Máme ešte našu slovenskú ekonomiku, alebo je to ekonomika na Slovensku?
Hospodárstvo patrí tomu, komu patria podniky...
Štefan SAMSON
Už dnes nás stále viac zaujíma, ako je to vlastne s naším hospodárstvom. A otázky budú čoraz naliehavejšie: Čie je to hospodárstvo? Komu patria podniky, komu produkcia a komu zisky, ktoré sa u nás vytvárajú? Je to naša slovenská ekonomika, alebo len ekonomika na Slovensku? Na spomenuté otázky sa dá odpovedať viacerými spôsobmi. Jednou z možností je, že budeme vychádzať z vlastníctva zdrojov, práce, kapitálu , pôdy a prírodných zdrojov, na základe ktorých naše hospodárstvo funguje.
Produktívnou spotrebou týchto zdrojov, vstupov do výroby, dostávame výstupy z výroby – tovary. Podľa toho, kto a akým podielom je vlastníkom týchto zdrojov a z nich vyrobených tovarov, môžeme potom konštatovať, komu patrí a čie je hospodárstvo. Dá sa to povedať aj jednoduchšie, že hospodárstvo patrí tomu, komu patria podniky. A tie u nás patria štátu – jeho občanom, súkromným domácim a zahraničným podnikateľom, ktorí so svojím kapitálom podnikajú u nás.
■ OTÁZNIKY PRIVATIZÁCIE
Privatizáciou a predajom podnikov za posledných dvadsať rokov sa nemalá časť hospodárskej činnosti, a tým aj hospodárstva dostala, ako sa hovorí, do rúk zahraničného kapitálu. O tom, či sme zahraničiu nepredali toho príliš veľa, či sme si nemohli nechať predsa len väčšie podiely v niektorých predaných podnikoch, už teraz môžeme iba polemizovať. Príkladov aj otáznikov na to je viac ako dosť. Rovnako môžeme uvažovať o tom, či nadnárodné podniky a spoločnosti, ktoré u nás podnikajú, nedostávajú toho od nás príliš veľa a či dohodnuté podmienky, za ktorých u nás podnikajú, sú pre Slovensko výhodné a nakoľko... Problém naznačený v nadtitulku tohto článku ekonomická teória vysvetľuje odlíšením makroekonomických ukazovateľov hrubý domáci a hrubý národný produkt.
Pri tejto interpretácii musíme však opomenúť, či ukazovateľ hrubý produkt aj napriek celému radu jeho nedostatkov je alebo nie je hodnoverným vyjadrovateľom výkonnosti a úrovne hospodárstva štátu.
Rozdiel medzi hrubým domácim produktom ( HDP ) a hrubým národným produktom (HNP) môžeme vyjadriť takto: hrubý domáci produkt vyjadruje trhovú hodnotu všetkých tovarov a služieb vyprodukovaných na území danej krajiny – štátu. To znamená, že ukazovateľ HDP zohľadňuje územný princíp, ktorým je daná krajina – štát. Hrubý národný produkt naproti tomu nezohľadňuje územný, ale národný princíp. HNP predstavuje
trhovú hodnotu všetkých finálnych produktov, teda tovarov a služieb vyrobených národnými výrobnými faktormi. Pri hrubom národnom produkte nie je dôležité, kde a na ktorom území, v ktorom štáte pôsobia výrobné faktory, ale ich národné hľadisko, čiže čie sú, ktorému národu patria.
Na lepšie pochopenie rozdielu medzi hrubým domácim a hrubým národným produktom môže poslúžiť nasledovný príklad. Ak povedzme v Rusku podniká slovenská firma Matador, tak jej zisk ako novovytvorená hodnota sa započíta do HDP Ruska a do nášho hrubého národného produktu. Nezapočíta sa do nášho hrubého domáceho produktu. Do nášho HDP sa započíta hodnota finálnej produkcie, vytvorená na Slovensku naším i cudzím kapitálom. Do nášho HNP sa započítava hodnota finálnej produkcie, vytvorená len naším výrobným kapitálom na našom území aj v iných krajinách.
■ STÁLE JE NAŠA
Zo štatistiky Eurostatu máme údaje, že podniky na Slovensku pod zahraničnou kontrolou sa v súčasnosti podieľajú na pridanej hodnote približne 40 – 50 percentami. Keďže vieme, že na Slovensku pôsobí v podstatnej miere viac a vo väčšej hodnote zahraničný výrobný kapitál v porovnaní s naším slovenským v iných krajinách, môžeme povedať, že hodnota nášho HDP je väčšia ako hodnota nášho HNP. Z takéhoto konštatovania by sme nemali byť nijako deprimovaní. Dnes prakticky v každej krajine, aj v tej najvyspelejšej, pôsobí nielen domáci, ale aj zahraničný kapitál. Isteže miera tohto pôsobenia je v jednotlivých krajinách rozličná. Je to dané rôznymi okolnosťami. Závisí to trebárs aj od ekonomickej vyspelosti tej-ktorej krajiny, ale aj od správania sa tej-ktorej vlády a trendov jej hospodárskej politiky. Aj na Slovensku by sme boli radi, keby v našej ekonomike pôsobilo viac nášho domáceho národného kapitálu a keby sme sa neboli tak vypredali. Realita je však taká, aká je. Snahou by malo byť zlepšiť ju. No bez ohľadu na to, a možno i preto, ekonomiku, ktorú máme na Slovensku, môžeme pomenovať aj ako našu – slovenskú.
Autor je profesor na Ekonomickej fakulte TU Košice.