Aby sa náhodou nezabudlo na Veľké Uhorsko, v ktorom si moc uzurpovala tridsaťpercentná maďarská menšina, zaviedlo si Maďarsko v roku 2010 štátny sviatok – Deň národnej spolupatričnosti na výročie podpisu Trianonskej mierovej zmluvy. Trianonskou mierovou zmluvou veľmoci Dohody a novovzniknutý štát Maďarsko stanovili hranice po rozpade Rakúsko-Uhorska. Punktum. Tohoročné spomienkové stretnutie v Budapešti sa nieslo v duchu parakonzistentnej logiky prejavu nového maďarského premiéra Pétera Magyara. Na jednej strane zdôraznil potrebu dobrých vzťahov so susednými krajinami, horlil o potrebe posilnenia zoskupenia V4 a dokonca o možnosti jeho rozšírenia, na strane druhej zaútočil na susedné štáty ‒ Slovensko, Ukrajinu, Rumunsko, Rakúsko a Chorvátsko tvrdením, že Maďarsko je „jediná krajina na svete, ktorá susedí sama so sebou“.
Kto sa domnieval, že jeho revizionistické urážlivé vyhlásenia o felvidéku pred voľbami boli len volebnou agitkou, teraz mohol v praxi počuť, na čom chce pán premiér stavať vzťahy so Slovenskom. Pochválil sa dohodou s Ukrajinou o rozšírení práv maďarskej menšiny na Zakarpatskej Ukrajine. Aké táto dohoda bude mať účinky v reálnom živote, zatiaľ sa nevie. Bude ju treba sledovať najmä z pohľadu postavenia slovenskej menšiny na Ukrajine.
Na jeho prejav mimoriadne slušne a triezvo zareagoval náš minister zahraničných vecí, reakcia Rumunska zatiaľ nie je známa. Neprekvapuje, že maďarský revizionistický sviatok si musel pripomenúť aj Čemadok. Internetový portál Ma7 priniesol informácie o stretnutiach v Tornali a Komárne. Keďže prejav v Tornali mal aj učiteľ dejepisu na Základnej škole v Gemeri, bolo by zaujímavé vedieť, čo učí tamojšiu mládež v rámci školských osnov, keď pociťuje Trianon ako „bolesť minulosti“. V ďalších obciach – v Nižnej Pokoradzi, Bátke, Nižnej Kaloši a Radnovciach ‒ sa zapaľovali pamätné vatry ako „oheň solidarity“.
Na portáli Ma7 reportérka Nagyová informovala o spomienkových akciách v Komárne, ktoré organizovalo OZ T(e). Ü(gyed). KÖR pod názvom Trianon 106 ‒ Solidarita 16. Číslovky vysvetlila ako uplynulých stošesť rokov od Trianonu a šestnásť rokov jeho pripomínania ako „hanebného trianonského rozhodnutia“. Dr. Beáta Kissová, predsedníčka Čemadoku, v prejave žialila nad tým, čo sa údajne stalo s Maďarmi na felvidéku od Trianonu. Spomenula akúsi negatívnu diskrimináciu, zbavenie práv, vysídľovanie, deportácie, dramatický pokles počtu príslušníkov menšiny ako priame následky opäť „kedysi hanebného rozhodnutia“.
Ako tradične zabudla spomenúť dôvody, prečo veľmoci rozhodli tak, ako rozhodli, keď rozbili „žalár národov“. Po zaspievaní maďarskej hymny účastníci sa pod vedením mládencov v akýchsi honvédskych uniformách zúčastnili na fakľovom sprievode cez „trianonskú hranicu“ do Komáromu, kde akcia pokračovala. Pripomeňme si, že fakľové pochody sú v niektorých oblastiach Nemecka zakázané, keďže evokujú temnú históriu nástupu nacizmu. Nacistická strana NSDAP ich využívala na demonštráciu sily a zastrašovanie obyvateľstva; teraz ich zneužívajú neonacistické skupiny ako vedomé pripomenutie nacistickej éry. V Rožňave a v Dunajskej Strede sa tancoval na námestiach Tanec spolupatričnosti. Opäť nič nové pod slnkom. V nacistickom Nemecku boli verejné tance na námestiach používané ako súčasť masovej kultúry a propagandy s cieľom posilniť kolektivitu, národnú identitu, militaristické a ideologické hodnoty režimu.
Text: Milan ČASNOCHA MIKŠ – Foto: Internet
