Investície predchádzajúceho vedenia Matice slovenskej do PDSI nie sú trestným činom
Ako uspokojiť poškodených matičiarov...
Ján ČERNÝ – Karikatúra: Peter GOSSÁNYI
V uplynulých týždňoch sa na stránkach jedného nášho ekonomického denníka objavili viaceré údaje o „zvrate“ v kauze Podielového družstva Slovenské investície (PDSI), ktorú iniciovalo nové vedenie Matice slovenskej (MS). Mnohé uverejnené tvrdenia však nezodpovedajú skutočnosti. Je zarážajúce, že práve periodikum s podtitulom „ekonomické“ si neoveruje fakty.
Slovenské národné noviny (SNN) fakty a skutočnosti preverili, aby matičiari dostali naozaj presné informácie v takej citlivej záležitosti, akou sú „stratené“ vklady v PDSI. Prvým údajom, ktorý treba spresniť, je „milión“ chýbajúci Národnému pokladu. Ide presne o sumu 763 460 eur, teda o štvrtinu nižšiu.
- POBÚRENÁ MATICA
Nemožno súhlasiť ani s tvrdením, že za túto stratu „nebude potrestaný nik.“ Ide o hrubú dezinformáciu. Trestné stíhanie proti bývalému vedeniu MS bolo totiž vlani v decembri zastavené v konkrétnej veci – v súvislostiach so zlou investíciou. Zle investovať však v trestnom práve SR neznamená spáchať trestný čin. Potvrdila to aj policajná hovorkyňa Petra Hrášková: „Skutok nie je trestným činom.“ Naopak, porušením práva platného na Slovensku by bolo, ak by sa dokázalo napríklad, že zlyhal dohľad Národnej banky Slovenska v tejto veci. Alebo ak by sa zistilo, že poisťovňa poisťujúca vklad do PDSI odmieta vyplatiť škodové plnenie. Takže nemožno konštatovať, že definitívne nebude nik potrestaný.
Spomínané periodikum uverejnilo citát predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča, v ktorom sa uvádza, že „sme presvedčení, že každý občan, ktorý venoval takmer celé životné úspory, musí byť pobúrený takýmto rozhodnutím orgánov štátu“. Nuž, treba súhlasiť s Mariánom Tkáčom, pokiaľ ide o morálne postoje a zdá sa aj – ak máme na mysli všetky kroky, ktoré by orgány štátu mohli a mali vykonať s cieľom, aby sa kdesi alebo komusi zosobnila zodpovednosť za stratu trištvrte milióna. Či už voči nejakej inštitúcii alebo jej predstaviteľom. Ak by totiž všetko v celom systéme investícií a existencii podielových družstiev fungovalo podľa našich platných zákonov, nemohlo by sa stratiť ani euro. Tu by mal štát konať.
■ KONKURZNÉ KONANIE
Veľa by mohlo napomôcť aj konkurzné konanie. Pretože zbankrotované družstvo PDSI predsa len po sebe zanechalo hmatateľné dôkazy o spôsobenej škode. Napríklad v podobe zmeniek. Nadácia Matice slovenskej má zmenky na sumu 763 460 eur a na našu otázku jej predstaviteľ, správca Nadácie Jozef Steiner priamo odpovedal, že zo strany správcu konkurznej podstaty nateraz nenastala ochota akceptovať tieto zmenky ako konkurznú požiadavku. Uvidíme teda, či sú tie zmenky aj reálne vymožiteľné. Na Slovensku je približne 3 200 podielnikov skrachovaného družstva. Z nich sa o náhradu škody prihlásilo dvetisíc. Takmer všetci sú vo vyššom dôchodkovom veku. Aj z tých dvoch tisíc boli uznané nároky iba časti. Spoločnosť má chrániť svojich občanov. A s mimoriadnou pozornosťou má stáť za slabými, starými a chorými. Inak to nie je dobrá spoločnosť. Výsledky konkurzného konania nie sú známe a nevedno, ako vôbec skončí.
