Hospodárstvo patrí tomu, komu patria podniky...


slovenská vlajkaMáme ešte našu slovenskú ekonomiku, alebo je to ekonomika na Slovensku?

Hospodárstvo patrí tomu, komu patria podniky...

Štefan SAMSON

Už dnes nás stále viac zaujíma, ako je to vlastne s naším hospodárstvom. A otázky budú čoraz naliehavejšie: Čie je to hospodárstvo? Komu patria podniky, komu produkcia a komu zisky, ktoré sa u nás vytvárajú? Je to naša slovenská ekonomika, alebo len ekonomika na Slovensku? Na spomenuté otázky sa dá odpovedať viacerými spôsobmi. Jednou z možností je, že budeme vychádzať z vlastníctva zdrojov, práce, kapitálu , pôdy a prírodných zdrojov, na základe ktorých naše hospodárstvo funguje.

Produktívnou spotrebou týchto zdrojov, vstupov do výroby, dostávame výstupy z výroby – tovary. Podľa toho, kto a akým podielom je vlastníkom týchto zdrojov a z nich vyrobených tovarov, môžeme potom konštatovať, komu patrí a čie je hospodárstvo. Dá sa to povedať aj jednoduchšie, že hospodárstvo patrí tomu, komu patria podniky. A tie u nás patria štátu – jeho občanom, súkromným domácim a zahraničným podnikateľom, ktorí so svojím kapitálom podnikajú u nás.

OTÁZNIKY PRIVATIZÁCIE

Privatizáciou a predajom podnikov za posledných dvadsať rokov sa nemalá časť hospodárskej činnosti, a tým aj hospodárstva dostala, ako sa hovorí, do rúk zahraničného kapitálu. O tom, či sme zahraničiu nepredali toho príliš veľa, či sme si nemohli nechať predsa len väčšie podiely v niektorých predaných podnikoch, už teraz môžeme iba polemizovať. Príkladov aj otáznikov na to je viac ako dosť. Rovnako môžeme uvažovať o tom, či nadnárodné podniky a spoločnosti, ktoré u nás podnikajú, nedostávajú toho od nás príliš veľa a či dohodnuté podmienky, za ktorých u nás podnikajú, sú pre Slovensko výhodné a nakoľko... Problém naznačený v nadtitulku tohto článku ekonomická teória vysvetľuje odlíšením makroekonomických ukazovateľov hrubý domáci a hrubý národný produkt.

Pri tejto interpretácii musíme však opomenúť, či ukazovateľ hrubý produkt aj napriek celému radu jeho nedostatkov je alebo nie je hodnoverným vyjadrovateľom výkonnosti a úrovne hospodárstva štátu.

Rozdiel medzi hrubým domácim produktom ( HDP ) a hrubým národným produktom (HNP) môžeme vyjadriť takto: hrubý domáci produkt vyjadruje trhovú hodnotu všetkých tovarov a služieb vyprodukovaných na území danej krajiny – štátu. To znamená, že ukazovateľ HDP zohľadňuje územný princíp, ktorým je daná krajina – štát. Hrubý národný produkt naproti tomu nezohľadňuje územný, ale národný princíp. HNP predstavuje

trhovú hodnotu všetkých finálnych produktov, teda tovarov a služieb vyrobených národnými výrobnými faktormi. Pri hrubom národnom produkte nie je dôležité, kde a na ktorom území, v ktorom štáte pôsobia výrobné faktory, ale ich národné hľadisko, čiže čie sú, ktorému národu patria.

Na lepšie pochopenie rozdielu medzi hrubým domácim a hrubým národným produktom môže poslúžiť nasledovný príklad. Ak povedzme v Rusku podniká slovenská firma Matador, tak jej zisk ako novovytvorená hodnota sa započíta do HDP Ruska a do nášho hrubého národného produktu. Nezapočíta sa do nášho hrubého domáceho produktu. Do nášho HDP sa započíta hodnota finálnej produkcie, vytvorená na Slovensku naším i cudzím kapitálom. Do nášho HNP sa započítava hodnota finálnej produkcie, vytvorená len naším výrobným kapitálom na našom území aj v iných krajinách.

STÁLE JE NAŠA

Zo štatistiky  Eurostatu máme údaje, že podniky na Slovensku pod zahraničnou kontrolou sa v súčasnosti podieľajú na pridanej hodnote približne 40 – 50 percentami. Keďže vieme, že na Slovensku pôsobí v podstatnej miere viac a vo väčšej hodnote zahraničný výrobný kapitál v porovnaní s naším slovenským v iných krajinách, môžeme povedať, že hodnota nášho HDP je väčšia ako hodnota nášho HNP. Z takéhoto konštatovania by sme nemali byť nijako deprimovaní. Dnes prakticky v každej krajine, aj v tej najvyspelejšej, pôsobí nielen domáci, ale aj zahraničný kapitál. Isteže miera tohto pôsobenia je v jednotlivých krajinách rozličná. Je to dané rôznymi okolnosťami. Závisí to trebárs aj od ekonomickej vyspelosti tej-ktorej krajiny, ale aj od správania sa tej-ktorej vlády a trendov jej hospodárskej politiky. Aj na Slovensku by sme boli radi, keby v našej ekonomike pôsobilo viac nášho domáceho národného kapitálu a keby sme sa neboli tak vypredali. Realita je však taká, aká je. Snahou by malo byť zlepšiť ju. No bez ohľadu na to, a možno i preto, ekonomiku, ktorú máme na Slovensku, môžeme pomenovať aj ako našu – slovenskú.                                                     

Autor je profesor na Ekonomickej fakulte TU Košice.                                                                                                                  



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.