Ján TRUNGEL: Nesplnené sľuby

A znovu stojíme pred voľbami. To sme ale všetci čakali, že vládna koalícia dlho nevydrží. Slovensko je po dvoch rokoch znovu skrášlené bilboardami, kandidujúcimi politikmi, volebné kortešačky sa nezaobídu bez sľubov. Vždy to tak bolo a aj tak zostane. A už sme si zvykli na to, že tieto sľuby sa nikdy nesplnia.

                Mečiar nám sľuboval Švajčiarsko a zatiaľ nás doviedol medzi banánové republiky. Dzurinda sľuboval trojnásobné platy a zatiaľ naši ľudia zarábajú žobračenky. 600 tisíc občanov žije na prahu chudoby. Mikloš zavádzal ekonomické reformy, ľudia, utiahnite si opasky, potom bude lepšie.

                Ale poďme ešte trochu dozadu.

                V roku 1989 Václav Havel predniesol pamätný prejav. Na stránkach internetu nám ho pripomenul Peter Cibulka. Vyberme si niektoré pasáže. V prejave sa hovorí. Komunisti vás budú strašiť nezamestnanosťou, nie je to pravda, ničoho sa nebojte. Poskytneme väčšie sociálne istoty než aké poskytovalo zriadenie, ktoré mnohí nazývajú socializmus. Chceme republiku, kde nebudú otroci a páni, odstránime priehrady medzi spoločenskými vrstvami. Sú tu ľudia, ktorí panikária, že sa bude zdražovať, dajte si na nich pozor. Žiadne gigantické zdražovanie, alebo dokonca nezamestnanosť, nič také nepripravujeme. Už nikdy do žiadneho paktu nepôjdeme.

                Toto boli sľuby prezidenta Československej a Českej republiky!

                Naši politici nám sľubujú veci, ktoré nikdy splnené nebudú. To sú iba predvolebné frázy ,ktoré nikam nevedú. Už to je totálny nezmysel, že do volieb ide 26 politických strán. Ja to považujem za hrubú urážku tohto národa. Vieme si predstaviť, že pani Mojsejová bude zostavovať novú vládu ?

               Alebo prezidentka rádu Byzantských rytierov svätého hrobu v Jeruzaleme, ktorej cieľom je oživenie slovenskej aristokracie? Alebo napr. strana Zuzany Martinákovej. Na prvých 40. miestach sú dvaja muži. Predstavme si, že by sa tieto ženy nahrnuli do parlamentu a vlády. Ja by som to privítal, aspoň by tam bolo viacej slušnosti. Že by nás z tejto biedy vytrhla Ľudová strana naše Slovensko.?

                Keď do volieb ide 26 politických strán, tak na Slovensku je skutočne všetko možné.

Podľa prognóz voľby vyhrá strana Smer-SD. Je len otázne, či bude vládnuť a keď , tak s kým. Zoberme si kandidátku strany Smer–SD. Na prvých 60 miestach sú terajší poslanci NR a ďalej lekári, právnici, starostovia atď. Pán Fico predstavil program strany Smer-SD. Ochrana istôt ľudí, podpora sociálnej situácie ľudí s nižšími príjmami, naštartovať hospodársky rast, stavať diaľnice, podporovať regióny, usilovať sa o sociálnu stabilitu. Je to pekný program, má to svoje úskalia. Predovšetkým treba zodpovedať na otázku, akými opatreniami toto chce zabezpečiť a s kým, akými ľuďmi. Pán Fico, keď chce vládnuť, a riešiť hlavne ekonomický program, musí sa obklopiť v prvom rade odborníkmi z radov ekonomickej vedy, ekonomickej praxe, osvedčenými riadiacimi pracovníkmi v priemysle, vo finančníctve, v obchode. Zdá sa ,že najväčší ekonomický expert je pán Kažimír. Neviem aká ekonomická funkcia sa mu pripravuje. Skúsenému ekonómovi sa nemôže stať, že ide na besedu do televízie so Sulíkom a neoverí si údaje zo štatistiky. Sulík ho sfúkol, pretože Kažimír tam hovoril nezmysly. Takže, v prvom rade si pán Fico musí zodpovedať, s kým chce zabezpečiť svoj volebný program. Tých ľudí, ktorých má okolo seba a na kandidátke, to je málo a volebné sľuby nesplní.