■ KOORDINÁCIA KROKOV
V petícii Matice slovenskej za zistenie skutočného stavu Národného pokladu, ktorú inicioval známy slovenský herec a umelec Jozef Šimonovič, sa okrem iného píše: „Žiadame Nadáciu Matice slovenskej, aby zverejnila správu o skutočnom stave verejnej zbierky na Národný poklad Slovenskej republiky v peňažnej, vo vecnej a v kovovej podobe. Žiadame príslušné orgány verejnej správy, aby poskytli súčinnosť orgánom Matice slovenskej pri zisťovaní skutočného stavu Národného pokladu Slovenskej republiky.“ Nadácia Matice slovenskej prostredníctvom správcu Jozefa Steinera zareagovala: „Budem rád, keď predseda Matice pristúpi na stretnutie zástupcov MS a Nadácie MS, kde si veci vysvetlíme, a dúfam, že sa dohodneme na koordinovanej spolupráci.“
SNN zisťovali, ako to so zastavením trestného stíhania vo veci investícií Nadácie MS do PDSI v skutočnosti bolo. Zastavila stíhanie prokuratúra alebo vyšetrovateľ? Odpoveď nám poskytol hovorca prokuratúry René Vaněk: „Vo veci, o ktorú sa zaujímate, bolo skutočne 17. 12. 2012 bratislavským vyšetrovateľom zastavené trestné stíhanie podľa § 215, teda že skutok nie je trestným činom.“ Zaujímalo nás tiež, ako vysvetliť údajné „zasiahnutie“ prokuratúry do práce vyšetrovateľov už na začiatku minulého roka. „... predtým už 25. 1. 2012 prokurátorka OP I zrušila uznesenie o vznesení obvinenia Vojtechovi P. a prikázala vyšetrovateľovi, aby vo veci opätovne konal a rozhodol. Trestné stíhanie vo veci bežalo ďalej,“ ponúkol nám presné vysvetlenie hovorca R. Vaněk.
Národný poklad otvára staré rany na tvári Matice pred očami verejnosti
Ivan BROŽÍK - Karikatúra: Peter GOSSÁNYI
Po vzniku samostatného Slovenska vyzvala Matica slovenská založiť Národný poklad Slovenskej republiky. Celosvetová zbierka mala – podľa slov vtedajšieho predsedu Matice Jozefa Markuša – „posilniť pocit úzkej spolupatričnosti Slovákov doma i vo svete a pomôcť mladému štátu pri jeho štarte“.
Dary na Národný poklad začali prichádzať na účet Matice slovenskej a na účet do vtedajšej Všeobecnej úverovej banky. Ale mohli smerovať aj do tridsiatich piatich bánk na celom svete od susedného Rakúska až po Austráliu či Japonsko. Z výzvy Matice, podpísanej Jozefom Markušom, sa ešte verejnosť dozvedela: „... darované prostriedky budú použité ... predovšetkým na podporu kultúrnych, informačných a sociálnych aktivít na Slovensku a na budovanie slovenských informačných zastúpení vo svete...“
Čo je s Národným pokladom, v akej kovovej skrini a kde je ukrytý, ako je využitý a najmä – komu vlastne patrí dnes – to sú stále hlasnejšie otázky médií, matičiarov a celej našej verejnosti. Zodpovedať by ich mohla Nadácia Matice slovenskej, inštitúcia založená bývalým vedením Matice a zároveň inštitúcia, s ktorou súčasná Matica slovenská pod vedením predsedu Mariána Tkáča nemá programovo, ale ani právne nič spoločné okrem časti názvu. Správca tejto nadácie Jozef Steiner najnovšie predstúpil pred médiá a informoval o stave Národného pokladu. Venoval sa súčasnému stavu a predstavám nadácie, ako naložiť s nepeňažnou časťou Národného pokladu tak, aby plnil svoj pôvodný cieľ. Nepeňažnou časťou sa rozumejú zozbierané umelecké predmety a predmety z drahých kovov – najmä zo zlata a striebra. Peňažnú časť Národného pokladu nadácia investovala do riskantných finančných operácií v podobe akcií CI Holdingu a neskôr aj Podielového družstva PDSI. Išlo asi o 23 miliónov vtedajších korún, dnes 870 tisíc eur.
Z informácie Jozefa Steinera vyplýva, že zhruba polovica nepeňažného majetku Národného pokladu, ktorý spravuje Nadácia Matice slovenskej, by sa mohla predať. Hodnota nepeňažnej časti bola ocenená naposledy v roku 1995 na vyše 124 tisíc eur. Nadácia presadzuje, aby bol majetok prehodnotený opätovne. ,,Odvtedy sa cena zlata, striebra hýbala – našťastie pre Národný poklad smerom nahor. To nové ocenenie nezníži hodnotu kovovej časti pokladu, ale ho aspoň mierne zvýši,“ predpokladá predseda správnej rady nadácie Jozef Markuš. Jej predstavitelia informovali, že komisia, ktorá preverovala podozrenia z nehospodárneho narábania s kovovou časťou pokladu, nezistila pochybenia.
