Matica slovenská má nezastupiteľný podiel v zápase o slovenskú identitu a štátnosť
Stanislav BAJANÍK
Matičný úľ – pričom úľ je symbolom prvej slovanskej Matice, Matice srbskej, z roku 1826 – ukázal svoju plodonosnú vitalitu najmä na prelome roka 1989/1990. Tisícky matičiarov sa potom v priebehu dvoch rokov doma i vo svete zmobilizovali za nový národný, občiansky, medzinárodný poriadok, najmä za obnovenie slovenskej štátnej samostatnosti a suverenity ako historickej manifestácie slovenského národa pred Európou a svetom.
Pád komunistického režimu v bývalom Česko-Slovensku v novembri roku 1989 otvoril dvere Matici slovenskej do celého sveta a naopak. Na jej pôdu do Bratislavy a Martina sa vrátili mnohí predstavitelia slovenského exilu po roku 1945 a 1968, dlhoroční stúpenci slovenskej štátnej suverenity a samostatnosti. Dovtedy im návštevy otcovskej a materinskej vlasti z politických a režimistických dôvodov bránili a nedovolili. Tieto prekážky padli, Slovensko a Matica slovenská získavali mnoho nových sympatizantov – Slovákov zo sveta. Išlo najmä o predstaviteľov a zástupcov slovenských spolkov a združení v zahraničí (USA, Kanada, Argentína, Austrália, Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko, Francúzsko, Švédsko, Taliansko a i.), ktorí desaťročia svojej angažovanosti v spolkovom, politickom, diplomatickom, mediálnom, vo vedeckom, v publicistickom, vo vydavateľskom, v duchovnom živote zasvätili zápasu o obnovenie slovenskej štátnej suverenity a samostatnosti ako najzákladnejšieho, nescudziteľného a neodňateľného práva slovenského národa. Mnohí sa zúčastnili na najvýznamnejších matičných verejných štátotvorných podujatiach, vystupovali ako rečníci, pôsobili ako inšpirátori a poradcovia. Ako spolubojovníci o slovenskú štátnosť v zahraničí požívajú dodnes našu veľkú vďaku a úctu napriek tomu, že viacerí už nežijú medzi nami.
■ MATIČNÝ TERÉN
Oslobodená Matica slovenská (MS) nenechala po roku 1989 na seba dlho čakať. Hýbal sa Martin, Bratislava, Slovensko i slovenský svet. Ohlas prvého Memoranda národa slovenského: „... zameškaná príležitosť sa nikdy viacej nevráti“, sa ocitol na pulze dňa a mobilizačné aktivity MS ohlásili Slovákom celého sveta, a nielen im, nový národný program: pozície štátneho jazyka, suverenita, medzinárodná právna subjektivita, štátnosť.
Voľba výboru MS padla na dovtedy neobvyklé matičné aktivity: Celonárodné zhromaždenia MS (Bratislava, Uhrovec, Martin), Stretnutia Slovákov z južného Slovenska v Šuranoch, Stoly národnej dohody (stretnutia s parlamentnými politickými stranami a hnutiami v Bratislave, Umelecký odbor MS, MO MS po Slovensku. Členovia MS tvorili podstatnú členskú zložku nielen národne orientovaných politických strán a hnutí, ale i spolkových korporácií (Štúrova spoločnosť, KSI Korene, Iniciatíva za zvrchované Slovensko a i.). V duchu zásady: „Boj o jazyk je naším bojom o suverenitu a štátnosť“ absolvovala rad aktivít na pôde orgánov MS, ako i s masovou účasťou obyvateľstva v teréne. Slovensko, Európa, svet prvýkrát výraznejšie pocítili spoločensko-politický dosah MS, a nie bez povšimnutia. MS ich odštartovala už v roku 1989:
MO MS v Bratislave 26. 11. 1989: „Sme plne za ... demokratické práva všetkých občanov, za skutočné federatívne usporiadanie nášho štátu, za navrátenie tradičného znaku, zástavy a národnej ústavy.“ Výbor MS 10. 5. 1990 : „Súčasný demokratický proces ... vytvára potenciálnu možnosť obrody slovenského národa a slovenskej štátnosti ... Slovensko je jednotné a nedeliteľné...“ Celonárodné zhromaždenie MS v Bratislave 5. 10. 1990: „... Zvrchovanosť slovenského národa bez uzákonenia jeho vlastného jazyka je neúplná a nectí ani jeho vládne a zákonodarné inštitúcie...“ Celonárodné zhromaždenie MS v Uhrovci 27. 10. 1990: „... Vyzývame všetkých priaznivcov MS, aby až do prijatia požadovaných zmien v duchu matičného návrhu jazykového zákona nosili ... znaky SR, znaky MS, národné trikolóry ako znamenie súhlasu s matičným snažením...