POZNÁMKA
Stanislav HÁBER
Eurozóna už dlhší čas odoláva predstavám o jej reštrukturalizácii s tým, že dôjde k vylúčeniu niektorých jej členov z južných regiónov. Dôvody na udržanie jednotného menového priestoru sú zjavne len politické. Preto vznikajú úvahy, ktoré hovoria o užšej kooperácii tých krajín, kde je euro spoločným platidlom. A práve tieto politické kritériá môžu zúžiť počet členských štátov. Dlhodobo je jasné, že sever Európy nebude schopný vyrovnávať rozdiely estakády južných štátov s horšou finančnou disciplínou. Napriek tomu nemecká kancelárka Angela Merkelová nie je za radikálne či rozhodné riešenia a hovorí o dlhej, ťažkej ceste pri znížení dlhov.
Čo z toho vyplýva pre Slovensko, naznačil premiér Robert Fico pri návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, keď deficit verejných financií má konečne klesnúť pod tri percentá verejných výdavkov. Naša finančná disciplína môže byť tou devízou, ktorá nás udrží v elitnej skupine štátov platiacich eurom. V eurozóne sa zubami-nechtami budú usilovať udržať aj tie štáty, o ktorých sa už viac ako dobre vie, že ich sanácia bude takmer nemožná. Ukázalo sa to už vo vyjadreniach bývalého talianskeho premiéra. Silvio Berlusconi varoval svojich krajanov pred výstupom z eurozóny. Takýto krok dokonca považuje za „pád historického projektu zjednotenia Európy“. Užšia integrácia štátov Európskej únie však môže nahradiť tento Berlusconiho pád projektu zjednotenej Európy vyššou kvalitou. Jednoducho sa politicky prekryje potreba odčlenenia inak sa ekonomicky a finančne správajúceho severu od prepadliska južných oblastí Únie. Grécko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko a aj Írsko budú musieť zabojovať, aby sa v eurozóne udržali.
Slovenská pozícia v tomto európskom zápase má viacero rizík. V prvom rade je však dôležité aj naše vlastné uvedomenie si toho, čo sa vlastne deje.
Iná cesta momentálne pre nás neexistuje, než snaha udržať sa v eurozóne za každú cenu. A želanie je matkou skutkov. Podmieňuje aj legislatívne iniciatívy ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera, ktorý presadil zmenu odvodov do druhého dôchodcovského piliera z deviatich na štyri percentá aj v parlamente. Pomôže to verejným financiám, a teda celkovo štátu.
Návrh ministerstva financií na zrušenie rovnej dane je na spadnutie, keďže ani nové dôchodkové zmeny nebudú stačiť na zníženie deficitu pod tri percentá. Ukazuje sa, že trvanie pravicovej, dnes opozičnej scény na rovnej dani bola zbytočná zanovitosť. Ani iné vyspelé štáty nezavádzajú tento inštitút, lebo je jednoducho v praxi neudržateľný. Diferenciácia daňových pásiem umožňuje solidárne správanie sa celého systému, ak sa zdaňuje viac tam, kde sa aj viac tvorí. Vôbec to neznamená, že Slovensko stratí niečo zo svojej príťažlivosti. Tá je daná totiž najmä našou lacnou pracovnou silou.