■ MATICA PROTESTUJE
Matica slovenská konštatuje, že výnos zbierky na Národný poklad, ktorú organizovala spoločne s Národnou bankou Slovenska, je majetok slovenského národa. Matica spolu s ďalšími veľkými spoločnosťami zriadila na jeho správu nadáciu na podporu svojho poslania. Mala teda slúžiť pre Maticu a nie na riskantné podnikanie, čo je aj v rozpore s poslaním nadácie. V roku 1997 sa nadácie zmocnila jej správna rada, čím sa nadácia stala súkromnou bez možnosti Matice ovplyvňovať správu národného pokladu.
„Súčasní predstavitelia nadácie sa správajú, ako keby osud národného pokladu závisel len od nich. Konštatujeme, že rozhodujúca časť pokladu (približne 870 tisíc eur) bola už nenávratne ‚preinvestovaná‘ a stratená a zrejme rovnaký osud by čakal aj výnos z predaja kovových predmetov. Predpokladáme, že na základe petície, ktorú vypísali priaznivci Matice slovenskej, budú orgány verejnej správy konať tak, aby sa slovenská spoločnosť dozvedela o skutočnom stave Národného pokladu. Namietame, že pokiaľ ide o jeho kovovú časť, nestačí porovnať súčasný stav so stavom pri prevoze z VÚB v roku 2006, lebo – ako priznáva Jozef Markuš – v rokoch 1993 – 1995 sa pokúšal predať časť výnosu zo zbierky, dokonca na dražbe v Austrálii, čo nemal nikým odsúhlasené. Aj terajšie úvahy o predaji Národného pokladu sú až neuveriteľne scestné a veríme, že najvyšší orgán Matice slovenskej a jej najbližšie valné zhromaždenie sa k celej záležitosti vyjadrí,“ konštatuje sa vo vyhlásení Informačného ústredia Matice slovenskej z 19. novembra 2012.
■ KTO MÁ PRAVDU?
Predstavitelia Nadácie zároveň informovali o výsledkoch komisie, ktorá v októbri preverovala podozrenia z nehospodárneho narábania s kovovou časťou Národného pokladu. Podľa Jozefa Steinera komisia, zložená z piatich zástupcov Nadácie MS a člena dozorného výboru MS, nezistila žiadnu neoprávnenú manipuláciu ani porušenie pečatí obalov, v ktorých bola vecná časť pokladu uložená. Na druhej strane – podľa informácií SNN momentálne neexistuje korektný inventúrny dokument, ktorý by okrem počtu „zlatých tehličiek“ uvádzal aj rýdzosť tohto zlata a jeho gramáž. Téme sa budeme naďalej venovať. O strate vyše 800 000 eur v rizikovom investovaní si môžete prečítať aj na strane 7 tohto vydania.
Zmenkový obchod bol priamy, správu portfólia mal Capital Invest
Nadácia Národný poklad nevlastní, ale ho spravuje
Zhováral sa Michal BADÍN
Národný poklad je aktuálnou témou v Matici slovenskej (MS). Správcom pokladu je Nadácia Matice slovenskej. Matica nadáciu žiada, aby nepoužívala v mene jej názov. Porozprávali sme sa s novým správcom nadácie Jozefom STEINEROM.
- Kedy a prečo sa Nadácia Matice slovenskej odčlenila od MS?
Nadácia Matice slovenskej (NMS) sa nikdy neodčlenila od Matice slovenskej. Pri jej vzniku v roku 1992 vystupovalo okrem Matice slovenskej 10 zakladajúcich subjektov. Každý z nich súhlasil s tým, že pôjde o nadáciu s názvom Nadácia Matice slovenskej. Neskôr ovplyvnili právne postavenie všetkých nadácií dva zákony o nadáciách z rokov 1996 a 2002 a viacero noviel. Úpravám sa Nadácia Matice slovenskej musela prispôsobiť. Na základe nového právneho stavu a podľa platného zákona o nadáciách rozhoduje o personálnych otázkach v každej nadácii jej správna rada. Nebráni to však, aby personálne nominácie do správnej rady podávali orgány Matice slovenskej. NMS deklarovala, že je pripravená o tom rokovať. Dodnes je v správnej rade NMS viacero členov výboru MS, aj keď dnes pre neschopnosť viesť konštruktívny dialóg s predstaviteľmi MS toto ich členstvo nie je závislé od rozhodnutia orgánov MS.
