Prokuratúra obvinila bývalých ministrov za škody v chránených tatranských dolinách
Jozef HAJSTER - Foto: archív
Tohtoročné letné horúčavy akoby ešte vystupňovala nemenej horúca informácia o tom, že prokuratúra vzniesla obvinenie voči bývalým ministrom životného prostredia Lászlóovi Miklósovi (SMK) a Jaroslavovi Izákovi (SNS). Podľa nej ohrozili a poškodili životné prostredie v súvislosti so známym problémom rozmnoženia lykožrúta po veternej kalamite v roku 2004 v tatranskej Kôprovej a Tichej doline. J. Izáka okrem toho obvinila aj z marenia úlohy verejným činiteľom.
Na prokuratúre sa tak po rokoch váhania a sporov uzniesli, že bývalí ministri životného prostredia mali rozmnožovanie lykožrútov zastaviť povolením výrubu padnutých stromov. Výsledkom sú nemalé ostrovy vyschnutých smrekov aj v iných častiach Vysokých Tatier, ktoré sa navyše z roka na rok zväčšujú. Podľa niektorých údajov je vraj už takto poškodených 70 tisíc hektárov lesa, podľa iných 11 tisíc a prokuratúra tvrdí, že škoda spôsobená lykožrútom sa už vyšplhala na 13 miliónov eur.
■ LYKOŽRÚTOVÁ KALAMITA
V Tatranskom národnom parku sa už nehovorí o veternej, ale o lykožrútovej kalamite. Kde a kedy sa tieto expanzívne škodce lesa zastavia, dnes nevie nikto povedať. Nemožno preto vylúčiť, či sa nestane to najhoršie a lykožrúty nakoniec nezničia, keď nie všetky, tak podstatnú časť tatranských smrekových porastov. Vzhľadom na celkovo zhoršujúci sa stav smrekových lesov je dobré, že sa o tento vážny problém opäť začala zaujímať široká verejnosť.
Rozseknúť tento spor nebude pre súd ľahké. Lesníci a prokuratúra tvrdia, že v rukách majú tromf v podobe klauzuly o krajnej núdzi, ktorá je podľa dozorujúceho prokurátora Ladislava Hannikera nad zákonom o ochrane prírody. Súdny verdikt tak rozhodne nielen o tom, či sú bývalí ministri v dvoch vládnych kabinetoch vinní, ale pôjde aj o verdikt so širším dosahom, lebo kauzu sprevádza dlhoročná ostrá polemika lesníkov a ochranárov. Bude to precedens, ktorý určí, ako v takýchto prípadoch postupovať v budúcnosti.
Proti ťažbe dreva sa postavila aj Európska únia a pred niekoľkými týždňami s takýmto postupom súhlasil aj Krajský súd v Žiline. Bývalí ministri životného prostredia, aj ten súčasný – Peter Žiga, si spolu s ochranármi myslia, že zákaz výrubu poškodených stromov bol namieste. Prokuratúra pri vznesení obvinenia vychádzala zo znaleckého posudku Národného lesníckeho centra, ktoré zastáva názor, že ťažiť sa malo. V prípade lesníckeho pracoviska je takýto záver očakávaný. Ochranári sú samozrejme nahnevaní, že neboli vypočutí aj oni, prípadne príslušní vedeckí pracovníci ani znalecké pracoviská v odbore ochrany prírody, pretože zvolenské lesnícke centrum takým nie je. Prokurátor L. Hanniker na adresu ochranárov uviedol, že „ich názor je len ich názorom“, lebo nemajú v rukách nijaké exaktné fakty, ktorými by mohli svoje názory a postoje doložiť. Ale výhonky nových listnáčov sú tiež argument, ktorý názor ochranárov o samoobnove lesa potvrdzuje.
■ SKAZONOSNÉ OTÁZNIKY
Požieranie smrekov lykožrútmi vo Vysokých Tatrách nastoľuje viac otázok, s akými sme doteraz neboli niekoľko generácií konfrontovaní. Veď ide o existenciu aj o bezprecedentný zásah do národného prírodného parku . Domnievam sa, že nad zákonom o ochrane prírody aj nad klauzulou o krajnej núdzi je ešte vyšší princíp spočívajúci v odpovedi na otázku, čo je a aká by mala byť rezervácia s najvyšším piatym stupňom ochrany. To je však otázka nielen pre prokuratúru, súd, ochranárov a lesníkov, ale širšie, pre celé Slovensko.
Pravda je taká, že v Tatranskom národnom parku je zatiaľ viac vidieť skazu, ktorú možno aj finančne vyčísliť. Ďalšou otázkou, na ktorú bude musieť súd odpovedať, je, či cena za „prirodzený vývoj“ nie je privysoká a či samoobnova postihnutého lesa „prirodzenou cestou“ je riešením následkov veternej kalamity. Nejde ani tak o Kôprovú, Tichú či Javorovú dolinu, ale o to, že lykožrúty sa rozšírili aj mimo nich a Vysoké Tatry sa stali až príliš veľkým a zrejme aj drahým laboratóriom prirodzeného vývoja. Toto všetko by zrejme malo byť predmetom širšej diskusie aj za účasti širokej verejnosti, pretože Vysoké Tatry vzhľadom na svoj význam pre Slovensko nepatria len lesníkom a ochranárom či biznisu. Ochrane prírody vo Vysokých Tatrách treba venovať zvýšenú pozornosť aj vzhľadom na rastúcu snahu o ich väčšie komerčné využitie. Preto problémom nie sú len následky veternej smršte z roku 2004, ale aj ich nová zonácia.