Podľa Svetového ekonomického fóra konkurenčná schopnosť Slovenska klesá
Jozef HAJSTER – Karikatúra: Andrej MIŠANEK
Zverejnenie správy Svetového ekonomického fóra (SEF), podľa ktorej Slovensko v konkurencieschopnosti medzi 144 štátmi už šiesty raz za sebou kleslo, tentoraz o dve priečky na 71. miesto, určite nie je dobrá zvesť, pričom z krajín Európskej únie za nami skončilo len Grécko a Rumunsko. Česko je na 39. mieste, Poľsko 41. a pred nami je dokonca aj problémové Maďarsko (60.)
Správu však treba brať s rezervou, lebo toto hodnotenie nie je jediné. Napríklad v rebríčku Svetovej banky Doing Business sme pre zmenu medzi krajinami V-4 najlepší. Jej rebríček sa však na rozdiel od hodnotení SEF viac opiera o merateľné veličiny, v ktorom sú okrem štatistických údajov výrazne zastúpené názory a hodnotenia manažérov. Zo Slovenska sa do prieskumu zapojilo 440 manažérov. Konkurencieschopnosť napomáha ekonomický rast aj prílev zahraničných investícií. Dôležité je sa ním zaoberať o to viac, že ekonomický rast sa v súčasnej dlhovej kríze eurozóny stáva stále väčším problémom. Európska únia ako celok sa už dostala do červených čísel, pričom desať štátov je v recesii. V tejto situácii je súčasný rast na Slovensku 2,8 percenta HDP výnimočný. Logická je preto otázka, ako je to možné, keď sme v rebríčku konkurencieschopnosti tak nízko. To je nepochybne paradox, ktorý stojí za pozornosť.
■ VÝHODY A NEVÝHODY
Ťahúňom slovenského rastu sú takmer výlučne automobilky. Z pohľadu konkurencieschopnosti treba vidieť, že automobilkám sa darí najmä preto, lebo tu našli lacnú pracovnú silu, pritom pracovitú a kvalifikovanú. Majú preto nízke náklady a veľkú konkurenčnú výhodu. To sa však v správe Svetového ekonomického fóra ako konkurenčná výhoda Slovenska zohľadnilo nedostatočne. Správa preferuje otvorenosť voči zahraničným investíciám a ich podporu, nízke colné zaťaženie a dobré školstvo. Ako hlavné konkurenčné nevýhody uvádza slabú vymožiteľnosť práva, klientelizmus, vysokú nedôveru ľudí vo vládu, veľké administratívne zaťaženie či orientáciu viac na cenu ako na kvalitu.
Niekoho môže zaskočiť, že naše školstvo je hodnotené pozitívne, aj keď vo všeobecnosti prevláda názor, že jeho úroveň upadá a rezortný minister Dušan Čaplovič bubnuje na poplach. Vysoké postavenie školstva v rebríčku výhod prekvapuje o to viac, že poradie zostavili na základe prieskumu, do ktorého poskytli svoje hodnotenie priamo manažéri. A tí predsa unisono tvrdia, že štruktúra absolventov škôl nie je dobrá, pretože je prebytok takých, ktorých nepotrebujú, ale iných, s kvalifikáciou potrebnou pre ich firmy je nedostatok alebo chýbajú. Z toho nemožno urobiť iný záver, len ten, že aj napriek výhradám je stav slovenského školstva vcelku dobrý.
■ POKRIVKÁVANIE PRÁVA
Slabá vymožiteľnosť práva a klientelizmus sú už chronické problémy. Prieskum Americkej obchodnej komory v rokoch 2009 – 2010 zistil, že až 90 percent respondentov si myslí, že slovenské súdy nepodporujú rovnoprávne riešenie súdnych sporov. Dôvera k súdom je nízka. To má pochopiteľne aj širšie dôsledky a je aj jednou z príčin značnej nedôvery ľudí k politikom, čo je podľa správy SEF v poradí tretia konkurenčná nevýhoda Slovenska. Pritom podľa analýzy Holanďana Wernera S. Köstnera a poľského právnika Lukasza Bojarskeho v slovenskom súdnictve máme pomerne vysoký počet sudcov, nadpriemerné množstvo súdnych zamestnancov a štát vynakladá na sudcov pomerne veľa peňazí. Štát dáva na rozpočtovú kapitolu súdnictva 0, 21 percenta HDP, čo je na úrovni európskeho priemeru.
■ NENÁKLADNÉ RIEŠENIA
Pochopiteľne, konkurencieschopnosti Slovenska, prílevu zahraničných investícií a zvyšovaniu ekonomického rastu môže pomôcť cielené odstraňovanie prekážok. Nemožno si pritom nevšimnúť, že hlavné konkurenčné nevýhody majú dva spoločné menovatele. Prvým je, že sa týkajú najmä fungovania štátu, pričom úplne berieme do úvahy, že súdnictvo je nezávislé. Pravidlá jeho fungovania však určuje štát. Vo veľkej miere môže obmedziť aj klientelizmus, najmä pri verejnom obstarávaní tak štátu, ako aj samospráv. Uvidíme, čo pre zlepšenie prinesie pripravovaná novela príslušného zákona.
Druhým spoločným menovateľom je fakt, že zväčša ide o riešenie problémov, na ktoré nie sú potrebné takmer žiadne finančné náklady. To je v súčasnej finančnej a ekonomickej kríze veľmi podstatný dôvod na to, aby sa k odstraňovaniu našich chronických nevýhod v záujme zvyšovania konkurencieschopnosti Slovenska pristúpilo razantnejšie.