Muzeálny zberač


Ivan BROŽÍK

Nie, o tých poklopových a kanálových a im podobných to nebude. Téma je v podstate ošúchaná a nič sa nevyriešilo. Poznám ja iného zberača. Žije v istej podmalokarpatskej obci. Jej meno i jeho meno ani za svet neprezradím, pretože ho mám rád. Má toho za sebou naozaj dosť a jeho životný príbeh by vydal na niekoľko knižiek.

V striebornom veku sa vyzbrojil detektorom kovov a chodí na pátracie prechádzky po nádherných lesoch Malých Karpát. Ako mu čas, počasie a zdravie dovolia. Zo dva razy som bol u neho. Z jednej izby si spravil múzeum. Také – akurát tak pre svojich známych. Vstupné je fľaška. A dobré slovo, prípadne veselé objatie. Cez svojich takmer dvadsať dioptrií na jednom oku a o niečo viac na druhom sa šibalsky pozerá na prišelca a ide sa chváliť nazbieranými novinkami. Nebudem spomínať také triviálnosti, ako je helma nemeckého vojaka z druhej svetovej. Tých je na každom kroku, dokonca aj tých pravých, ešte stále ako vo výstrojnom sklade wehrmachtu. Zarazím sa pri pohľade na čosi zjavne kovové, no tvarovo ťažko definovateľné. Majiteľ súkromného múzea mi s hrdosťou nálezcu a so znalosťou promovaného historika vysvetľuje, že to je pozostatok po Keltoch, je to na to, že keď, tak aby...

Má celú miestnosť plnú regálov a na nich tisíce takýchto nálezov. Viem, nie je to v súlade so zákonmi Slovenskej republiky. Ale keby nebolo jeho, doteraz tie poklady ležia kdesi hlboko pod lístím karpatských bukov a dubov. Povedal mi, že až v závete odkáže tieto poklady štátu, v ktorom žije, ale sa v ňom nenarodil, a napriek tomu ho miluje – nášmu Slovensku. Želám mu veľmi, veľmi dlhé zdravie. A dobré nohy, aby ho nosili po stopách histórie, ktorá sa kedysi búrlivo preháňala, inokedy láskavo prechádzala po najrôznejších častiach územia Slovenska. Mám rád chlapíka, ktorý je síce takmer nevidomý, ale poznajúc oveľa viac ako my bežní, zhromažďuje pre nás všetkých a naše deti budúcu muzeálnu expozíciu. Bude v nej všetko to, čo dokumentuje život našich predkov a prapredkov. Na Slovensku vzniká múzeum bez nároku na príspevok v sume čo i jediného eura od štátu, no s nesmiernou zberateľskou hodnotou. Aby vzniklo, neprezradím kde a u koho ani za ten svet. Veď viete, keď sa úrady do niečoho vložia... A je čas zohnať fľašku a zas zaskočiť pozrieť nové prírastky. Aj po to objatie.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.