Historický úspech slovenského špičkového odborníka


peter tomka haagExkluzívne z Haagu: Peter Tomka a Bratislavy: Július Binder

Dušan D. KERNÝ

Prezident republiky, ako aj iní ústavní činitelia vysoko ocenili zvolenie medzinárodne známej slovenskej osobnosti – JUDr. Petra Tomku (1956) – do čela Medzinárodného súdneho dvora. Osobitne pre matičné noviny krátko po svojom zvolení o. i. povedal: „Medzinárodný súdny dvor je hlavným súdnym orgánom OSN. Má dve úlohy: rozhodovať spory medzi štátmi a poskytovať OSN a niektorým ďalším medzinárodným organizáciám systému OSN poradne, posudky o právnych otázkach, ak o posudok požiadajú.“

„V súčasnosti je pred súdom 13 medzištátnych sporov. Predpokladám, že počas môjho trojročného predsedníctva súd vynesie 10 až 12 rozsudkov. Spory pred súdom sú z rôznych končín sveta. Funkcia predsedu nie je v žiadnom prípade symbolická či čestná, má celý rad povinností, najviac oproti ostatným sudcom. Predseda zastupuje MSD vo vzťahu k OSN a každoročne v októbri predkladá jeho valnému zhromaždeniu správu o činnosti súdu. Predseda súdu dohliada na činnosť  administratívy MSD, ktorá má 115 pracovníkov. Najväčší rozsah však predsedovi zaberajú súdne povinnosti.“ (Úplné znenie rozhovoru prinesieme v budúcom čísle.)

MSD HaagMedzinárodný súdny dvor (MSD) je spojený s najväčším medzinárodným sporom, aký zažila druhá Slovenská republika od roku 1993. Slovenské národné noviny sa obrátili na profesora Ing. Júliusa Bindera, ktorý nám okrem iného povedal: „Želám novému predsedovi Medzinárodného súdneho dvora v Haagu veľa odvahy a využitie jeho osobných schopností,  morálnej čistoty a vysokej odbornosti v oblasti medzinárodného práva pri závažných rozhodnutiach. Možno to považovať za historický úspech, keďže na tento prestížny medzinárodnoprávny post prvýkrát vybrali slovenského občana, čo je mimoriadne ocenenie jeho osobných schopností a vysokej odbornosti v oblasti medzinárodného práva.“

Július Binder pre SNN uviedol, kedy sa so slovenským diplamatom stretol po prvýkrát. „Prvý raz som JUDr. Petra Tomku stretol v New Yorku v roku 1994, kde  pracoval na slovenskej misii pri Organizácii Spojených národov. Peter Tomka úspešne obhajoval Slovenskú republiku v spore o Vodné dielo Gabčíkovo – Nagymaros. Osobne sa zaslúžil o významný úspech SR v tomto spore. Ako sudca Medzinárodného súdneho dvora pôsobí od roku 2004 a 10. novembra minulého roku ho opätovne zvolili do tejto prestížnej súdnej inštitúcie OSN na roky 2012 až 2021.“

 

  • Spor o Gabčíkovo – Nagymaros: stavba je spojená, pán Binder, s vaším menom, medzinárodná obhajoba s menom P. Tomku – nie je to akoby neprávom zabudnutá minulosť?

Vodné dielo Gabčíkovo (VDG) i bez dolného stupňa je dielom spĺňajúcim požiadavky na dielo tretieho tisícročia – technicky, ekonomicky i ekologicky – o čom sa na vlastné oči mohli presvedčiť i pätnásti sudcovia rozhodujúci spor medzi Slovenskom a Maďarskom pri návšteve VDG. Skutočný vplyv vodného diela na prírodu je podľa očakávania priaznivý. Vodné dielo sa splatilo, v rámci solidárneho financovania sa postavilo i VD Žilina. Bezpečne previedlo povodne. Vodnú elektráreň Gabčíkovo, ktorá vytvára jediný finančný prínos diela, prevádzkuje však za nevýhodných podmienok pre Slovensko majoritný zahraničný majiteľ slovenskej energetiky. Medzinárodný súdny dvor v Haagu rozhodol v troch bodoch pre Slovensko v jednom bode neuznal právo Slovensku využívať vodné dielo. V čase určenom na implementáciu (uskutočnenie, dodržanie záväzku) rozsudku sa vyjednávacím tímom podarilo parafovať Rámcovú dohodu, akceptovateľnú obomi stranami. Po zmene politických garnitúr v roku 1998 otázka implementácie rozsudku stagnuje, prebiehajú rozhovory bez konkrétnych záverov.

