Národ sporiteľov


SEBAOBRANA

Národ sporiteľov

Robert LANDIS

Slováci si v súčasnosti radšej v bankách sporia, než by si vo väčšej miere od finančných domov peniaze požičiavali. Aj preto stále patríme medzi typicky sporiace národy, čo ukázal najnovší prieskum v strednej a vo východnej Európe. Skúmanie finančného správania verejnosti najmä na tému ako ľudia využívajú bankové a poisťovacie služby, prebieha kontinuálne už od roku 2000.

„Dynamika rastu pôžičiek a úverových produktov je v súčasnosti na Slovensku dosť mierna. Najzaujímavejším trendom, ktorý bol zaznamenaný v roku 2013, bola optimalizácia úverov,“ uviedla v prieskume agentúra Gfk. Slovenskí spotrebitelia v snahe znížiť výdavky na finančné produkty a služby v minulom roku hľadali najmä výhodnejšie podmienky, v ktorých by prefinancovali svoje staršie úvery. Išlo najmä o prenesenie si hypotéky alebo úveru na bývanie po skončení fixácie do iného peňažného ústavu. Zvýšil sa aj počet takzvaných konsolidácií úverov, keď viaceré úvery bankám, ale aj lízingovým či splátkovým spoločnostiam boli vyplatené z jedného nového úveru, ktorý je však pre klienta výhodnejší spravidla nižšími splátkami prerozdelenými na dlhšie časové obdobie splácania.

Prieskum tiež ukázal, že spotrebitelia v strednej a vo východnej Európe majú veľmi odlišné zvyklosti, pokiaľ ide o využívanie pôžičiek a sporiacich produktov v jednotlivých krajinách. Výrazne sa odlišujú najmä štyri blízke krajiny – Česká republika, Slovensko, Nemecko a Rakúsko. Nejde len o to, že v týchto štátoch má minimálne polovica populácie založený vlastný účet, kam ukladá peniaze, ale počet osôb so sporiacim produktom je tu tiež značne vyšší ako počet ľudí, ktorí majú bankovú pôžičku. Na čele sú Nemecko a Rakúsko s viac ako trojnásobným množstvom sporiacich účtov oproti pôžičkám. V Českej republike a na Slovensku sa pomer sporenia k úverom blíži k dvojnásobku.

V Slovinsku, Macedónsku a Chorvátsku však svoje úspory ukladá do bánk iba približne dvadsať percent ľudí. Na druhej strane Srbsko, Ukrajina a Turecko zase dominujú v rebríčku krajín, kde počet osôb, čo čerpajú dlh, výrazne prevyšuje počet ľudí so sporiacim produktom. Srbsko je tiež krajinou s najmenším počtom osôb, ktoré si ukladajú peniaze do bánk, lebo iba necelé tri percentá respondentov v prieskume uviedlo, že majú svoje úspory v banke.

V porovnaní s finančnými trhmi vyspelých štátov v niektorých menej rozvinutých európskych krajinách je zvykom, že v bankách sporí menej ľudí. Neznamená to však, že títo ľudia nemajú úspory. Iba si ich neukladajú v bankách, čo je zrejme výsledok nedôvery populácie k finančným domom.

Pre Slovensko je dobrou správou, že finančná gramotnosť sa u nás postupne zvyšuje a výsledkom toho je aj fakt, že obyvatelia sa usilujú nájsť rozumnú rovnováhu medzi čerpaním rôznych druhov pôžičiek a úverov na jednej strane a vytváraním vlastných úspor na strane druhej. Ešte by bolo dobre konečne urobiť poriadok s takzvanými nebankovými finančnými subjektmi, a tým aj zabrániť narastaniu exekúcií, ktoré doslova likvidujú budúcnosť veľkej skupiny menej solventnej časti slovenskej spoločnosti.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.