, Ukrajiny a Bieloruska sa partizánska vojna začala 22. júna 1941, v deň napadnutia ZSSR hitlerovským Nemeckom. Trvala do jesene 1944. Priamo v partizánskych oddieloch sa na nej zúčastnilo viac ako milión sovietskych občanov. Partizánmi boli muži aj ženy, starci i deti, obyvatelia miest a dedín; partizánmi sa stali vojaci Sovietskej armády, ktorí sa dostali do obkľúčenia, ušli zo zajatia... Toto hnutie proti agresorom, čo vtrhli na rodnú zem a zavádzali na nej cudzie poriadky, zachvátilo obrovské územia. V Rusku sa vyvinulo masové partizánske hnutie na okupovanom západe a juhu. Na Ukrajine iba v roku 1943 pôsobilo sedemdesiattisíc partizánov v oddieloch, ak nerátame skryté rezervy v mestách a menších obciach. V Bielorusku, nazývanom aj „partizánska republika“, bojovalo vyše 440 tisíc partizánov v 997 oddieloch, ktoré tvorili 199 partizánskych brigád a 14 partizánskych plukov. Dokázali oslobodiť celé územné okruhy so značnou rozlohou vnútri okupovaného územia. Také okruhy sa nazývali partizánske kraje. Fungovali tam školy, nemocnice, knižnice, vychádzali noviny, bolo nadviazané spojenie s „veľkou zemou“.
■ UNIKÁTNE DOKUMENTY
Fotografia s tematikou partizánskeho hnutia rokov Veľkej vlasteneckej vojny nikdy nebola predmetom špeciálneho výskumu. Napriek tomu, že hrdinstvo partizánov zvečnili vynikajúci vojnoví fotografi, napriek tomu, že partizánske hnutie ostalo na fotografiách nasnímaných samými partizánmi, nikto sa nepokúsil pokiaľ možno v úplnosti predstaviť vizuálne svedectvá partizánskej reality. Príliš ťažký na pochopenie bol fenomén partizánskeho života, v ktorom sa preplietalo pokračovanie mierovej každodennosti v archaických podmienkach lesnej komunity s bojovou činnosťou, kde sa v oddieloch zachovávalo roľnícke usporiadanie veľkej rodiny, zatiaľ čo psychika mladých bojovníkov, najmä detí, nadobúdala hrozivé podoby neohrozeného hrdinstva.
Výstava pozostáva z 320 dokumentárnych fotografií, uložených v Ruskom štátnom archíve, z filmových a fotografických dokumentov. Medzi autormi snímok sú popredné osobnosti fotografie tých čias: Max Aľpert, Jakov Davidzon, Boris Ignatovič, Viktor Kinelovskij a ďalší klasici sovietskej vojnovej fotografie. Prezentujú sa tu aj fotografie z osobného archívu hrdinu partizánskeho hnutia, spisovateľa Petra Veršigoru. Do expozície sú zaradené tiež fotografie nájdené u hitlerovských vojakov a dôstojníkov, ktoré sa dlhé roky uchovávali v archíve bez zverejnenia, ale aj dokumentačné snímky nacistických zverstiev na okupovaných územiach zhotovené po ich oslobodení, ktoré figurovali v súdnych procesoch proti fašistom.
■ DÔLEŽITÁ ČASŤ MOZAIKY
„Partizánske hnutie je neoddeliteľnou súčasťou víťazstva nad nemeckými nacistickými vojskami. Je mementom, zároveň však aj pietnou spomienkou plnou úcty k mužom, ženám a často aj k deťom, ktorí obetovali to najcennejšie – svoje životy,“ povedal na slávnostnej vernisáži výstavy veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Pavel Maratovič Kuznecov. Generálna riaditeľka Národného osvetového centra Jana Kresáková vo svojom príhovore uviedla: „Sme mimoriadne radi, že práve tieto priestory majú česť hostiť túto výnimočnú výstavu, a to v predvečer výročia víťazstva spojencov nad fašistickým Nemeckom.“
Prítomní diplomati, odborná verejnosť, ale aj milovníci historickej fotografie ocenili zdanlivo jednoduchú, ale vo svojom výslednom účinku mimoriadne silnú inštaláciu výstavy, ktorá viac než siahodlhé traktáty varovala svojimi čiernobielymi fotografiami pred hrôzami, ktoré prináša so sebou do absurdnosti dovedená neľudská ideológia. Dôležitý kamienok mozaiky umožňujúci pochopenie druhej svetovej vojny bol teda položený v Dome umenia. Určite nebude posledný.