                Upozornil som generálneho managera strany Smer–SD Dr. Richtera na príspevky ekonomických odborníkov do Stálej konferencie PanSÚ. Dostal som odpoveď, že to postúpil na patričné miesta. Rozumel som tomu, že do koša. To nie je dobré stanovisko, veď tie príspevky viac-menej slúžili strane Smer-SD.

                Za 22 rokov tvrdého trhového kapitalizmu sme sa dostali do problémov, ktoré môže vyriešiť iba radikálny zásah do celej riadiacej sústavy, na všetkých frontoch hospodárskeho života. Trhový kapitalizmus totálne prepadol a zdá sa že niet z neho východiska. Poučme sa z chýb, ktoré sa za 22 rokov nakopili, pomenujme ich a riešme. Ale tvrdými a radikálnymi opatreniami a zmenami. Inak to nepôjde. A ktorá vládnuca strana chce vyviesť tento národ z tohto slzavého údolia nemôže mať program akože bla,bla,bla ale konkrétne opatrenia, ktoré zabezpečia konkrétni ľudia, naslovovzatí odborníci.

                V prvom rade je potrebné urobiť poriadok vo finančnej sfére. Financie zo štátneho rozpočtu nemôžu ísť do súkromných bank. Štát musí mať štátnu komerčnú banku, priamo napojenú na štátny rozpočet, táto banka bude realizovať všetky dotácie zo štátneho rozpočtu a tak isto financie z európskych fondov. Na týchto fondoch sa nemôžu priživovať rôzne inštitúcie a súkromné banky. Súkromné banky ponecháme, nech si podnikajú. Keď budú poskytovať zlé úvery a budú zle investovať, tak pôjdu do likvidácie, to je ich problém. Nemôže ich štát zachraňovať. Nechajme ich svojmu osudu. Štát nebude chrániť vklady v súkromných bankách. Kto chce mať vklady chránené, nech si peniaze vloží do štátnej banky. V poslednej dobe rapídne rastú vklady súkromných osôb v bankách, ľudia šetria miliardy euro. Akú majú záruku, že tá banka neskrachuje? Koľko ľudí má vklady v Prima banke, býv. Dexii? Upozornil niekto občana, že Dexiu kúpila Penta? Akú majú občania istotu v týchto vkladoch? Žiadnu. Penta skrachuje a prišli o svoje úspory. Keď budú úspory v štátnej banke, tá predsa neskrachuje.

                Poriadok je potrebné urobiť v oblasti energetického hospodárstva. Sprivatizovali sa elektrárne, plynári, vodári. Toto sa nikdy nemalo stať a kto to urobil, treba ho žalovať a potrestať. Energie mali zostať v rukách štátu. Zdá sa, že je toto iba plač nad rozliatym mliekom. Riešenie by sa našlo, keby štát kúpil akcie tak, aby mal v týchto podnikoch majoritu a mohol aktívne pôsobiť hlavne na ceny týchto produktov. Úrad na reguláciu odvetví treba zrušiť, to, čo robí je zbytočné. Ceny idú hore a dôvod sa vždy nájde. Osvojili sme si názory politikov, ktorí mali záujem na privatizácii, že štát je zlý hospodár. Štátne podniky hospodárili zle a so stratou, to bol dôvod na privatizáciu. Pravda je niekde inde. Štátne podniky krachovali z toho dôvodu, že do ich vedenia neboli vybratí naslovovzatí odborníci, ale politický nominanti z ulice, bez vzdelania a skúseností riadenia. Ich úlohou bolo čo najviac nakradnúť, rýchlo zbohatnúť, lebo po voľbách prídu ďalší. Kto chce riadiť, musí to vedieť!