O „odčleňovaní“ možno hovoriť naozaj len v úvodzovkách. Od začiatku mali matičiari v správnej rade nadácie prevahu a pri „odčleňovaní“ sa postupne všetky miesta v správnej aj dozornej rade nadácie zaplnili matičiarmi. Azda ešte dôležitejší argument o „neodčleňovaní“ je v spôsobe udeľovania tzv. „slovenských nobeloviek“, teda cien a prémií nadácie. Toto udeľovanie cien a prémií bolo doteraz mnohými nitkami úzko spojené s Maticou slovenskou. Výberovou komisiou pre niektoré ceny a prémie podľa štatútu prijatého nadáciou bol výbor alebo predsedníctvo Matice slovenskej. Ak nebude možné pokračovať v takejto spolupráci, bude musieť nadácia hľadať iný spôsob.
- Nadáciu MS založilo 11 subjektov, vrátane Matice, dnes sú jej majiteľmi súkromné osoby. Ktoré a prečo?
Nadácia je účelové združenie majetku, ktorý slúži na podporu verejnoprospešného cieľa. Nadácia je právnická osoba. Z toho bezprostredne vyplýva, že fyzické osoby nemajú nič spoločné s majetkom akejkoľvek nadácie. Správna rada ako kolektívny orgán a správca nadácie majetok nadácie spravujú, nie vlastnia. Navyše členovia správnej i dozornej rady nedostávajú za svoju činnosť nijakú odmenu, sú to čestné neplatené funkcie. Nadácia prísne dodržiava ustanovenie zákona o prostriedkoch nadácie, ktoré sú určené na plnenie jej verejnoprospešného cieľa. Tieto zdroje nemožno poskytnúť zakladateľovi, členovi správnej rady, správcovi nadácie ani členovi iného orgánu nadácie a im blízkym osobám.
Bývalý predseda MS J. Markuš uviedol, že hmotná časť Národného pokladu je kompletná. Kto je však majiteľom pokladu? Zbierali sa predsa Slováci...Národný poklad nadácia spravuje, nikdy nevyhlasovala, že ho vlastní. Nejde teda o vlastníctvo. Má však povinnosť starať sa o poklad, akoby ho vlastnila. Poklad má tri základné časti. Výtvarnú alebo obrazovú, ktorá je v úschove v Matici slovenskej v Martine, kovovú, ktorá je v pancierovej skrini na tom istom mieste. Nedávna inventarizácia ukázala, že skutočný stav je totožný s objemom a so štruktúrou darov vyzbieraných od darcov a ocenených nezávislou komisiou znalcov. Peňažná časť je z malej časti na bankovom účte a z väčšej časti je v podobe zmenky, ktorú má nadácia oproti Podielovému družstvu Slovenské investície (PDSI). Tu si treba všimnúť aspoň dve podstatné skutočnosti. Ak hovoríte „o Slovákoch“, treba zdôrazniť, že približne polovicu peňažnej zložky Národného pokladu darovali Slováci žijúci v zahraničí. Všetky tieto peniaze prebrala Národná banka Slovenska za ňou určený kurz. Z výnosov z peňažnej zbierky podporila nadácia národno-kultúrne ciele vo veľkom rozsahu. Ako vypočítala správna rada, nadácia podporila tieto ciele súhrnne sumou 1 557 956 eur, čo je dvakrát viac ako výška peňažnej istiny Národného pokladu a je to skutočne čistý výkon nadácie, čistá podpora národných a kultúrnych projektov. V tejto sume nie sú náklady na prevádzku a organizáciu zbierky.
- Nadácia zle investovala 750 000 eur do finančných obchodov. Kto tieto obchody realizoval? Aká spoločnosť?
Nadácia nevložila prostriedky do dlhodobých investičných vkladov, napríklad do kúpy akcií alebo podielov. Mala krátkodobé zmenky. Do roku 2010 nemožno hovoriť o zlom investovaní ani v tomto druhom zmysle: krátkodobé zmenky prinášali reálne a významné štvrťročné výnosy. Zmenkový obchod so sporiteľným družstvom bol priamy, správu portfólia nadácie mal obchodník s cennými papiermi – Capital Invest o. c. p., a. s.
