Z transakčnej dane zrejme zostanú iba trosky
Text: Róbert HÖLCZ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Terajšia koaličná vláda prevzala slovenskú ekonomiku od tej predchádzajúcej po parlamentných voľbách na jeseň v roku 2023 s jedným z najvyšších deficitov verejných financií zo všetkých členských štátov EÚ. Predstavoval 8,5 miliardy eur. Európska komisia nás zaradila medzi päť najviac sledovaných štátov, čo pre vládu znamenalo vypracovať súbor konsolidačných opatrení s cieľom dostať do roka 2027 deficit verejných financií na úroveň tri percentá HDP.
Parlament na návrh vlády schválil na roky 2024 a 2025 konsolidačné opatrenia, ktoré boli v súlade s Programovým vyhlásením vlády a jej ľavicovou orientáciou a týkali sa viac príjmovej ako výdavkovej stránky štátneho rozpočtu, čo opozičné strany kritizovali. Vôbec totiž nepochopili, že konsolidáciou sa najprv musí po nich zdedená „chorá ekonomika“ z dlhov vyliečiť a až potom bude možné prijímať konkrétne opatrenia na hospodársky rast. Ak opozícia, ale aj ostatní účastníci trhu tvrdia, že konsolidácia zatiaľ neprináša konkrétne výsledky, nepozreli si alebo nepoznajú publikované výsledky hospodárenia štátneho rozpočtu za prvých päť mesiacov tohto roka.
■ ZNÍŽENIE SCHODKU
Štátny rozpočet za sledované obdobie vykazuje deficit v objeme 1,837 miliardy eur, čo v porovnaní s rovnakým vlaňajším obdobím je menej až o 1,14 miliardy eur. Na percentá vykazuje tohtoročný štátny rozpočet nižší schodok až o takmer tretinu. Príjmy do štátneho rozpočtu oproti vlaňajšku sa zvýšili o 27,9 percenta a výdavky za rovnaké obdobie sa tiež zvýšili až o 7,5 percenta. Na zvyšovaní príjmov sa najviac podieľali všetky druhy daní, najviac DPH a daň z príjmov fyzických osôb. Pokiaľ ide o výdavky, výrazne sa zvýšili na obsluhu dlhu o takmer 44 percent, platby do rozpočtu EÚ sa medziročne zvýšili o 31 percent transfer peňazí do Sociálnej poisťovne sa znížil o takmer 18 percent.
Z bilancie štátneho rozpočtu za prvých päť mesiacov tohto roku vyplýva, že konsolidačný cieľ v znižovaní schodku štátneho rozpočtu za rok 2025 bude splnený. Problém môže byť v znižovaní deficitu verejných financií k HDP pod päť percent. Dôvod? Tento ukazovateľ sa totiž porovnáva k HDP. Podľa všetkého bude asi nižší ako v predchádzajúcom období, čo okrem konsolidačných opatrení ovplyvňujú čoraz viac geopolitické súvislosti, najmä opatrenia amerického prezidenta D. Trumpa, ktorého protekcionizmus vo zvyšovaní colných sadzieb na všetko a voči všetkým nielenže zvyšuje riziko inflácie, ale tiež spôsobuje hospodársky pokles, čo v plnej miere platí aj pre ekonomiku USA. Jeho colná politika je totiž dôvodom, že hospodársky rast USA nedosahuje očakávané parametre a navyše sa schodok amerického štátneho rozpočtu zvyšuje.
■ RATINGOVÝ POKOJ
Klesajúci schodok štátneho rozpočtu oceňujú zahraničné ratingové agentúry, ktoré ponechávajú hodnotenie schopnosti splácania našich dlhov na rovnakej úrovni. Zmierlivo reagujú aj zahraničné investičné spoločnosti, ktoré v prípade ponuky štátnych dlhopisov vždy požadujú dvojnásobok toho, čo ponúka Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity. Agentúra totiž zodpovedá za činnosti riadenia štátneho dlhu a likvidity Štátnej pokladnice, ktorej sa naposledy podarilo predať štátne dlhopisy za výnos 2,5 percenta, čo je takmer o polovicu lacnejšie, ako bol posledný predaj amerických štátnych dlhopisov.
Pokiaľ ide o pokles HDP, ten súvisí nielen s Trumpovým zvýšením cla na dovoz ocele a hliníka do USA z pôvodných 25 na 50 percent. Medzi politikmi vyvolalo pozornosť aj stanovisko Republikovej únie zamestnávateľov, ktoré sa týka návrhu opatrení aj na zníženie deficitu verejných financií o 6,5 miliardy eur. Únia navrhuje zmeny v štyroch oblastiach ‒ zefektívniť prevádzku verejnej správy, adresná pomoc štátu, ako aj revízia výdavkov jednotlivých rezortov vlády, a pritom nezvyšovať dane. Ako to napokon dopadne, počkajme si do konca leta, keď vláda by mala mať scenár budúcich konsolidačných opatrení, bez ktorých nebude možné zostaviť štátny rozpočet, ktorý z dôvodu vládneho „obídenia“ zostavenia vyrovnaného štátneho rozpočtu pre rok 2026 musí byť schválený do 21. novembra 2025.
■ UBUDNE SVIATKOV?
Od 1. apríla 2025 vstúpila do platnosti daň z finančných transakcií, ktorá by mala do štátneho rozpočtu priniesť v tomto roku okolo 500 ‒ 700 miliónov eur. Za odvedené peniaze zodpovedajú komerčné banky, ktoré majú povinnosť ich odviesť najprv do 30. júla a potom mesačne do štátneho rozpočtu, čo znamená, že príjmy z nej nie sú ešte započítané za prvých päť mesiacov štátneho rozpočtu Administratívna náročnosť, ako aj vyššie náklady predmetu podnikania a nelogické zdaňovanie už opakovaných zdanených príjmov sú najväčšou príčinou nespokojnosti s jej fungovaním nielen zo strany opozície, ale aj niektorých koaličných poslancov.
Na poslednej parlamentnej schôdzi pred letnými prázdninami je transakčná daň na programe rokovania, a teda aj schválenia. Nepredpokladá sa jej úplne zrušenie, ale zúženie. Výpadok príjmov do štátneho rozpočtu by sa mohol kompenzovať znížením počtu voľných dní a platených štátnych sviatkov. Ako to napokon dopadne, sa čitatelia dozvedia pri čítaní tohto čísla našich novín.
