Matica, rímskokatolícka cirkev a bratislavská radnica prichádzajú s novou iniciatívou
Drahoslav MACHALA
Matica slovenská spoločne s rímskokatolíckou cirkvou a primátorom hlavného mesta SR Milanom Ftáčnikom si predsavzali celkom po novom pristúpiť k realizácii ojedinelého nápadu – k vytvoreniu Panteónu bernolákovcov na Rudnayovom námestí a Múzea bernolákovcov pri Chráme svätého Martina.
Tento rok si 3. októbra pripomenieme 250. výročie narodenia prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny Oravčana Antona Bernoláka. Zároveň nás inšpiruje aj ďalšia významná udalosť – 220. výročie založenia Slovenského učeného tovarišstva, o ktorom esejista Vladimír Mináč napísal: „Prvý pokus o inštituovanie národného slova, národnej literatúry, a teda aj národnej obce, heroický pokus bernolákovcov prišiel na konci 18. storočia... Bernolákov pokus vychádzal iba z vnútornej potreby, z geniálnej predvídavosti alebo aspoň z predtuchy. Bernolákovci neboli nebeským zjavením: vznikli z prameňov Trnavskej univerzity a jej tlačiarne a z bratislavského seminára, z kvapky, ktorá ako vieme, častým padaním láme kamene. A nedoniesli slovenskej budúcnosti iba slovník a gramatiku, iba veľkého básnika a prvý slovenský román i nový typ ľudovýchovnej literatúry, doniesli aj prvý veľkorysý pokus o celonárodnú kultúrnu organizáciu. To bola istina, ktorú štúrovci mnohonásobne zúročili.“ Presne v duchu týchto múdrych hodnotiacich slov má Matica slovenská v hlavnom meste SR v Bratislave povinnosť vytvoriť a s primeranou úctou sa starať o dve zakladateľské generácie – bernolákovcov a štúrovcov.
Dotvorenie Panteónu Bernolákovcov sa priam núka na Rudnayovom námestí, kde už je osadená busta Antona Bernoláka a postupne by ju doplnili busty Alexandra Rudnaya, Juraja Fándlyho, Jozefa Ignáca Bajzu. Celý nádherný areál dotvára nádherná socha sediaceho velebného básnika Jána Hollého od Jozefa Huntiera.
■ MÚZEUM KRESŤANSTVA
Matica slovenská prichádza s iniciatívou, aby sme v úzkej spolupráci s hlavnou architektkou Bratislavy Ing. arch. Ingrid Konrádovou, mestským zastupiteľstvom a primátorom Milanom Ftáčnikom spoločnými silami v príprave na Rok 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda a 150. výročia založenia Matice slovenskej vytvorili Múzeum slovenskej kresťanskej kultúry a v ňom Múzeum bernolákovcov v blízkosti Dómu svätého Martina. Iste ste, vážení občania, postrehli, že popri opravenej budove Gašparkova, je v spomínanom areáli pri Dóme svätého Martina ešte jedna, doteraz, žiaľ, iba zastrešená alebo celkom nezrekonštruovaná budova. Práve do nej by sme spoločným úsilím vedeli nainštalovať expozície Múzea slovenskej kresťanskej kultúry a Múzea bernolákovcov. V tomto Múzeu slovenskej kresťanskej kultúry by sme si vedeli na jeho prvom poschodí predstaviť faksimile najdôležitejších historických listín a dokumentov, ktoré sa týkajú Slovenska – list pápeža Jána VIII. arcibiskupovi Metodovi (879), jeho bulu Indrustrae Tuae (880), cez list pápeža Štefana V. kráľovi Svätoplukovi (885), až po Pápežskú konštitúciu Pavla VI. o zriadení samostatnej slovenskej cirkevnej provincie z 30. decembra 1977.
Nesporne by bolo obohatením aj inštalovanie viacerých trojrozmerných historických predmetov z kresťanskej histórie a kultúry Slovenska. Pre Múzeum bernolákovcov by sa vyčlenili dve-tri miestností na prízemí. Do neho by dokumenty a historické materiály aj faksimile (napr. aj faksimile Alexandra Rudnaya, Fándlyho, Bernoláka, Bajzu, Mesároša a ďalších z Tovarišstva) dodala Matica slovenská a zabezpečila v úzkej spolupráci so Slovenskou národnou knižnicou. Rokovať o tejto téme bude predseda MS Ing. Marián Tkáč s arcibiskupom Stanislavom Zvolenským v najbližšom čase.
■ INŠPIRUJÚCE JUBILEÁ
Slováci ako národ, ktorý si budúci rok pripomenie 20. rokov od vzniku nezávislej Slovenskej republiky, keď si sami spravujeme svoje veci verejné vo vlastnom štáte, sa musia cieľavedome a systematicky starať aj o budovanie historického vedomia, pamätníkov, múzeí a pomníkov pre dôležité osobnosti, ktoré ich na ceste k nezávislosti formovali. A s osobitným dôrazom ich prezentovať práve v hlavnom meste Slovenskej republiky, do ktorého prichádzajú stovky turistov. Preto myslíme, že prvú veľkú podlžnosť máme voči generácií katolíckych kňazov a intelektuálov – voči bernolákovcom, ktorú by sme sa mohli začať naprávať práve pri štvrťtisícročí narodenia ich vedúcej osobnosti Antona Bernoláka v blízkosti Dómu svätého Martina (2012). A aby sme potom na tento počin nadviazali pri kultivovaní druhého národného areálu štúrovcov na Konventnej ulici pri Evanjelickom lýceu a pri Veľkom evanjelickom chráme k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra (2015). Ten pokračoval v diele, ktoré začal Bernolák. Musíme sa už raz navždy odučiť tendencii preskakovať z cieľa na cieľ, ale naopak systematicky zaľudňovať hlavné mesto odkazom našich veľkých osobností. Robiť tak hrdo, iniciatívne a s presvedčením, že máme povinnosť kultivovať vedomie občanov Bratislavy.