Čo vlastne v Bratislave povedal predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz
Dušan D. KERNÝ – Marián KŇAŽKO
Od volieb po prvý raz došlo na Slovensku k nezvyčajnej polemike – Úrad vlády SR sa ohradil proti tendenčnosti jedného. Úrad vlády hovoril o zavádzaní, klamstve. Takéto razantné stanovisko sme predtým nečítali, bolo prvé. Vo vyhlásení sa o. i. hovorí: „Úrad vlády SR mlčal, keď si mienkotvorný denník SME na rozdiel od ostatných médií prakticky vôbec nevšimol prijatie predsedu vlády Roberta Fica u spolkovej kancelárky Angely Merkelovej či stretnutie s prezidentom Françoisom Hollandeom vo Francúzsku. Ignoroval návštevu predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza na Slovensku...“
Úrad vlády SR to považuje za tendenčnú nadprácu v prospech opozície. Nie je však úlohou iných novín rozsudzovať – ale možno sa nezaujate pozrieť na scénu. Ako vyzerala návšteva predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza?
■ DOBRÝ ŤAH
Nebol to zlý ťah. Uskutočnil sa niekoľko týždňov pred schôdzkou predstaviteľov pätnástich štátov v Bratislave, tí prišli na výzvu slovenskej vlády, jej predsedu. Požadovali od Bruselu to hlavné – nekrátiť „naše“ peniaze v úniovom rozpočte do roku 2020. Martin Schulz vyhlásil, že Slovensko, ktoré podporuje euroval a v rámci neho aj štáty, ktorých obyvatelia majú vyššie príjmy, nemôže obísť naprázdno. Keď Martin Schulz so sebe vlastnou rečníckou energiou usadil pred rokmi vtedajšieho predsedu talianskej vlády Berlusconiho, našlo to masívny ohlas v médiách na Slovensku. Prečo nie teraz, keď sme ho mali doma a nešetril na našu adresu uznaním? Predseda EP Schulz je razantný presadzovateľ väčšej deľby moci – v Bratislave priamo odmietol, aby o návrhu nášho rozpočtu rozhodovali úradníci Európskej komisie bez toho, aby hlavné slovo nemali predstavitelia parlamentu. To tu nikto nikdy takto nepovedal.
■ TERAZ SKUTKY
Martin Schulz je práve ten, ktorý odmieta, aby sme teraz v kríze, keď treba činy, iba nariekali nad všetkým tým, čo sa pokazilo v Únii a zavedením spoločnej meny euro. Treba konať teraz, je Schulzovo heslo. Následné bratislavské stretnutie by sa bez zázemia plnej podpory Slovensku a jeho nárokom na rozpočet Únie v takom rozsahu – pätnásť štátov – zrejme nekonalo. Martin Schulz na Hradnom vrchu vyhlásil, že je rád na pôde „Národnej rady Slovenskej republiky, ktorej predchodkyňa bola založená pred 164 rokmi, v septembri 1848. V Európe máme za sebou dlhú, dôstojnú tradíciu parlamentnej demokracie. Táto snemovňa je súčasťou tejto tradície“. Je to zrejme oslovenie všetkých, ktorí si neuvedomujú alebo nechcú poznať korene slovenskej parlamentnej tradície. Alebo ju chcú popierať. Ani nadšenie nad výkonmi Sagana v svetovej cyklistike nebolo zdvorilosťou – bolo aj uznaním predsedovi NR SR P. Paškovi. Ten totiž ako prvý usporiadal cyklistické preteky do Hradného kopca s účasťou Petra Sagana, a tak túto jeseň vytvoril novú tradíciu hlavného mesta Slovenska.
Mali sme tu teda politika, ktorý sa odlišuje od materskej nemeckej SPD. Je za skončenie doterajšieho pumpovania do Grécka a východisko vidí v tom, aby sa v Grécku vytvorila osobitná hospodárska zóna. Ale aj za to, aby sa v eurozóne, keď na to príde čas, vytvorila politická únia.
■ EURÓPSKA 15 NA HRADE
Socha kráľa Svätopluka, o ktorej zachovanie na dominantnom mieste Bratislavského hradu bojovalo množstvo matičiarov z celého Slovenska, bola začiatkom októbra tichým svedkom príchodu predsedov vlád z 15 krajín Európskej únie a Chorvátska. Na Bratislavskom hrade sa uskutočnil summit Priateľov politiky súdržnosti, ktorý svojou účasťou podporili aj predseda Európskej komisie José Manuel Barorroso spolu s predsedom Európskeho parlamentu Martinom Schulzom. Aktuálnosť podujatia pre ďalší vývoj politiky Európskej únie zdôraznil aj šéf európskeho parlamentu Martin Schulz, ktorý vyzdvihol zástoj slovenského premiéra na zorganizovaní podujatia slovami: „Chcem vyzdvihnúť osobné angažovanie sa Roberta Fica, premiéra, ktorý je jednoznačným hovorcom tejto skupiny Priateľov kohézie.“ Stretnutie na výsostnej pôde Slovenskej republiky prišlo v pravom okamihu, ešte pred novembrovými kľúčovými rokovaniami v Európskej rade o budúcom rozpočte Európskej únie na roky 2014 až 2020. Predseda vlády SR to tiež jednoznačne formuloval: „Verím že spoločný hlas, ktorý zaznie z Bratislavy, bude natoľko silný, že ho pri zostavovaní definitívnych čísel o rozpočte bude počuť.“ Zúčastnené štáty – Bulharsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, hostiteľské Slovensko, Slovinsko, Španielsko a budúci člen Únie Chorvátsko – tak podporujú návrh Európskej komisie, v ktorom sú na roky 2014 až 2020 plánované výdavky 1,033 bilióna eur. Na samotnú kohéznu politiku, teda na podporu menej rozvinutých regiónov a krajín, by malo ísť 339 miliárd eur. Je to oproti súčasnému rozpočtu Únie o 15,8 miliardy eur menej. Členské štáty, ktoré sú čistými prispievateľmi do európskeho rozpočtu – Británia, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko –, chcú dosiahnuť ďalšie zníženie eurorozpočtu až o 15 percent z celkovej sumy, a to najmä v oblasti pre kohéznu politiku. Pre Slovensko by krátenie eurofondov bolo na úkor investícií a hospodárskeho rastu štátu.
■ JASNÝ SIGNÁL
Stretnutie priateľov politiky súdržnosti naklonilo na stranu menších štátov v EÚ, teda aj na slovenskú stranu, predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa. Ten na tlačovej konferencii na Bratislavskom hrade potvrdil, že „Európa potrebuje nástroje na podporu hospodárskeho rastu a silná kohézna politika je jedným z nich“. Priatelia kohézie odsúhlasili spoločnú deklaráciu. Jej podpísaním vyslali do Bruselu signál o podpore slabších krajín v prospech silnej politiky súdržnosti, ktorá je potrebná na udržateľný rast, tvorbu nových pracovných miest a posilňovanie konkurencieschopnosti zúčastnených krajín.