Majského vzostup a úpadok


MICHELKOKOMENTÁR

Majského vzostup a úpadok

Roman MICHELKO

Po „epidémii“ rôznych biografií všelijakých hviezd či hviezdičiek reality show či iných malých ritiek celebritiek začína náš knižný trh zaplavovať podobná spisba aj z pera (či skôr mikrofónu) rôznych skrachovaných veľkopodnikateľov. Z tohto súdka je aj  knižný opus Som Jozef Majský. Niežeby sme mali niečo proti tomu, aby aj takéto osoby vydali svedectvo o dobe, v ktorej boli na zenite svojho vplyvu, ale minimálne, ak nejde o vlastné memoáre, kde sa autor takmer vždy štylizuje do roly kladného hrdinu, takéto knihy by mali mať aj kritický odstup. Aj preto autorka knihy Ivana Havranová v tomto zmysle zlyhala na celej čiare. Už samotný výber novinárky pre knihu rozhovorov bol nešťastný. Havranová nie je nijaká nezávislá novinárska osobnosť, ktorá by bola schopná klásť svojmu respondentovi aj nepríjemné otázky na telo, či nedajbože ho opraviť v prípade, ak čitateľov zavádza, alebo dokonca klame. Naopak, autorku viaže s respondentom dlhodobá osobná známosť – v istých rokoch pôsobila ako redaktorka v médiách, ktorých bol Majský vlastníkom.

Poďme však k obsahu knihy. Ak by si niekto myslel, že po jej prečítaní sa dozvie niečo nové zo zákulisia vysokej politiky či veľkého biznisu, bude sklamaný. Kniha len opakuje všeobecne známe klišé o tom, ako začiatkom deväťdesiatych rokov vznikla trieda veľkopodnikateľov. Majský sa vykresľuje ako workoholik, ktorý len zásluhou obrovského pracovného vypätia a svojich manažérskych schopností vybudoval impérium, ktoré v časoch najväčšej slávy zamestnávalo desaťtisíce ľudí. Realita bola samozrejme iná. Faktom zostáva, že Majský rovnako ako mnohí vtedajší podnikavci urobili svoj prvý milión na „obchodovaní“ s počítačmi. V raných deväťdesiatych sa na takýchto obchodoch dali robiť obrovské marže.

V roku 1998, keď bol na vrchole vplyvu a moci, o svojom podnikaní hovoril oveľa otvorenejšie. Biznis model bol nasledujúci. Prišli za riaditeľom štátneho podniku, vpred sa mu zavďačili, a ten potom od nich kúpil desiatky počítačov, ktoré mohli byť aj predražené. Tento biznis bol taký lukratívny, ako v inkriminovanom rozhovore Majský konštatuje, že neboli odkázaní ani na podvody s ľahkými vykurovacími olejmi, čo bol tiež topšláger toho obdobia. Kto trochu poznal vtedajšie pomery, musel sa len pousmiať nad Majského bohorovným tvrdením: „Môžem však vyhlásiť, že ja som privatizoval dosť podnikov a naozaj som nemusel nikomu dávať ani korunu provízií.“ (s. 23) V „onom povestnom“ rozhovore pre týždenník Domino naopak blazeovane tvrdil, že podplácal každý deň...

Nárastom svojej ekonomickej moci neodolal pokušeniu ovplyvňovať aj politickú moc. Postupom času sa stal akcionárom v denníku SME, v „antimečiarovskom“ rádiu Twist a čo už nespomína, istý čas vlastnil a doviedol k neslávnemu zániku denník Republika. Všetci si rovnako pamätáme, že bol to práve Jozef Majský, ktorý stál za vznikom Strany občianskeho porozumenia (SOP), ba dokonca, že svoju vtedy ešte len priateľku, neskôr manželku Dianu Dubovskú presadil ako poslankyňu za túto stranu.

Jeho definitívny pád sa začal vtedy, keď neodhadol mieru a ulakomil sa na to, čo zostalo z vytunelovaných nebankoviek BMG a Horizont. Jeho snaha o vyvinenie sa z tejto kauzy je taká naivná, priehľadná a nedôveryhodná, že ešte sotva môže niekoho presvedčiť. Po tom, ako TA3 v takmer každom spravodajskom bloku ixkrát za deň reprízovala jeho telefonát s Frunim, kde nad všetku pochybnosť bolo jasné, že v celej akcii mal prsty, čo chce ešte slovenskej verejnosti navrávať? Dokonca aj jeho advokát Filip sa zmohol len na konštatovanie, že z nepráva nemožno urobiť právo, a celú obhajobu založil len na tom, že na odpočúvanie Majského nemal Fruni súdny príkaz.

Nuž, načo vlastne takéto knihy slúžia? Ak jej autorka mala očistiť Majského či dokonca urobiť z neho akéhosi slovenského Chodorkovského, tak to celkom jednoznačne nevyšlo. Ak niekto pri tejto knihe fatálne zlyhal, je to Ivana Havranová, u ktorej sme nepostrehli ani náznak toho, že by sa usilovala o vznik kritickej knihy, ktorá ukáže Majského v reálnom svetle, a nie iba ako karikatúru portrétu, ktorému nemôže uveriť nikto, kto disponuje elementárnou mierou súdnosti.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.