Začína sa ojedinelý projekt digitalizácie dejín národného pohybu
História Matice slovenskej pre všetkých Slovákov
Maroš M. BANČEJ - Foto: archív MS
Archív Matice slovenskej v sebe skrýva neoceniteľnú dejinnú pamäť, ktorá dokazuje, že naša najstaršia kultúrna inštitúcia už stopäťdesiat rokov ochraňuje a zveľaďuje to najdôležitejšie, čo sa spája s našou národnou identitou. O to dôležitejšia je správa, že už čoskoro bude možné študovať archívne pramene takpovediac z tepla obývačky. Matica slovenská sa totiž zapojila do programu digitalizácie hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva.
Celý program sprístupnenia nášho kultúrneho dedičstva v celosvetovej internetovej sieti sa nazýva Digitálny archív Matice slovenskej a je financovaný cez Operačný program Informatizácia spoločnosti (OPIS) a spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Cieľom projektu je vytvorenie podmienok pre digitalizáciu fondov Matice slovenskej a spracovanie vybraných archiválií MS v záujme ich ochrany a sprístupnenia verejnosti. Medzi ďalšie ciele projektu patrí aj vybudovanie technickej a technologickej infraštruktúry digitalizačného centra tejto najstaršej kultúrnej slovenskej ustanovizne.
- ARCHÍV TO JE PAMÄŤ
„Korene archívu môžeme posunúť do čias vzniku MS, teda do rokov 1863 až 1875. V dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia boli vytvorené jednotlivé matičné vedecké odbory, konkrétne literárny, historický, národopisný a umelecký, pričom sa začalo s cieľavedomým zhromažďovaním dokumentov,“ povedala nám Vlasta Bellová (na snímke), riaditeľka Archívu MS. Tento stav pretrval až do roku 2000, keď bol prijatý Knižničný zákon, ktorým bolo stanovené, že o dokumenty MS sa bude starať jediný centralizovaný archív, konkrétne Archív Matice slovenskej. Keď sa obzrieme späť, tak prvým oficiálnym archivárom bol stredoškolský profesor Ján Olexa v roku 1945 a od tých čias kryštalizovali archívne fondy až do dnešnej podoby, pričom môžeme smelo povedať, že dokumenty uložené v archíve sú mimoriadne dôležitým článkom v mozaike slovenského národného pohybu. Fondy v archíve sú rozdelené chronologicky do deviatich období od vzniku MS až po súčasnosť. Zároveň sú rozdelené aj tematicky, pričom pracovníci archívu apelujú na predsedov miestnych odborov, aby im odovzdávali záznamy z akýchkoľvek významných činností.
Foto: Riaditeľka matičného archívu Vlasta Bellová pri práci.
Okrem toho, že archív najčastejšie využívajú študenti, pedagógovia a vedci, môže sa pochváliť skutočne vysokou návštevnosťou. Ročne si v ňom vyhľadá informácie takmer 400 bádateľov. Zaujímajú sa najmä o materiály, ktoré sa týkajú zahraničných Slovákov, ale neustály záujem je aj o unikátne rukopisy a prvé vydania diel našich významných národovcov, spisovateľov a vedcov. Samozrejme služby využívajú aj obce, ktoré sa rozhodli pripomenúť si svojich slávnych rodákov.
- SLOVENSKO V SIETI
Digitalizácia Archívu MS je teda predo dvermi. Výsledkom má byť v roku 2015 medzi iným 419 434 zdigitalizovaných objektov – obrazov, textových dokumentov, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov a 3D objektov a 327 440 zverejnených digitálnych objektov. S projektom prirodzene prichádzajú aj ďalšie benefity, napríklad do roku 2020 budú zaistené tri nové pracovné miesta. Samozrejme, celý projekt je finančne pomerne náročný. Z rozpočtu projektu v celkovej výške oprávnených výdavkov 4 065 319,86 eura vyplýva, že z tejto sumy má ísť najviac – 2 890 576,08 eura na digitalizáciu a postprocessing. Z celkovej výšky oprávnených výdavkov poskytne Úrad vlády SR cez MK SR Matici slovenskej nenávratný finančný príspevok do výšky 3 862 053,87 eura, čo predstavuje 95 percent z celkových oprávnených výdavkov. Matica slovenská zabezpečí vlastné zdroje financovania projektu vo výške päť percent. Jedným z prínosov digitalizácie je aj ochrana unikátnych dokumentov, s ktorými sa už nebude musieť fyzicky manipulovať, čím sa odstráni riziko ich možného poškodenia.
V pravidelných intervaloch majú o archiválie uložené v Martine záujem americkí či japonskí bádatelia, teda možnosť dostať sa k nim promptne určite uvítajú. Trochu nadnesene povedané, záujemca o slovenskú kultúru si trebárs v Austrálii môže prečítať pôvodný rukopis Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy. Určite naňho dýchne zvláštne fluidum tých čias, keď dielo vznikalo, a pritom si zrejme ani neuvedomí, že si v tomto prípade podala ruku najmodernejšia informačná technológia so slovenskou históriou.