“ Celonárodné zhromaždenie MS v Bratislave 11. 3. 1990 – Za zvrchované Slovensko: „... Žiadame SNR a vládu SR, aby pristúpili k príprave Ústavy SR ako k ústave zvrchovaného štátu ... odsudzujeme degradovať slovenskú štátnosť na spolkovom alebo inom základe...“ V poradí druhé Memorandum národa slovenského v Turč. sv. Martine 8. 6. 1991 – Za suverénnu a samostatnú SR: „... Žiadame SNR, aby prijala Deklaráciu o štátnej suverenite SR ...Vyzývame všetkých Slovákov doma i v zahraničí, vyzývame všetkých občanov SR, aby zjednotili svoje sily v zápase za plne suverénnu a samostatnú SR.“ Predsedníctvo MS 20. 3 1991: „... MS odmieta všetky pokusy a snahy degradovať a potlačiť slovenskú národnú štátnosť na úroveň regionalizmu, a to už či na spolkovom alebo unitárno-federatívnom základe ... Návrh Ústavy ČSFR jednoznačne smeruje k vytvoreniu politického centralizmu...“
Umelecký odbor MS 8. 1. 1992: „... V preambule (ústavy) sa musí deklarovať vôľa slovenského národa dovŕšiť vlastnú štátnosť...“ Požiadavku podporili Občianske iniciatívy 61 krokov k slovenskej identite – Za zvrchované Slovensko, SSI Korene, Štúrova spoločnosť, Syntéza 90. MS k návrhu Ústavy SR 16. 2. 1992: „... V ústave sa musí SR objaviť ako štát zvrchovaný vo všetkých svojich funkciách, t. j. politickej, kultúrnej, sociálnej...“ Celonárodné zhromaždenie MS v Bratislave 11. 3. 1992 – Za jednotné Slovensko: „... Predstupujeme pred nich s požiadavkou, aby na pôde SNR dosiahli vzájomnú dohodu vo vyhlásení SR ako republiky so všetkými atribútmi zvrchovaného štátu, subjektu medzinárodného práva...“ MS k snahám o vyhlásenie maďarskej autonómie 20. 6. 1992 – Slovensko je nedeliteľné: „... Medzinárodné právo ani nepozná pojem právo na sebaurčenie národnostnej menšiny, iba právo na sebaurčenie národa...“ Memorandum MS na oslavy sv. Cyrila a Metoda 5. 7. 1992 – Za vzájomné Slovensko: „... MS v duchu zjednocovacieho cyrilo-metodského odkazu vyzýva občanov ..., aby sa v tomto okamihu zjednotili na báze národnej, kultúrnej, aby si udelili Generálne pardon a spojili sily za vec výsostne národnú...“
MS k parlamentným voľbám 1992: „... MS už viackrát preukázala, že je za zvrchovanosť a štátnu suverenitu SR, ktorá jedine a bezpodmienečne garantuje aj východiskový bod, na základe ktorého možno vstúpiť do štátnych celkov ...Veríme, že všetky rozhodujúce politické sily z týchto pozícií neustúpia...“ VZ MS 7. – 8. 8. 1992: „... Slovenskú zvrchovanosť považuje MS za prvý, rozhodný krok ... Veľkú dôveru vkladá do SNR a vlády SR a je pripravená pomáhať im zo všetkých síl pri obrode národa, pri tvorbe nového, slobodného, nezávislého slovenského štátu ako bezpečného domova všetkých jeho obyvateľov...“
■ NAJVYŠŠÍ PRÁVNY ZÁKLAD
Matičný návrh preambuly Ústavy SR pripravil pre rokovanie výboru MS a SNR jeho vtedajší prvý podpredseda Roman Kaliský, kde sa o. i. píše: „Slovenský národ, ktorý sa s Božou prozreteľnosťou udržal na svojom odvekom území v kultúrnej Európe ... My národ slovenský ... rozhodli sme sa položiť najvyšší právny základ samostatného štátu slovenského národa ako bezpečného domova všetkých obyvateľov...“ MS k prijatiu Ústavy SR 2. 9. 1992: „... Za tieto atribúty naši predkovia vystúpili už v revolučných rokoch 1848 /1849 a prihovárali sa za ne aj v Martine v roku 1861 v Memorande národa slovenského ... vyjadrujúc túžbu národa po svojbytnosti ... týmto činom (sa) naplnilo jej úsilie o zrovnoprávnenie slovenského národa, vrelo prijíma Ústavu SR.“
Prvýkrát vo svojich dejinách poskytla MS nezávislú pôdu na rokovania politických strán a hnutí v refektári kláštora františkánov v Bratislave, neskôr na pôde SNR matičnými Stolmi národnej dohody.
Prvý Stôl – 9. 10. 1991
MS o. i. tlmočila a žiadala HZDS, KDH, MKDH, SNS, SDĽ, SSZ, VPN, aby sa v budúcej ústave rešpektovali potreby sebaurčovacieho práva slovenského národa, vnútornej i medzinárodnej právnej subjektivity, práv národnostných menšín a pozície slovenčiny ako štátneho jazyka.