Najviac výdajov v domácnostiach ide na energie. Keď chce vládnuca strana zabezpečiť slušný život občanov, musí riešiť energetiku. Bez vody, tepla elektriny žiadna domácnosť neprežije. Ceny týchto komodít sa sústavne zvyšujú. Dôvody sa vždy nájdu. Ceny vody sa zvyšujú, lebo už dva roky neboli zvýšené. Voda je pritom naša, Žitný ostrov je more pitnej vody.

Cena plynu pre domácnosti sa zvyšuje, lebo sa zvýšili ceny ropy alebo keď to nejde, tak preto, lebo dodávky do domácností sú stratové. O tom, že dodávky mimo domácností prinášajú miliardové zisky, o tom plynári nehovoria.

                Miklošov model privatizácie spočíval v tom, že všetko treba rozdeliť, rozkúskovať. A tak sa elektrárne rozdelili na výrobcu, prepravcu a dodávateľa. Každý chce zbohatnúť. Elektrárne boli jeden podnik. Straty jedného vykrývali zisky druhého. Toto isté sa stalo v doprave. Nákladná doprava vykrývala straty z osobnej dopravy. Nákladná autodoprava sa sprivatizovala, majitelia kamiónov nevedia čo s peniazmi a osobná zvyšuje ceny na úkor obyvateľov. Pritom cestujúcich za prácou je stále viacej. V železničnej doprave je to ešte horšie. Tam je nákladná doprava, osobná doprava a správca tratí. Tri firmy a každá chce byť bohatá.  Ceny v osobnej doprave idú hore , na úkor cestujúceho. Doprava je vážny problém a má veľký dopad na obyvateľstvo. Z dôvodu nezamestnanosti ľudia dochádzajú denne na veľké vzdialenosti, stojí ich to veľa peňazí a hlavne stratu času. Namiesto odpočinku po práce, precestujú kilometre za prácou, trpí celá rodina.

                Hlavným programom strany Smer – SD je sociálny program. Sociálna poisťovňa musí byť v rukách štátu, musia ju viesť zodpovední ľudia, odborníci a nie politickí nominanti. Kto dal možnosť vytvoriť súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti, bol chorý človek. Naši občania si ukladajú peniaze na dôchodok súkromným firmám. To je totálny nezmysel. Akú starobu im tieto spoločnosti pripravia, keď zlým podnikaním skrachujú? Štát cez Sociálnu poisťovňu musí byť garantom slušnej staroby svojich občanov. Keď príspevky na dôchodok do sociálnej poisťovni nebudú postačovať , tak sa buď zvýšia príspevky alebo štát zabezpečí priame dotácie zo štátneho rozpočtu. Keď súkromné DSS nebudú mať na dôchodky, bude to riešiť štátny rozpočet? To je nezmysel. Štát má zachrániť súkromnú spoločnosť, ktorá zle hospodárila? Starobné dôchodky musí zaručiť štát a nie súkromné firmy. To je povinnosťou štátu. Kto z občanov verí DSS, nech si tam ukladá peniaze na dôchodok. Ale kto nie a chce byť na starosť zabezpečený nech prispieva do Sociálnej poisťovni. Tu je záruka štátu.

                Problémy v zdravotníctve pretrvávajú a nie a nie ich vyriešiť. Nie je to jednoduché, doktori vždy boli a budú privilegovanou vrstvou a treba povedať že i právom, veď sa starajú o náš život o naše zdravie. Vytvorili sme zdravotné poisťovne, máme dve súkromné a jednu akože štátnu, pretože z jednej súkromnej prešlo vedenie do štátnej. Poisťovne zaviedli normovanie doktorov. Ocenili každý úkon, každú operácia, vyčíslili v peniazoch tieto normy a podľa toho preplácajú doktorom výkony. Trhové hospodárstvo v zdravotníctve majú v USA. Keď ideme podľa tohto vzoru, údajne prechádzame na vzoru Nemecka, je absolútny nezmysel doktora normovať. Ako ten pracovník zdravotnej poisťovni vie, čo stojí operácia slepého čreva a srdca. Ale on dáva na tieto operácie peniaze! Trhové hospodárstvo v zdravotníctve je ďalší nezmysel. Žasli by sme nad cenníkom v zdravotníctve v USA. Známa česká osoba Štajdl bol v nemocnici v USA, kde mu robili nejaký jednoduchý zákrok. Keď mu predložili účet na 18.000 dolárov, bol z toho úplne hotový a prehlásil, nikdy viac v USA do nemocnice. Toto chceme i u nás?

