Kam až siaha história umelého chovu rýb na našom území
Ivan BROŽÍK
Prvé písomné záznamy, ktoré možno vypátrať v archívoch na území bývalého Česko-Slovenska, nás presviedčajú, že už v 11. a 12. storočí možno hovoriť o rybničnom hospodárstve a o zakladaní rybníkov na našom území. Všetko spôsobil kapor. Jeho mäso bolo hlavným pôstnym pokrmom, a to už je len krôčik tam, kde sa pôst najviac dodržiaval.
Je teda úplne samozrejmé, že prvopočiatky rybnikárstva treba hľadať v kláštoroch. A ešte pred myšlienkou o umelom chove v nich bolo poznanie a využívanie kapra dunajského. Naozaj sa nemožno dopátrať k tomu, kto ako prvý zistil, že dunajský kapor je takmer ako jediná ryba vhodný aj na chov v umelom prostredí, ale bol to objav, ktorý zmenil svet rybárstva. Treba však pripomenúť, že na naše územie doviezli kapra dunajského už ako rybníkovú rybu.
■ JEDLO PÁNOV
Ryby spolu s právom loviť ich patrili iba vrchnosti. Poddanský stav nemal právo lovu, na druhej strane však určite poctivo pytliačil, aj keď sa za to človek mohol rýchlo stať kratší o výšku hlavy. Rozhodne však rýb bolo v tečúcich vodách dostatok, možno oveľa viac ako v dnešných časoch. Háčik – naozaj ten povestný – spočíval v obľúbenosti kapra ako suroviny na lahodný a diétny pokrm. Paradoxne aj v čase obžerstva šľachty. Tá kaprovi dávala prednosť aj pred pstruhmi a lososmi. V kláštoroch a na panských dvoroch bol však dostatok, ak nie prebytok zdrojov (aké podobné 21. storočiu u nás) na to, aby sa budovanie rybníkov na chov kaprov nepretržite rozrastalo. Neboli však veľké zemné stroje, úmerne s tým možno opísať rozmery vtedajších „rybníkov“.
■ PRVÉ STAVY
Prvá forma rybníkov má v historických zápisoch názov „stav“. Po latinsky obstaculum. Takýto stav bola vlastne sústava malých hrádzí na vodných tokoch, ktorá zadržovala určité obmedzené množstvo vody. V nej sa prechodne uchovávali tradičným spôsobom nalovené ryby. Keď sa v čase posunieme až do 13. storočia, to už sa nachádzame v rybnikárskom raji. Rybník bol častou súčasťou takmer každej feudálnej panskej usadlosti. Napriek tomu sa však v záznamoch nezachovalo veľa informácií napríklad o vybavení rybníkov, ich technických zaujímavostiach, ale ani o náradí potrebnom na lov rýb. To by sme museli v čase ešte čosi poskočiť. O vypúšťacom zariadení však už vieme to, že to bola akási rúra z dreva, v ktorej bol vložený čap. Ním sa regulovalo množstvo vody odtekajúcej z nádrže.
■ PRÁVO MOCNÝCH
V archívoch možno nájsť viaceré prepisy Listiny uhorského kráľa Bela IV. obyvateľom Liptova z roku 1265. Podľa nej poddaný ľud nesmel poľovať na jelene, divé bravy, divé osly a na mladú zver inde, len v tých lesoch a na tých miestach, ktoré mu vyznačil zástupca panovníka. Na srnce a zajace mohli však poľovať bez obmedzenia. Úprava poľovného práva bola taká istá napríklad aj v lietavskom kraji. Rybolov patril do kategórie menších regálnych (kráľovských) práv. Rybolovné právo bolo spojené s vlastníckym právom na ten pozemok, cez ktorý pretekala rybná voda. Sedliaci však pred zrušením poddanstva neboli vlastníkmi pozemkov, na ktorých hospodárili, preto im nepatrilo ani právo rybačky. Regálne práva udeľoval panovník len šľachte či zemepánom. Tak bola voda napríklad Rajčianky a jej prítokov rezervovaná iba pre hradných pánov. Rybníky z lietavského panstva sa spomínajú už z čias Zápoľských. Mikuláš Kostka pozdvihol hospodárstvo lietavského panstva a prirodzene zveľadil aj rybárstvo. V roku 1589 bolo len na lietavskom panstve asi 32 rybníkov, v ktorých chovali kapry, šťuky a karasy.
■ ARCHITEKTÚRA RYBNÍKOV
Z dnešného pohľadu a najmä poznania je celkom prirodzené, že rybnikárska činnosť v stredoveku nezasiahla tie oblasti, ktoré neskôr história označila ako oblasti tradičných veľkých rybníkov. Podmieňovala to úroveň stavebnej techniky. Logicky sa začínalo malými stavbami a tie veľké mali ešte dostatok času. Staršie rybníky v členitom teréne boli obvykle rozlohou malé, hlbšie a ich brehy nezarastali tŕstím. Ryby však v nich rástli pomaly okrem iného aj preto, že voda v nich bola pomerne studená. Naopak, vo veľkých plytkých rybníkoch sa rybám darilo, lenže ich ničili pravidelné záplavy. Práca rybárov na rybníkoch bola únavná a ťažká. Priemerne však zarábali asi štvornásobok toho, čo iní robotníci v poľnohospodárstve. A ozaj – na porovnanie – v tých časoch bolo možné kúpiť sliepku za jeden groš a kopu vajec (60 kusov) za dva groše. Kapor stál tiež dva groše.