Slovenskom sa šíria cielené dezinformácie o maďarskej menšine na jeho území
Ivana HORNÁ – Grafika: www.madari.sk
Prednedávnom sa na internete objavila webová stránka www.madari.sk a v rovnako dezinformačnom duchu sú vydávané aj knižné publikácie, ktoré sa chcú votrieť do priazne neinformovaného a naivného obyvateľa Slovenska. Autori stránky Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku a Fórum inštitút vyhlasujú, že sa usilujú o podávanie vyvážených informácií.
Napriek tomu asi ťažko dnes nájdeme médium, v ktorom by sa na takom malom priestore našlo toľko prekrúcania faktov a zavádzajúcich údajov. Najväčším problémom autorov stránky je, že si neuvedomujú, na akom labilnom a falošnom základe stojí ich propaganda a akým scestným smerom sa uberá. Požiadavky predstaviteľov maďarskej menšiny sú síce pre túto minoritu, ale aplikujú sa na južnom Slovensku, kde žije aj slovenské obyvateľstvo, ktoré je zásadne negatívne ovplyvňované týmito požiadavkami a ich napĺňaním. Internetová stránka chce uviesť do života terminológiu, ktorá už nestavia občanov maďarskej národnosti do pozície menšiny, ale ju chce za každú cenu posunúť do rovnocenného postavenia s majoritou. Už nepoužíva termín menšinový, ale regionálny jazyk, namiesto menšiny zavádza pojem komunita a ako sama priznáva, Maďari opatrne používajú aj pojem autonómia, ktorú nazývajú samospráva.
■ MANÉVRE S DVOJJAZYČNOSŤOU
„Niektorí Slováci si myslia, že boj za dvojjazyčnosť je len zastierací manéver na vytláčanie slovenčiny z verejného života...Takéto ciele však hnutia, usilujúce sa o dvojjazyčnosť, nikdy neprezentovali, práve naopak, zdôrazňovali, že dvojjazyčnosť nie je namierená proti slovenčine,“ píše sa na stránke. V roku 2010 však vyhlásil L. Pék, predseda Združenia maďarských pedagógov, „že treba zmeniť zákon o štátnom jazyku. Učiteľom pridal zbytočnú agendu, keď každodenné zápisy z vyučovania musia robiť dvojjazyčne“. Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku pripomienkoval v roku 2011 návrh zákona o menšinových jazykoch: „... Kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia sa môžu uskutočniť v jazyku menšiny. V takom prípade sa sprievodné uvádzanie programov uskutočňuje len v jazyku menšiny.“ V septembri tohto roku sa vyjadril splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny L. Nagy (Most – Híd), že by školám pomohlo, ak by prišlo k úprave príslušných ustanovení školského zákona. „Malo by sa v nich jasne definovať, ktoré typy dokumentácie na školách sa majú viesť dvojjazyčne a ktoré je možné viesť len v jazyku národnostných menšín.“
Dôkazom sú aj stále sa množiace informácie maďarskej menšiny bez uvádzania slovenčiny, množstvo podnetov na absenciu štátneho jazyka v informáciách na južnom Slovensku prichádzajúcich na ministerstvo kultúry. Pravidelné sťažnosti Slovákov už dlhé roky odznievajú aj na občianskych stretnutiach v Šuranoch. Autori návštevníkov stránky presviedčajú, že pre Slovákov nie je nevýhodná dvojjazyčnosť: „Slováci, ktorí neovládajú maďarčinu alebo týmto jazykom nechcú hovoriť, môžu ďalej čítať slovenské nápisy a komunikovať po slovensky, nikto z občanov nie je nútený používať maďarčinu.“ Nevysvetľujú však už, kto bude komunikovať v úradnom styku v maďarskom jazyku v obciach s 85 percentami Slovákov a v prípade vzniku „maďarských“ samospráv s ešte nižším percentom maďarských obyvateľov. Súčasný zákon o menšinových jazykoch a nariadenie vlády o zozname obcí nariaďuje napríklad aj v obciach s 88 percentami Slovákov zabezpečovať komunikáciu aj v maďarskom jazyku. Inak hrozí finančná pokuta.
■ OBMEDZENÁ LEGITIMITA?
Na otázku čitateľa, prečo by Maďari chceli samosprávu, je na stránke odpoveď: „... slovenskí úradníci a poslanci ... nemajú legitimitu(!), aby rozhodovali ... v oblasti financovania kultúry..., niektorí však považujú za dobrý nápad posilniť právomoci miestnych komunít, samosprávy či vytvoriť vyššie celky, ktoré chránia a presadzujú záujmy obyvateľstva regiónov...“ V praxi by to znamenalo, že v obciach, kde tvorí slovenské obyvateľstvo menšinu, vznikne ďalšia „maďarská“ samospráva. Tam, kde sú Slováci vo väčšine, bude zriadená nová „maďarská“ samospráva. Tým sa v obciach so slovenskou menšinou maďarská právomoc posilní a v obciach so slovenskou väčšinou vytvorí.
„Maďari na Slovensku, ... ich politické strany nikdy v programe nemali ani požiadavku územnej autonómie, zatiaľ totiž neprebehla žiadna spoločenská diskusia v rámci komunity, akú samosprávu by si Maďari želali a prečo. Táto otázka sa im podsúva z radov slovenských nacionalistov,“ píše sa inde na internetovej stránke. Ako vieme, v Komárne sa 8. januára 1994 stretlo asi tritisíc predstaviteľov samospráv z južného Slovenska, z ktorého vzišiel dokument so žiadosťou o uznanie zvláštneho právneho postavenia maďarskej menšiny. Maďarský menšinový historik L. Szarka o ňom napísal: „... uznesenie komárňanského zhromaždenia sa v princípe zasadzovalo o vytvorenie územnej autonómie oblastí s etnickými špecifikami...“
Zástupcovia maďarskej menšiny si musia uvedomiť, že príslušníci tohto etnika nežijú izolovane od slovenského obyvateľstva, ani v národnostných getách, a preto sú povinní dodržiavať zákonné normy týkajúce sa majoritného obyvateľstva.