KOMENTÁR
Košútova tabuľa na veľvyslanectve MR v Bratislave?
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ
Slovenské národné noviny ako prvé informovali o zámere Veľvyslanectva Maďarskej republiky (VMR) v Bratislave umiestniť na svojej budove pamätnú tabuľu politikovi 19. storočia L. Košútovi. Tabuľa je už vyrobená, ale dátum jej osadenia zatiaľ podľa hovorcu VMR nie je presne stanovený. Táto snaha VMR nie je ľahostajná ani Matici slovenskej, keďže osoba L. Košúta a jeho postoje k Slovákom počas meruôsmych rokov sú veľmi rozporuplné. V stanovisku MS k tejto téme sa píše: „Po tom, ako sme sa celé mesiace neúspešne usilovali umiestniť v našom hlavnom meste v Bratislave súsošie solúnskych bratov ako pripomienku 1 150. výročia ich príchodu na územie Slovenska, prichádza informácia, že v tom istom meste na Sedlárskej ulici č. 3 hodlá maďarské veľvyslanectvo odhaliť pamätnú tabuľu maďarskému politikovi Lajošovi Košútovi.
Ako vieme, ide o odnárodneného Slováka, ktorý ako „demokrat“ nikdy neuznával slovenský národ a odmietol podávanú ruku Ľudovíta Štúra na uhorskom sneme v rokoch 1847 – 1848. Tým spôsobil dlhodobé napätie v slovensko-maďarských vzťahoch, čo v konečnom dôsledku napokon viedlo k rozpadu Uhorska... Tento zámer a postup možno považovať aj za tichú provokáciu v rámci systematických krokov nášho južného suseda, ktorý sa neusiluje dostredivo a podľa európskych zvyklostí budovať partnerské vzťahy so svojimi susedmi, ale otvára staré rany a sype do nich soľ... To nás oprávňuje dôrazne žiadať orgány hlavného mesta i Slovenskej republiky, osobitne Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, aby tento zámer neodkladne preskúmali a posúdili, osadenie tabule odložili a následne našli spôsob, ako celú záležitosť vyriešiť.“
Hovorca VMR neoficiálne pre naše periodikum povedal, že bronzovú tabuľu s rozmermi 90 x 60 cm financovalo sumou vyše štyri tisíc eur maďarské veľvyslanectvo a je vraj na nej iba meno politika a roky jeho narodenia a úmrtia. O zámere osadiť pamätnú tabuľu vraj informovali všetky relevantné slovenské orgány, teda úrad primátora hlavného mesta, starostku mestskej časti Staré mesto aj pamiatkarov. Veľvyslanectvo možno naše úrady o zámere informovalo, lenže ako sa ukazuje, tie zatiaľ o tom veľa nevedia.
„O tabuli, ktorú bude odhaľovať maďarské veľvyslanectvo, nemá primátor Milan Ftáčnik bližšie informácie. Mesto by sa k nej vyjadrilo, pokiaľ by maďarské veľvyslanectvo o zásadách umiestňovania pamätnej tabule informovalo,“ vyhlásil hovorca bratislavského primátora S. Ščepán. Podobne je vraj na tom starostka mestskej časti Staré Mesto T. Rosová, aj ministerstvo kultúry. Budova veľvyslanectva na Sedlárskej ulici je oficiálne územím Maďarskej republiky, no umiestnenie akejkoľvek tabule na jej priečelí musí schváliť pamiatkový úrad. Tam o iniciatíve počuli už v apríli, keď prijali žiadosť. „Krajský pamiatkový úrad v Bratislave následne žiadateľa vyzval o doplnenie podania o stanoviská magistrátu a mestskej časti Staré Mesto a do doplnenia podania prerušil konanie. Do dnešného dňa nebolo doručené stanovisko mestskej časti Staré Mesto,“ uviedol riaditeľ úradu P. Jurkovič.
Kontroverznosť osadenia tabule i samotnej osoby je zjavná a aj historici európskych dejín majú na Košúta svoje názory. Golo Man (autor knihy Deutsche Geschichte im 19. u. 20. Jahrhundert) vidí v Košútovi samoľúbeho revolucionára, ktorý bol tým najbláznivejším nacionalistom, aký sa do tých dôb vyskytol. Nemaďarské národy postavil pred voľbu medzi úplným podriadením bez možnosti vlastnej existencie alebo vyhladením. Britský historik Taylor (autor diela The Habsburg Monarchy, 1947) o ňom tvrdí, že bol prvým diktátorom, ktorý sa dostal k moci prostitúciou idealizmu v službách národných vášní. Anglický historik Edward Crankshaw v knihe Pád rodu Habsburgovcov (1963) ho charakterizuje takto: „Chcel byť Maďarom ako Rakúšan Hitler Nemcom či Mussolini Rimanom. Košút je Slovák, slovenský sedliak, jeho matka nevedela po maďarsky.“ Nemecký historik Franz Herre v životopise Františka Jozefa hlása tézu, že Košút bol Slovák, ale s vrúcnosťou renegáta sa cítil byť Maďarom. O pôsobení L. Košúta bližšie píšeme na inom mieste tohto vydania SNN.