Keby to vrátili aspoň našim deťom a vnukom – zúfajú si okradnutí podielnici PDSI
Ivan BROŽÍK – Foto: Ladislav LESAY
„Kto povedal, že peňažný fond nemôže zabezpečiť 15-percentný výnos za rok? A že dlhopisový fond nedokáže atakovať 100-percentnú hranicu? Alebo že akciový fond si netrúfne na 170 percent? Fondy v roku 2009 dokázali takmer nemožné. Spokojní môžu byť aj správcovia. Trh pribral takmer desatinu svojho objemu.“ Takto priam až v duchu severokórejských oslavných rituálov na vodcu – v našom prípade „trh“ – písali ešte v roku 2010 Hospodárske noviny. Nuž, kto by povedal...
Že len o pár mesiacov neskôr sa Slovenskom preženie zvesť, že Podielovému družstvu Slovenské investície (PDSI) údajne chýba v účtovníctve 26 miliónov eur, ktoré v minulosti, ale ešte aj v tom čase doň vkladali viacerí podielnici. Nechajme bokom politikum, za ktoré by sme mohli považovať skutočnosť, že v tom čase sa aféra PDSI stala pre vtedajšiu koaličnú vládu a jej ministerstvo kultúry vítaným argumentom v ťažení proti Matici slovenskej. Alebo že by práve zúfalstvo podielnikov v PDSI, vo väčšine matičiarov, malo presvedčiť, že ich Matica je prežitá? To sa možno časom dozvieme z archívov, ale tých o dnešnej rozporuplnej dobe. Lebo na „komunizmus“ sa už dlho najmä mladšie generácie vyhovárať nebudú môcť.
■ LÁKALO AJ ČOSI INÉ
Vkladať do PDSI celoživotné úspory nebolo motivované len snahou zhodnotiť zarobené peniaze. „Ja som veril slovenskej veci, veril som, že to, čo sa deje pod značkou Matice, je proslovenské, čestné a spravodlivé,“ povedal autorovi článku sklamaný, ale nezatrpknutý občan z Banskej Bystrice M. G. /jeho meno a kontakt máme v redakcii/. Nechce zverejniť meno, výsmechu od okolia si užil už dosť. Aj výčitiek od najbližších. To ho trápi najviac. Dôchodca vo veku 78 rokov s nevidomou manželkou, o dva roky staršou, zveril ešte v roku 2010 do PDSI svojich 4 tisíc eur. „Pre dobro Slovenska a na zaopatrenie detí,“ zdôraznil. „Neverím žiadnym nadáciám, najmä tým spoza mora, ale matičná nadácia bola naša, slovenská.“ Nuž kto by neveril... aj z nás mladších. Ujco však ešte s čulým rozumom spomína ďalej: „Prišiel taký jeden, viete, na veľkom terénnom aute, v obleku, aj akéhosi Poliaka si dotiahol, aby ten svedčil, ako to v Poľsku funguje a vynáša. Tuším Jurica. Tak sa predstavil. Nepovedal nič, že by boli problémy, len vkladajte – a to bol už rok 2010!“ spomína podielnik PDSI so strateným podielom. My doplníme, že muž menom Zdeněk Jurica bol nielen predsedom PDSI, ale aj predsedom dozornej rady Capital Investu, Národnou bankou Slovenska licencovaného obchodníka s cennými papiermi, ktorému PDSI zverilo vklady vyše 3 000 podielnikov. A samozrejme aj časť Národného pokladu Slovenskej republiky v podobe zmeniek v celkovej sume dnešných 763 460,14 eura s 8-percentným, zmluvne dohodnutým úročením. Tú mu zas „zverila na zveľadenie“ Nadácia Matice slovenskej, ktorá v tom čase vykonávala evidenciu a správu Národného pokladu.
■ CHCEL IBA DO KÚPEĽOV
„Naozaj, možno mi neuveríte, ja som chcel iba do kúpeľov. Veď ako inak sa do nich dnes dôchodca dostane? Sľubovali, že majú hotelový dom v Trenčianskych Tepliciach.“ To nám zas povedal zahanbene R.P. taktiež dôchodca, ale z Brezna /jeho meno a kontakt máme v redakcii/. A čo horšie – „oklamali ma aj s pokladom, aj na ten som prispel, veď som hoci chudobný, ale Slovák!“ dodal po chvíľke ticha. Vraj, „povyprávajme sa o tom niekedy“. Tak som sľúbil. Už len preto, že s týmito ľuďmi sa treba rozprávať, treba z nich vymiesť tú pachuť po pocite viny. Oni nie sú vinní, to niekto iný. Ibaže kto, to musí povedať nezávislý súd. A mal by to povedať ešte dovtedy, kým žijú tí s pocitom viny a krivdy. A to aj napriek tomu, že svorne vravia „nám už netreba nič, iba aby sme mali niečo na chorobu odložené. Ale keby to našim deťom a vnukom vrátili, veď pre nich sme chceli len dobre“.
