Minca len s jednou stranou


židovská hviezdaSlováci sú na početných divadelných plagátoch prezentovaní ako fašisti

Alexander GOCZ – Foto: autor, archív

Tohtoročný predvianočný čas sa niesol vo zvyčajnom duchu reklamných kampaní už od konca októbra. Ihličnaté vetvičky, importovaný Santa a samozrejme tie „najvýhodnejšie“ ponuky. Bratislavčanom, prípadne turistom, však muselo prinajmenšom udrieť do očí úctyhodné množstvo plagátov v centre mesta, na ktorých so vztýčenou pravicou „hajluje“ skupinka ľudí oblečená v krojoch. Výrazný nápis Holokaust celú scénu iba podčiarkol. Taký Holanďan, prípadne Japonka by si pokojne mohli pomyslieť, že sa ocitli v krajine xenofóbnych fašistov...

holokaust KlimáčekPointa reklamných pútačov, na ktorých je viac než prvoplánovo spojený nacistický pozdrav so slovom holokaust, je totiž v tom, aby upútali pozornosť okoloidúceho na divadelnú hru Viliama Klimáčka, ktorú momentálne uvádza divadlo Aréna. Položme si však otázku: Je to skutočne iba divadelný plagát? Dopátrať sa k histórii vzniku pôvodnej fotografie je takmer nemožné. Po dlhom blúdení internetom nájde trpezlivý hľadač údaj, že fotografia vznikla azda v roku 1942 a kunsthistorička Bohunka Koklesová ju použila na obálke svojej knihy s názvom V tieni tretej ríše. Samotnú hru, ktorá je tým lepším, čo v rámci slovenskej dramatickej tvorby za ostatných dvadsať rokov vzniklo, nebudeme na tomto mieste hodnotiť. Čo je dôležitejšie, je fakt, že jednostranným pohľadom na naše dejiny, navyše zrejme podsúvaným zvonka, usiluje sa ktosi získavať body a s tým spojené finančné prostriedky na úkor objektivity.

            ■ STRÁŽCOVIA HANBY

Tretia ríša v Nemecku, nevídaná genocída Židov v Maďarsku po nástupe Šípových krížov na sklonku druhej svetovej vojny, ale aj pogromy v Poľsku, v Moldavsku, na Ukrajine. To sú témy, ktoré nesmú byť zabudnuté. Každý umelec, hodný svojho mena, by ich mal nejakým spôsobom vo svojej tvorbe reflektovať. No na druhej strane musí mať triezvo uvažujúci človek pocit, že najväčší „židobijci“ v celej vojnou zmietanej Európe boli just Slováci. Pokiaľ by sme trochu pootočili kaleidoskopom dobových fotografií práve z roku 1942, tak by sme napríklad našli panoramatický pohľad na Václavské námestie v Prahe, na ktorom nie dvadsať alebo päťdesiat, ale podľa dobových prameňov dvestopäťdesiattisíc Čechov so vztýčenou pravicou deklaruje vernosť vodcovi Tretej ríše Adolfovi Hitlerovi...hajlovanie Praha 1942

            ■ HISTÓRIA DO DÔSLEDKOV

Viliam Klimáček patrí nesporne medzi špičku súčasných slovenských dramatikov staršej strednej generácie. Hru Holokaust napísal na motívy spomienok Hildy Hraboveckej, ktorá na vlastnej koži zažila peklo Osvienčimu. O spomínanej hre píše divadlo Aréna na svojich stránkach, že „spája politickú tému a má ambíciu prostredníctvom divadla provokovať historickú sebareflexiu“. Do takzvaného „Občianskeho cyklu“ patria aj hry Tiso či Gustáv Husák. Voči masívnej a podľa mňa nie práve najvhodnejšej reklame je už ťažké voľačo namietať, ale predsa si neodpustím jeden povzdych. Prostriedky minuté na desiatky reklamných pútačov v najlukratívnejších častiach hlavného mesta sa mohli investovať trebárs do verejnej anonymnej súťaže na námet hry s názvom Spravodliví medzi národmi. Mimochodom, v počte držiteľov tohto vyznamenania izraelskej vlády, ktoré je udeľované za záchranu Židov počas holokaustu, je Slovensko v rámci Európy na jednom z popredných miest. Pretrieť minulosť jednou farbou znamená, že už si neprečítame, čo tam bolo v skutočnosti napísané.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.