Zamestnanci zmeny v Zákonníku práce vítajú, zamestnávatelia ich odmietajú
Martin MITOŠINKA – Karikatúra: Peter GOSSANYI
Zákonník práce čakajú opäť zmeny. Nová vláda zo svojej ľavicovej podstaty ani nemôže akceptovať tie úpravy, ktoré sa prijali za ministrovania Jozefa Mihála a vstúpili do platnosti ani nie pred rokom. Ministerstvo pod vedením nového šéfa rezortu Jána Richtera pripravilo úpravy, ktoré prechádzajú pripomienkovým konaním a po prerokovaní v parlamente na jeseň mohli by sa dostať do praxe od januára budúceho roka.
Nie všetci sú však s pripravovanými zmenami spokojní. Zamestnávatelia ich vnímajú ako „bezprecedentný útok na slovenský pracovný trh, na jeho flexibilitu“. Podľa viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov Ľuboša Sirotu sú negatívnymi opatreniami napríklad obmedzenie reťazenia pracovných pomerov na určitý čas, zmena definície závislej práce, redukcia nadčasov či zavedenie platenia odvodov z dohôd. Podľa Sirotu to spôsobí ohrozenie 35 až 50 tisíc pracovných miest, následkom čoho sa môže zvýšiť nezamestnanosť na Slovensku.
■ JEDNOSMERNÁ EFEKTVITA
Tí istí zamestnávatelia podstatné sťaženie postavenia zamestnancov na pracoviskách, ktoré sa prijalo za Mihála, nazývali ako „zefektívnenie trhu práce“ alebo „flexibilnejší pracovný trh“. Samozrejme, sme v kríze, ale pozrime sa, ako vyzeralo toto zefektívnenie trhu práce? V septembri 2011 bola miera nezamestnanosti 13,37 percenta, v júni 2012, keď zo štatistík vypadli sezónni pracovníci, to bolo 13,34 percenta. Nijaký zásadný posun, žiadna flexibilita. Jozef Mihál však vidí na období svojho ministerského pôsobenia samé pozitíva. Na svojom blogu napríklad dal do súvisu s lepšími podmienkami vďaka jeho novele aj fakt, že automobilky na Slovensku „masívne rozširujú výrobu, spúšťajú produkciu nových modelov a vytvárajú tisíce nových pracovných miest“. Veď hej, ale tieto nové modely, ich výroba, boli predsa ohlásené a lobované oveľa skôr; to so Zákonníkom práce a s jeho úpravami predsa nesúvisí.
Na to, že novela nemala priamy vplyv na zamestnanosť, upozornil aj štátny tajomník ministerstva práce Braňo Ondruš, podľa ktorého nové miesta ani nevytvára, ani tie existujúce nebráni. Posledná novelizácia bola robená trochu „na divoko“. Niežeby vtedajší minister Mihál či zamestnávatelia nevedeli, čo chcú, skôr komunikácia a konzultácie s odborármi boli také „nasilu“. Aj tak veľmi do výsledného diela hovoriť nemohli...
Komunikácia bola poznačená aj angažovanou presvedčivosťou premiérky Ivety Radičovej, ktorá to spočiatku „hrala“ neutrálne, neskôr priamo obviňovala odborárov a zastávala sa zamestnávateľov. V niektorých bodoch sa Zákonník práce vracia na úroveň reformy z dielne ministerky Tomanovej. Ján Richter však chce tie veci z dielne predchádzajúcej koaličnej vlády, ktoré sa „osvedčili“, ponechať v platnosti naďalej. Minimálnym cieľom rezortu práce bude podľa neho udržanie životnej úrovne občanov v nasledujúcich dvoch rokoch a jej následné zvyšovanie.
Vzhľadom na časté zmeny v takom kľúčovom zákone, ktorý má chrániť pracujúcich, však už dlhodobo rezonuje otázka, či by politici neboli natoľko ústretoví a konsenzuálne sa nemohli dohodnúť na oboch stranách politického spektra, aby zmeny v ZP neboli na programe každý rok, resp. každé volebné obdobie. Groteskne potom vyznievajú ešte stále sa opakujúce inzeráty rôznych konzultantov, ktorí ponúkajú školenia na Mihálovu novelu, pričom je jasné, že bude musieť aj tak dôjsť k ďalšej „rekvalifikácii“.
■ ČO PRINESÚ ZMENY
● Pri prepustení zamestnanca by sa mal obnoviť súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Zamestnávateľ má mať povinnosť poskytnúť zamestnancovi odstupné nielen pri skončení pracovného pomeru dohodou, ale aj pri výpovedi z organizačných a zo zdravotných dôvodov.
● Výška odstupného má závisieť od počtu odpracovaných rokov. Zamestnanec, ktorého pracovný pomer trval viac ako jeden rok a menej ako päť rokov, má mať v prípade výpovede nárok na odstupné vo výške priemerného mesačného zárobku a aj na dvojmesačnú výpovednú lehotu. Ak pracovný pomer zamestnanca trval viac ako päť rokov, bude mať tento zamestnanec pri výpovedi popri odstupnom nárok aj na trojmesačnú výpovednú lehotu. Pri trvaní pracovného pomeru viac ako päť rokov a menej ako desať rokov má vzniknúť nárok na odstupné vo výške dvoch priemerných zárobkov a odstupné na úrovni troch priemerných miezd má patriť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trval viac ako desať rokov.
● Zmeny by mali nastať aj pri reťazení pracovných pomerov uzatvorených na určitý čas. Kým v súčasnosti možno pracovný pomer na uzatvorený určitý čas dohodnúť najdlhšie na tri roky a možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov najviac trikrát, po novom by malo byť možné takýto pracovný pomer dohodnúť najdlhšie na dva roky. Zamestnávateľ ho pritom bude môcť predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Tieto obmedzenia sa pritom majú vzťahovať aj na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania.
● Ministerstvo navrhuje znížiť rozsah práce, ktorú môže nariadiť zamestnávateľ zamestnancovi, zo súčasných najviac 150 hodín na najviac 100 hodín ročne. Zo Zákonníka práce sa má tiež vypustiť ustanovenie o tom, že vedúci zamestnanec môže vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 550 hodín v kalendárnom roku, ak súhlasil s rozsahom pracovného času.