  • Od naplnenia gabčíkovskej zdrže o niekoľko mesiacov uplynie 20 rokov.

To je predsa dostatočne dlhý čas na vyhodnotenie tendencií a trendov dlhodobého vývoja prírody okolo vodného diela Gabčíkovo! Teraz by už malo byť jasné každému, kto je ochotný prijať pravdu, že katastrofické predpovede odporcov výstavby SVD boli politicky motivované a že ich interpreti sa spoliehali, že sa ich odporúčania zbúrať dielo pred dokončením prijmú, takže by falošnosť ich predpovedí nikdy nemohla byť odhalená! Okrem obrovských ekonomických škôd by vzápätí nasledovali významné ekologické škody na oboch stranách Dunaja. Bez vybudovania Vodného diela Gabčíkovo a bez existencie dnešného stavu s funkčným Vodným dielom Gabčíkovo by sme sa museli starať o protipovodňovú ochranu Žitného ostrova, o zabezpečenie plavby od Bratislavy po Palkovičovo a bezmocne by sme sa pozerali na vyschnuté dunajské ramená, nežiaduce premeny so všetkými dôsledkami na prírodu, lesy i poľnohospodársku výrobu. Bez výroby elektrickej energie, bez zlepšenia plavby. Bez príjmov, len s výdavkami zo štátneho rozpočtu.

  • Po výmene vládnej moci v roku 1998 v Maďarsku vláda Viktora Orbána zmietla zo stola výsledky predchádzajúcich intenzívnych rokovaní a v pomerne dlhom prerušení ďalších rokovaní zvažovala budúcu rokovaciu a mediálnu taktiku.

Maďarskí politici sa netajili nádejou, že po parlamentných voľbách v SR, v ktorých „medzinárodné demokratické sily“ zabezpečia účasť SMK vo vláde, nová vláda – za prispenia „maďarskej výsadky“ vo vláde SR (ktorá obsadila kľúčové odvetvia pôdohospodárstva, životného prostredia a výstavby a regionálneho rozvoja) – bez väčších diskusií prijme podmienky novej vládnej garnitúry V. Orbána, ktorú SMK otvorene podporovala. Vláda M. Dzurindu však zrejme usúdila, že takéto riešenie by natoľko oslabilo ich pozíciu (lebo stanovisko SR v spore o SVD Gabčíkovo – Nagymaros malo veľkú podporu vo verejnej mienke v SR a neodôvodnený ústup by nepochybne vyvolal negatívnu reakciu verejnosti), že by neboli vstave plniť ekonomické direktívy silnejšieho zahraničného „sponzora“, pomocou ktorého sa zmocnili vlády napriek tomu, že voľby 1998 jasne vyhralo HZDS! Preto (možno aj po vzájomnej konzultácii so spojencami v MR) vláda M. Dzurindu akceptovala maďarskú taktiku prieťahov, t. j. nekonečných rokovaní s nulovým výsledkom.

Reprezentantom MR bolo jasné, že nemajú obhájiteľné argumenty na revíziu jednotlivých bodov Rámcovej dohody, preto sa rozhodli zavaliť rokovacieho partnera rozsiahlym materiálom, ktorý prezentoval „komplexnú maďarskú predstavu o splnení Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora (MSD)“ založenú na názore, že MSD svojím rozsudkom zo septembra 1997 (tým, že výslovne neprikázal MR vybudovať Nagymaros) rozhodol vlastne, že MR nie je povinná vybudovať Nagymaros ani iný dolný stupeň. Takýto postup jednak vylúčil diskusie o detailoch, ktoré by MR nebola schopná obhájiť, jednak dostal slovenskú stranu do defenzívy, pričom maďarská strana získavala „mediálne body“ biľagovaním SR, že je neústupná, neústretová a dogmatická – trvajúc na „doslovnom“ splnení Zmluvy 1977, ktorej platnosť MSD potvrdil.

Začiatkom septembra, ešte pred parlamentnými voľbami v SR, požiadal vtedajší agent SR JUDr. P. Tomka MSD v Haagu o vynesenie dodatočného rozsudku. Po zmene vlády na Slovensku koncom novembra 1998 rokovali vládne delegácie v Bratislave už v novom zložení a po štrnástich rokoch sme oprávnení konštatovať, že sa zmárnil čas a že sme v implementácii Rozsudku MSD vôbec nepokročili – naopak, od jeho splnenia sme ďalej, ako sme boli vo februári 1998. Stav nič nerobenia vo veci SVD Gabčíkovo – Nagymaros trvá doteraz. Súčasná vláda nekoná v prospech Slovenska.

 

 

 




Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.