- Vraj je možné, že nadácii sa podarí finančnú istinu vrátiť. Ako?
Nadácia má právne „ošetrených“ sedem spôsobov, ako sa domáhať svojich nárokov a pohľadávok, z toho tri spôsoby uplatňuje samostatne a štyri v spolupráci s inými subjektmi. Je realistické očakávať v najlepšom prípade vrátenie istiny aj ušlých výnosov, v horšom prípade vrátenie istiny a v najhoršom prípade vrátenie časti istiny. Ak by nastal tento najhorší prípad, správna rada rozhodla, že bude každoročne z iných príjmov istinu dopĺňať.
Nadácia Matice slovenskej: Národný poklad existuje
Je nutná súhrnná správa o skutočnom stave verejnej zbierky
Igor KOVAČOVIČ - Foto: Karikatúra: Peter GOSSÁNYI
Dňa 15. októbra 2012 sa uskutočnila inventúra majetku Nadácie Matice slovenskej (MS) v priestoroch Matice slovenskej. Toľko spochybňovaný Národný poklad, teda jeho nepeňažná časť, ktorá je uložená v trezore, bol za prítomnosti notára, piatich zástupcov Nadácie MS a člena Dozorného výboru MS odpečatený, obsah trezora skontrolovaný a opätovne zapečatený. Komisia konštatovala, že obsah kovovej časti Národného pokladu je nedotknutý a zodpovedá stavu, ktorý prevzala Nadácia MS z úschovy od VÚB v roku 2006. Toľko oficiálne vyjadrenie správcu Nadácie MS.
Napriek tejto skutočnosti predseda MS pre médiá povedal: „Vyhlásenie Nadácie MS o existencii Národného pokladu (NP) SR nie je vyhlásením o stave podkladu, ktorým by vysvetlili občanom Slovenskej republiky, aký je jeho skutočný stav. Nadácia MS formálne vyhlásila, že Národný poklad existuje. To považuje Matica za vyhlásenie, ktoré má uviesť občanov z omylu o údajnej relevantnosti a objektivity existencie pokladu. Je to pokus o zmarenie podpory petície na uplatnenie dôvodného návrhu občanov na podanie súhrnnej správy o skutočnom stave verejnej zbierky na NP SR.“
- OTVORENIE TREZORU
Zaujímavosťou je skutočnosť, že Petícia za zistenie skutočného stavu Národného pokladu SR bola zverejnená na webovej stránke MS až po v otvorení trezoru v priestoroch MS, ktorého sa predstavitelia MS (okrem jedného člena DV MS ) napriek predchádzajúcemu súhlasu so sprístupnením priestorov z vlastnej vôle nezúčastnili a predseda MS poveril touto úlohou riaditeľa sekretariátu predsedu a správcu MS a kontrolóra MS, ktorým však neodporučil byť prítomnými pri priamom otvorení trezoru a kontroly jeho obsahu. Nakoniec pri otvorení toľko spochybňovaného trezoru a vykonaní kontroly jeho obsahu boli prítomní traja členovia Správnej rady Nadácie MS, ktorí sú členmi výboru MS.
Notárska zápisnica o vykonaní základnej inventúry kovovej časti Národného pokladu SR spísaná štátnym notárom určite bude hodnoverným dokladom o súčasnom stave kovovej časti NP SR pre všetkých občanov SR . Skutočný stav kovovej časti Národného pokladu SR pri jeho uložení do trezoru v budove MS v Martine v roku 2006 – čo boli vecné dary zo zlata, striebra, predmety historickej a umeleckej hodnoty, ktoré posúdili odborné komisie VÚB v roku 1994, bol vo výške 3 744 306 Sk (124 288,19 eura). Ďalšia časť zbierky na Národného pokladu SR – umelecké diela Vincenta Hložníka a ďalších výtvarných umelcov, ktorá je podľa vyjadrenia M. Tkáča uložená na bezpečnom mieste, bola v počte 114 kusov v hodnote 4 021 200 Sk (133 479,39 eura). Problémom je peňažná časť zbierky na NP SR vo výške 23 830 000 Sk (763 460,14 eura) , ktorá bola po schválení v orgánoch Nadácie MS vložená do PDSI a výnosy z nej boli od roku 1996 využívané na podporu projektov miestnej a regionálnej kultúry realizovaných miestnymi odbormi a pracoviskami MS. Celkovo bolo podporených 2 903 projektov z celkového počtu 4 648 podaných projektov a výsledok nakladania s finančnými prostriedkami Nadácia MS každoročne zverejňovala v Slovenských národných novinách. Vymáhanie finančnej časti zbierky pre problémy, ktoré vznikli v PDSI, sa v súčasnosti rieši súdnou cestou.
