Panteón a múzeum pre tovarišstvo bernolákovcov


anton bernolákMatica, rímskokatolícka cirkev a bratislavská radnica prichádzajú s novou iniciatívou

Drahoslav MACHALA

Matica slovenská spoločne s rímskokatolíckou cirkvou a primátorom hlavného mesta SR Milanom Ftáčnikom si predsavzali celkom po novom pristúpiť k realizácii ojedinelého nápadu – k vytvoreniu Panteónu bernolákovcov na Rudnayovom námestí a Múzea bernolákovcov pri Chráme svätého Martina.

Tento rok si 3. októbra pripomenieme 250. výročie narodenia prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny Oravčana Antona Bernoláka. Zároveň nás inšpiruje aj ďalšia významná udalosť – 220. výročie založenia Slovenského učeného tovarišstva, o ktorom esejista Vladimír Mináč napísal: „Prvý pokus o inštituovanie národného slova, národnej literatúry, a teda aj národnej obce, heroický pokus bernolákovcov prišiel na konci 18. storočia... Bernolákov pokus vychádzal iba z vnútornej potreby, z geniálnej predvídavosti alebo aspoň z predtuchy. Bernolákovci neboli nebeským zjavením: vznikli z prameňov Trnavskej univerzity a jej tlačiarne a z bratislavského seminára, z kvapky, ktorá ako vieme, častým padaním láme kamene. A nedoniesli slovenskej budúcnosti iba slovník a gramatiku, iba veľkého básnika a prvý slovenský román i nový typ ľudovýchovnej literatúry, doniesli aj prvý veľkorysý pokus o celonárodnú kultúrnu organizáciu. To bola istina, ktorú štúrovci mnohonásobne zúročili.“ Presne v duchu týchto múdrych hodnotiacich slov má Matica slovenská v hlavnom meste SR v Bratislave povinnosť vytvoriť a s primeranou úctou sa starať o dve zakladateľské generácie – bernolákovcov a štúrovcov.

Dotvorenie Panteónu Bernolákovcov sa priam núka na Rudnayovom námestí, kde už je osadená busta Antona Bernoláka a postupne by ju doplnili busty Alexandra Rudnaya, Juraja Fándlyho, Jozefa Ignáca Bajzu. Celý nádherný areál dotvára nádherná socha sediaceho velebného básnika Jána Hollého od Jozefa Huntiera.

MÚZEUM KRESŤANSTVA

Matica slovenská prichádza s iniciatívou, aby sme v úzkej spolupráci s hlavnou architektkou Bratislavy Ing. arch. Ingrid Konrádovou, mestským zastupiteľstvom a primátorom Milanom Ftáčnikom spoločnými silami v príprave na Rok 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda a 150. výročia založenia Matice slovenskej vytvorili Múzeum slovenskej kresťanskej kultúry a v ňom Múzeum bernolákovcov v blízkosti Dómu svätého Martina. Iste ste, vážení občania, postrehli, že popri opravenej budove Gašparkova, je v spomínanom areáli pri Dóme svätého Martina ešte jedna, doteraz, žiaľ, iba zastrešená alebo celkom nezrekonštruovaná budova. Práve do nej by sme spoločným úsilím vedeli nainštalovať expozície Múzea slovenskej kresťanskej kultúry a Múzea bernolákovcov. V tomto Múzeu slovenskej kresťanskej kultúry by sme si vedeli na jeho prvom poschodí predstaviť faksimile najdôležitejších historických listín a dokumentov, ktoré sa týkajú Slovenska – list pápeža Jána VIII. arcibiskupovi Metodovi (879), jeho bulu Indrustrae Tuae (880), cez list pápeža Štefana V. kráľovi Svätoplukovi (885), až po Pápežskú konštitúciu Pavla VI. o zriadení samostatnej slovenskej cirkevnej provincie z 30. decembra 1977.

Nesporne by bolo obohatením aj inštalovanie viacerých trojrozmerných historických predmetov z kresťanskej histórie a kultúry Slovenska. Pre Múzeum bernolákovcov by sa vyčlenili dve-tri miestností na prízemí. Do neho by dokumenty a historické materiály aj faksimile (napr. aj faksimile Alexandra Rudnaya, Fándlyho, Bernoláka, Bajzu, Mesároša a ďalších z Tovarišstva) dodala Matica slovenská a zabezpečila v úzkej spolupráci so Slovenskou národnou knižnicou. Rokovať o tejto téme bude predseda MS Ing. Marián Tkáč s arcibiskupom Stanislavom Zvolenským v najbližšom čase.

INŠPIRUJÚCE JUBILEÁ

Slováci ako národ, ktorý si budúci rok pripomenie 20. rokov od vzniku nezávislej Slovenskej republiky, keď si sami spravujeme svoje veci verejné vo vlastnom štáte, sa musia cieľavedome a systematicky starať aj o budovanie historického vedomia, pamätníkov, múzeí a pomníkov pre dôležité osobnosti, ktoré ich na ceste k nezávislosti formovali. A s osobitným dôrazom ich prezentovať práve v hlavnom meste Slovenskej republiky, do ktorého prichádzajú stovky turistov. Preto myslíme, že prvú veľkú podlžnosť máme voči generácií katolíckych kňazov a intelektuálov – voči bernolákovcom, ktorú by sme sa mohli začať naprávať práve pri štvrťtisícročí narodenia ich vedúcej osobnosti Antona Bernoláka v blízkosti Dómu svätého Martina (2012). A aby sme potom na tento počin nadviazali pri kultivovaní druhého národného areálu štúrovcov na Konventnej ulici pri Evanjelickom lýceu a pri Veľkom evanjelickom chráme k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra (2015). Ten pokračoval v diele, ktoré začal Bernolák. Musíme sa už raz navždy odučiť tendencii preskakovať z cieľa na cieľ, ale naopak systematicky zaľudňovať hlavné mesto odkazom našich veľkých osobností. Robiť tak hrdo, iniciatívne a s presvedčením, že máme povinnosť kultivovať vedomie občanov Bratislavy.

 

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.