Druhý Stôl – 17. 1. 1992
MS doplnila svoju požiadavku KDH, ODÚ-VPN, DS, HZDS SZS, SNDH, MNI, MKDH, SDĽ, SNS, Spolužitiu z predchádzajúceho stretnutia o ústavu, kde sa zabezpečí „suverenita štátu na čele s prezidentom“. Upozornila a požiadala, aby „v historických chvíľach riešenia národného a štátotvorného usporiadania SR povýšili záujem občanov nad svoje stranícke záujmy, hľadali cestu vzájomnej dohody a zjednotili sa na Ústave SR“. Delegácia MS sa 17. júla 1992 zúčastnila na slávnostnom akte prijatia Deklarácie SNR o zvrchovanosti SR. Jej vtedajší predseda J. Markuš prevzal do majetku MS jeden z piatich originálov Deklarácie ako ocenenie SNR za matičné štátotvorné iniciatívy v rokoch 1990/1992. Zástupcovia MS sa zúčastnili aj na slávnostnom akte podpísania Ústavy SR 3. 9. 1992. MS iniciovala akty Sadenia líp Ústavy SR po celom Slovensku. Dostalo sa jej aj pozvania na slávnostný koncert 1. 1. 1993 v Redute v Bratislave, venovaný obnovenej slovenskej štátnej samostatnosti.
■ SLOVENSKÝ JUH
Iniciatíva južnoslovenských matičiarov vyústila 3. 3. 1990 do založenia spoločnej občianskej iniciatívy: Stretnutia Slovákov z južného Slovenska v Šuranoch. Otázky slovenského juhu spojila s otázkami slovenskej štátnej suverenity, jazykovej kultúry, štátnej samostatnosti a dlhodobo vyhrotených problémov jazykovo zmiešaných území Slovenska (školy, kultúry, samospráva, bohoslužby, informácie, médiá a i.).
Prvé Stretnutie – 3. 3. 1990; účastníci okrem iného žiadali, aby v Ústave SR „politické strany alebo občianske organizácie, ktorých činnosť smeruje k ohrozeniu suverenity, samostatnosti, jednoty, celistvosti SR, boli rozpustené a zakázané“.
Tretie Stretnutie – 29. 6. 1990 vyslalo slovenskej politike občiansky signál, že v prípade ignorovania občianskych požiadaviek (pozície štátneho jazyka, národných práv, posilňovania slovenskej suverenity na jazykovo zmiešaných územiach SR a i.) bude požadovať, aby „sa slovenský národ mal možnosť vyjadriť k otázke postavenia slovenského jazyka ... formou referenda“.
Štvrté Stretnutie – 11. 5. 1991; zúčastnení Slováci žiadali „... okamžité vyhlásenie a prijatie Deklarácie SNR o štátnej suverenite a následné prijatie ústavy ako ústavy demokratického a suverénneho štátu“.
Matica slovenská sa najmä týmito, dnes už historickými iniciatívami podstatne zaslúžila o obnovenie slovenskej štátnej samostatnosti 1. 1. 1993.
Iniciatíva južnoslovenských matičiarov vyústila 3. 3. 1990 do založenia spoločnej občianskej iniciatívy: Stretnutia Slovákov z južného Slovenska v Šuranoch. Otázky slovenského juhu spojila s otázkami slovenskej štátnej suverenity, jazykovej kultúry, štátnej samostatnosti a dlhodobo vyhrotených problémov jazykovo zmiešaných území Slovenska (školy, kultúry, samospráva, bohoslužby, informácie, médiá a i.).
Prvé Stretnutie – 3. 3. 1990; účastníci okrem iného žiadali, aby v Ústave SR „politické strany alebo občianske organizácie, ktorých činnosť smeruje k ohrozeniu suverenity, samostatnosti, jednoty, celistvosti SR, boli rozpustené a zakázané“.
Tretie Stretnutie – 29. 6. 1990 vyslalo slovenskej politike občiansky signál, že v prípade ignorovania občianskych požiadaviek (pozície štátneho jazyka, národných práv, posilňovania slovenskej suverenity na jazykovo zmiešaných územiach SR a i.) bude požadovať, aby „sa slovenský národ mal možnosť vyjadriť k otázke postavenia slovenského jazyka ... formou referenda“.
Štvrté Stretnutie – 11. 5. 1991; zúčastnení Slováci žiadali „... okamžité vyhlásenie a prijatie Deklarácie SNR o štátnej suverenite a následné prijatie ústavy ako ústavy demokratického a suverénneho štátu“.
Matica slovenská sa najmä týmito, dnes už historickými iniciatívami podstatne zaslúžila o obnovenie slovenskej štátnej samostatnosti 1. 1. 1993.