- DO RÚK ŠTÁTU
Nadácia MS podľa vyjadrenia správcu Nadácie v tomto období pripravuje tlačovú besedu a následne aj verejnú mediálnu prezentáciu stavu kovovej a umeleckej časti zbierky na Národného pokladu SR, aby občania SR boli o súčasnom stave zbierky na NP SR a o jej doterajšom využívaní pravdivo informovaní. Nadácia MS avizovala, že zvažuje možnosť odovzdať všetky časti zbierky, keďže ide o Národný poklad SR, do správy národným inštitúciám Slovenskej republiky, napr. NBS. Každopádne Nadácia MS nebude bez dohody s orgánmi MS podnikať žiadne kroky, ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybnili transparentnosť pri nakladaní kovovou a umeleckou časťou zbierky. Nadácia MS zároveň znova zdôrazňuje, že vždy bola a je pripravená s predstaviteľmi MS rokovať o úprave štatútu Nadácie MS tak, aby demokraticky zvolené orgány MS mali nominačné právo pri kreovaní orgánov Nadácie MS.
Zároveň sa dôrazne ohradzujeme proti absolútne nepodloženým tvrdeniam, ktoré matičnej i celej slovenskej verejnosti vsugeruvávajú, že Nadácia MS chce odcudziť či zdefraudovať hmotnú časť Národného pokladu. O pokračovaní a výsledkoch celého problému po získaní relevantných informácií budeme informovať.
Autor je prvý podpredseda MS a člen Správnej rady Nadácie MS.
V nebankovke skončila aj istina zbierky
Vlastníkom Národného pokladu môžu byť len občania Slovenskej republiky
Jozef ŠIMONOVIČ – Foto: archív SNN
Vyhlásenie Nadácie Matice slovenskej (MS) o existencii Národného pokladu Slovenskej republiky nie je správou o skutočnom stave pokladu, a to v peňažnej, vo vecnej a v kovovej podobe, ktorou by vysvetlila občanom, aký je jeho skutočný stav. Uvádzame, že Matica slovenská sa nezúčastnila na otvorení trezoru, pretože to nezodpovedalo právu, keďže Nadácia Matice slovenskej sa pri údajnej inventúre svojho majetku vyhlásila za vlastníka Národného pokladu SR.
Matica slovenská je presvedčená, že vlastníkom Národného pokladu Slovenskej republiky nemôže byť nikto iný ako Slovenská republika a jej občania. Nadácia Matice slovenskej nezodpovedala občanom základné otázky: prečo v rozpore so zákonom znížila hodnotu Národného pokladu o takmer 800 000 eur, ktoré Nadácia MS pri spravovaní Národného pokladu vložila do nebankovej inštitúcie.
- KDE JE PRAVDA
Nadácia Matice slovenskej nezodpovedala ani na ďalšiu otázku, či vyzbieraná vecná a kovová časť Národného pokladu je zachovaná od roku 1993. V opačnom prípade musí Nadácia MS zdôvodniť občanom Slovenskej republiky úbytok. Formálne vyhlásenie, že Národný poklad Slovenskej republiky existuje, považujeme za vyhlásenie, ktoré môže uviesť občanov Slovenskej republiky do omylu o údajnej celistvosti a objektívnej existencii Národného pokladu ako celku.
Písomnú požiadavku týkajúcu sa správy o skutočnom stave verejnej zbierky na Národný poklad Slovenskej republiky v peňažnej, vo vecnej a v kovovej hodnote odovzdali zástupcovia Matice slovenskej predstaviteľom Nadácie MS 15. októbra 2012 v Martine.
Údajná správa o stave Národného pokladu Slovenskej republiky nezodpovedala ani na základné otázky. Správa Nadácie Matice slovenskej obsahujúca argument, že Národný poklad Slovenskej republiky sa nachádza v nejakom „vrecku – veľkom, vrecku – malom, debni umelej – veľkej, debni – plechovej“ a pod., je nehodnotiteľná, neporovnateľná a nie je spôsobilá zodpovedať Slovákom na otázku o skutočnom stave Národného pokladu. To je v úplnom protiklade s vyhlásením vtedajšieho predsedu Matice slovenskej Ing. Jozefa Markuša pri vyhlásení zbierky v roku 1993.