                Každý pacient má inú diagnózu, každý vyžaduje osobitný prístup, ani jedna operácia nie je rovnaká. Celé normovanie výkonov lekárov je zahmlené, ani jeden pacient nevie, že keď príde k lekárovi, koľko za to lekár inkasuje. Za tri plomby zaplatíme 40 euro, návšteva ušného stojí 5 euro, Za  každé uprednostnenie v poradí zaplatíme 10 euro. A chudobný dôchodca môže čakať i celý deň.

                Sú na toto normy alebo je to lekárska ľudová umelecká tvorivosť.

                Zdravotníctvo financujú zdravotné poisťovne. Občania vkladajú svoje odvody na zdravotníctvo do súkromných poisťovní a tieto rozhodujú o tom, koľko zaplatia lekárovi, keď tam príde občan – prispievateľ. Keď v minulom roku lekári bojovali za svoje platy, jednali s vládou, táto im to sľúbila a minister financií sa iba usmieval. Jeho sa to predsa netýka. On má dať peniaze na platy lekárom zo štátneho rozpočtu do súkromných poisťovní ? Tak nech im dajú na to súkromné poisťovne, prečo štát. A tu je pes zakopaný a toto musí nová vláda riešiť. Keď vládol Smer- sd bolo uzákonené , že zdravotné poisťovne nemôžu vytvárať zisk a Kollár žiadal, aby zisk bol vrátený použitý do nemocníc. Z odvodov do zdravotných poisťovní sa vytvára zisk? Oni s tými odvodmi podnikajú? A keď nebudú mať na lekárov, budú zle podnikať kto im dá dotácie na lekárov štát? Súkromným firmám, ktoré zle hospodária?

                Toto je základná úloha na riešenie zdravotníctva. Vytvoriť jednu, štátnu zdravotnú poisťovňu, napojenú na štátnu banku a tá priamo na štátny rozpočet a keď nebudú mať na prevádzku nemocníc, tak to musí štát dotovať. Zostáva otázkou, či aj súkromné nemocnice. Privatizácia nemocníc a financovanie zdravotníctva a do zdravotníctva zavádzať kapitalistické trhové hospodárstvo súkromnými poisťovňami bol ďalší zo zločinov, spáchaných na tomto národe.

                Začali sme voľbami a predvolebnými sľubmi. Ktorá strana, nebude mať vo volebnom programe takéto a podobné opatrenia, nepatrí do parlamentu. Inak sa nepohneme, všetko zostane po starom, prídu nové Gorile a biedny život slovenského národa zostane nezmenený, práve naopak, bude sa zhoršovať. Národ je klamaný zo všetkých strán. Najhoršie je na tom všetkom to, že sme zavádzaní a podvádzaní politikmi, médiami, porovnávajú sa veci neporovnateľné napr. ceny benzínu v Európe s našimi cenami, nákupný kôš v Rakúsku a v Česku s naším, to sú všetko podvody, veci neporovnateľné.

                Za 22 rokov sme sa Európe nepriblížili, práve naopak, nožnice sa nie zatvárajú, ale otvárajú. S našimi európskymi partnermi máme neporovnateľnú životnú úroveň, príjmy , dôchodky, zamestnanosť, v regiónoch doslova biedu. Toto diaľnice nevyriešia. Každá dedina bola samozásobiteľ a samozamestnávateľ. Toto všetko je v nenávratne. K moci sa musí dostať nová generácia, nezaťažená korupciou, gorilami, kauzami, privatizáciou, pokiaľ takáto tu ešte vôbec je. Veď všetko mladé a schopné poutekalo a smotanu líže za nás niekto iný.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.