Niektorým pedagógom na juhu Slovenska sa ťaží viesť školskú dokumentáciu v slovenčine
Ivan BROŽÍK - Foto: archív
Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom používajú v úradnom styku štátny jazyk. Tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku podľa osobitného predpisu.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky O štátnom jazyku Slovenskej republiky je jasný a mali by ho okrem občanov našej republiky poznať najmä tí, ktorých komunikáciu tento zákon upravuje. Zdá sa však, že to tak nie je. Minimálne z prostredia základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským zaznievajú čoraz intenzívnejšie sťažnosti na to, že „papierovanie v slovenčine“ ich štatutárov a zamestnancov obťažuje.
V slovenskom systéme vzdelávania neexistujú maďarské školy, hoci niektorí predstavitelia tejto menšiny to tvrdia aj vo verejných vyjadreniach. Existujú iba slovenské školy s vyučovacím jazykom maďarským, nemeckým, ukrajinským, českým, rusínskym. Práve tak ako v Maďarsku existujú iba školy s vyučovacím jazykom slovenským a nie slovenské školy. Mimochodom, pred dvadsiatimi rokmi bolo v Maďarsku 80 škôl, na ktorých sa vyučovala slovenčina, teraz ich je len 37. Počet tých, ktoré majú štatút škola s vyučovacím jazykom slovenským, je ešte menší. Slovenské národnostné školstvo v Maďarsku je „vďaka“ tamojším novým zákonom ohrozené, konštatovalo nedávno v Budapešti pre TASR predsedníctvo Zväzu Slovákov v Maďarsku.
Na Slovensku je každá škola, ktorá je zaradená do vzdelávacieho systému, právnickou osobou a ako takou jej vedeniu ani zamestnancom neprislúcha debata o tom, do akej miery sú ochotní, respektíve neochotní používať pre úradné ciele na jej pôde štátny jazyk. „Je to obrovské kvantum dokumentov, a tým je aj administratíva okolo toho obrovskou záťažou pre školy,“ povedala napríklad pre tlačovú agentúru TA SR riaditeľka Základnej školy a Materskej školy Petra Pázmánya v Šali Katarína Dohányosová. Podľa nej však povinné používanie slovenského jazyka v školskej dokumentácii má aj „kvalitatívnu stránku“ problému. Hovorí, že ak sa majú prekladať povinne vedené dokumenty, mali by sa prekladať formou úradného prekladu. „Na to však školy nemajú prostriedky,“ konštatovala v rozhovore Katarína Dohányosová.
■ ZAŤAŽUJÚCA SLOVENČINA
Z pohľadu zákona však ide o jeho neznalosť – a to nijako neospravedlňuje! Zákon o štátnom jazyku totiž taxatívne ukladá povinnosť, že: „... Zamestnanci a štátni zamestnanci orgánov a právnických osôb..., sú povinní ovládať a v úradnom styku používať štátny jazyk.“ V znení, ako aj v zmysle tohto zákona sa teda aj pedagogickým pracovníkom na školách ukladá povinnosť ovládať slovenský jazyk. Vari nie je nereálne predpokladať, že aspoň jeden z učiteľov ho ovláda natoľko, že škola nepotrebuje tlmočníka pri preklade maďarskej predlohy do slovenského jazyka.
Ak sa niektoré školy s vyučovacím jazykom maďarským sťažujú na to, že majú mimoriadne veľa „úradovania“ v dvoch jazykoch, pomoc je jednoduchá. Štát im ukladá povinnosť viesť školskú dokumentáciu v štátnom, teda úradnom jazyku. To, že si ju vedú aj v maďarskom jazyku, je ich možnosť, nie povinnosť. Hovoria o odbremenení štátu. Ale v tej podobe, o akú sa usilujú niektoré takéto subjekty, by to znamenalo znemožnenie prístupu k školskej dokumentácii v úradnom jazyku. A k tej popri školských orgánoch majú prístup aj zainteresované osoby, teda rodičia. Chce niekto od nich, aby povinne ovládali aj maďarský jazyk, hoci majú inú národnosť?
■ POCHOPITEĽNÁ INICIATÍVA
Aj iniciatíva splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny v tomto smere je viac ako sporná. László Nagy si myslí, že by sa „malo jasne definovať, ktoré typy dokumentácie na školách sa majú viesť dvojjazyčne a ktoré možno viesť len v jazyku národnostných menšín“. Je to kontraproduktívne v situácii, keď mnohí príslušníci maďarskej národnostnej menšiny neovládajú jazyk štátu, v ktorom žijú, a nevedia sa po slovensky vôbec dohovoriť. Problémy im to spôsobuje najmä v krajných životných situáciách, trebárs keď sa ocitnú v nemocnici mimo svojho regiónu. Na národnostných základných aj stredných školách síce hodiny slovenčiny sú, ale neučia sa v nej komunikovať. Viacerí pedagógovia z týchto škôl jednoznačne tvrdia, že kto sa chce uplatniť na Slovensku, je potrebné, aby si uvedomil, že slovenský jazyk ovládať musí. Samotný „jazykový zákon“ konštatuje: „Štát utvára v školskom, vedeckom a informačnom systéme také podmienky, aby si každý občan Slovenskej republiky mohol osvojiť a používať štátny jazyk slovom aj písmom.“