Z poslednej dostupnej inventarizácie stavu Národného pokladu Slovenskej republiky vyplýva, že bolo evidovaných 27 547 darcov peňažných darov (z toho napr. 115 darcov žijúcich v USA), 3 562 darcov vecných darov a 144 darcov umeleckých diel. Celá zbierka vecných darov bola uložená v trezoroch VÚB, a. s., pobočka Ružinov. Zbierka na Národný poklad Slovenskej republiky – kovová časť – pozostávala z:
527 kusov zlatých predmetov
2 014 kusov strieborných predmetov
634 kusov z obyčajného kovu
5 kusov kameňov
8,513 kg zlata, ktoré bolo zliate do 17 ks zlatých tehličiek v Puncovom úrade SR
31,219 kg striebra
25,05 g platiny
Národný poklad obsahoval predmety zo zlata a striebra v hodnote približne 700 000 slovenských korún (Sk), ktoré boli pripravené na úschovu do Národnej banky Slovenska.
- STAV ZBIERKY
Obsah Národného pokladu nie je možné zistiť zo správy Nadácie Matice slovenskej. Tá uvádza iba počet vrecúšok obálok či dební. Notárska zápisnica o vykonaní inventúry kovovej časti Národného pokladu je iba deklaratórnou zápisnicou o vykonanom právnom úkone. Neporovnáva totiž inventúrny stav zbierky zadokumentovaný do roku 1998 so skutočným stavom pri inventúre vykonanej 15. 10. 2012 so zadokumentovaním jeho predpokladaného úbytku.
Hodnota finančnej časti Národného pokladu Slovenskej republiky nemôže byť posudzovaná iba podľa účtovnej pohľadávky voči zbankrotovanej nebankovej inštitúcie, do ktorej bolo vložených viac ako 800 tisíc eur. Pritom treba upozorniť na to, že vloženie Národného pokladu do nebankovej inštitúcie súkromného charakteru bolo zrejme v rozpore s platným zákonom o nadáciách. Do nebankovej inštitúcie mohli byť vložené len finančné prostriedky, ktoré boli výnosom z istiny Národného pokladu SR a nie samotná istina Národného pokladu.
- PODPORA KULTÚRY
Matica slovenská každoročne poskytovala Nadácii MS finančné prostriedky vo forme dotácií, ktoré následne Nadácia MS rozdeľovala pre matičné subjekty na podporu miestnej a regionálnej kultúry. Takže zdroje na podporu 2 903 projektov neboli zďaleka len z výnosu Nadácie MS.
A vynárajú sa i ďalšie nezodpovedané otázky: Čo sa stalo s darmi na Národný poklad SR, ktoré boli poslané prostredníctvom Slovenskej ligy v Amerike?
Čo sa stalo s darmi na Národný poklad SR, ktoré boli poslané prostredníctvom Slovenskej ligy v Kanade?
Čo sa stalo s darmi na Národný poklad SR, ktoré boli poslané prostredníctvom členov výboru Slovenského spolku Ľudovít Štúr v austrálskom Melbourne?
Čo sa stalo s dedičstvom, ktoré MUDr. Ladislav Chmeliar odkázal v závete na Národný poklad SR?
Čo sa stalo s konkrétnymi darovanými zlatými mincami, s pamätnými medailami, so starými slovenskými a československými mincami, so 26 vzácnymi známkami z pozostalosti prof. Šubíka (Andreja Žarnova), s cennými predmetmi zo zlata a striebra, ktorých úhrnná hodnota podľa vtedajšieho menového kurzu (v roku 1996) bola 1,2 milióna Sk?
Sme presvedčení, že občania Slovenskej republiky majú právo na zodpovedanie týchto otázok týkajúcich sa skutočného stavu zbierky na Národný poklad Slovenskej republiky v peňažnej, vo vecnej a v kovovej podobe.
Medzititulky: SNN
Autor je predsedom Komisie pre riešenie matičných káuz
Podľa najnovšícvh vyjadrení vedenia Matice slovenskej z úst jej predsedu - otázky Národného pokladu už nebude ďalej verejne komentovať, aby neovyplyvňovali vyšetrovanie nezávislých orgánov v tejto kauze.