Súčasné vedenie Matice slovenskej rieši aféru PDSI sériou trestných oznámení. Bývalé tiež podniká určité kroky, niektoré z nich – najmä v súvislosti s Národným pokladom prostredníctvom Nadácie Matice slovenskej prezentovalo nedávno na verejnosti. Pretože „bývalé vedenie“ Matice je ešte stále súčasným vedením jej nadácie, ktorá však nie je nadáciou Matice pod jej súčasným vedením. Už len toto je rébus, ktorý treba asi rozlúsknuť najskôr. Chce to komunikáciu – obojstrannú – a chce to, samozrejme, po výmene v predsedníckej funkcii Matice slovenskej aj personálnu obmenu vo vedení Nadácie Matice slovenskej. Zákon i iné dokumenty ju jasne opisujú. Krok za krokom, čo všetko sa musí urobiť, aby mala Matica opäť aj personálne prepojenie na nadáciu nesúcu jej meno. Okradnutým je dnes jedno, kto im vymôže ich pohľadávky. A logika hovorí, že ak sa dvaja spoja, dokážu viac. Aj v afére PDSI, aj v objasňovaní strateného či takmer strateného alebo vôbec nestrateného Národného pokladu. Pretože, zdá sa, aj miera jeho „straty“ má z rôznych uhlov pohľadu rôzne vysvetlenia.
■ PÝTAME SA
Ako je možné, že spolu s podielnikmi – jednotlivcami – naletela „manažérom“ PDSI aj Matica slovenská? Bol to úmysel? Zámer? Alebo „iba“ zlé rozhodnutie, finančný risk, ktorý nevyšiel? V každom prípade, nech už to bolo čokoľvek z uvedených možností, zodpovednosť leží na pleciach bývalého dlhoročného predsedu Matice slovenskej Jozefa Markuša. Možno oveľa väčšiu zodpovednosť však nesie súčasný predseda Marián Tkáč. A to zodpovednosť za nastolenie práva a spravodlivosti po tom, ako súdny orgán definuje, kto a ako spôsobil neprávo. Lenže otázok je oveľa viac ako týchto už spomenutých a napodiv – celkom nepodstatných. Dnes už nepodstatných. Už len preto, aby sa z čisto kauzálnej sprenevery opäť nerobilo matičné alebo nedajbože aj celospoločenské politikum. Tak sa teda spolu poďme pýtať. Napríklad aj na to, čo sa volá bankový dohľad.
■ JE BS MIMO?
Národná banka Slovenska, orgán dohľadu príslušný podľa ustanovenia § 135 zákona č. 566/2001 Z. z. O cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cenných papieroch“), útvar dohľadu nad finančným trhom príslušný na konanie a rozhodovanie v prvom stupni podľa ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z. O dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priamo zodpovedá za korektné obchodovanie s cennými papiermi obchodníkom, ktorému udelila licenciu obchodovať s nimi. Preložme do zrozumiteľnej reči – splnila si v rámci bankového dohľadu všetky svoje povinnosti voči obchodníkovi CI (Capital Invest, ktorému PDSI zverilo vybrané peniaze) NBS? Dalo sa iným konaním zabrániť krachu CI? A možno nedalo, lenže – rozhodol už o tom nejaký nezávislý orgán? A keď už sme pri ochrane financií, čo tak aspoň opýtať sa na Fonde ochrany vkladov? Môžeme sa mýliť, ale predpokladáme, že aj táto inštitúcia by mohla priniesť čo-to pozitívne svetla do tmy vytunelovaného PDSI a následne CI. Nemáme k dispozícii všetky údaje, ktoré by mohli mať k dispozícii napríklad orgány činné v trestnom konaní. Avšak disponujeme informáciou, že vo veci vkladov do PDSI fungovalo poistné krytie. V akej výške, to nevieme. Ak je to však pravda, potom sa treba pýtať, či náhodou nie je jedna z ciest k návratu aspoň časti zverených a stratených podielov práve cez nejakú komerčnú poisťovňu.
Je všeobecne známe, že časť prostriedkov natiekla cez CI do investičných projektov. Mala sa uskutočniť výstavba veľkého golfového areálu, mali sa stavať nehnuteľnosti, nakupovali sa pozemky. Čo z toho ešte reálne existuje, kto to vlastní a všimol si to všetko podrobne správca konkurznej podstaty? Koná dostatočne aktívne a v záujme poškodených? Odpovede musí dať opäť niekto iný.
V Európskej únii je zavedená právna prax, že v prípadoch, v ktorých takým či onakým spôsobom zlyhal štát, je príslušný Európsky súd pre ľudské práva určiť vinníkov i tých, ktorí sú povinní nahradiť takým (ne)konaním štátu vzniknuté škody.
■ OTRASNÝ FAKT
Sklamaný, zahanbený dôchodca z Banskej Bystrice s takmer ôsmimi krížikmi na chrbte sa pýta. Nevedno či mňa alebo našich Slovenských národných novín, alebo Matice samotnej: „Ja si to nemôžem vysvetliť. Ako je to možné, že u nás sa tak darí podvodníkom? Predstŕkajú sa v drahých oblekoch, jazdia na veľkých tmavých autách a ukradnú vám aj nos medzi očami. A nikto nič, všetci to vidia, všetci o tom vedia, rozprávajú. A nič.“ Viete – dodáva: „Chudák hladný, čo ukradne tri rožky, za týždeň ho odsúdia, hoc len na pár dní basy. Ale ten, čo okradol polovicu Slovenska, čo nám všetkým ukradol naše továrne, družstvá, ten patrí medzi smotánku.“ Veru, ako je to možné. „Vyhráva vždy ten, kto má peniaze. Ja som od svojich jedenástich rokov z domu. Robím od chlapca. Vždy som mal na slušný život. Ale napokon na starobu aj Slovensku, aj sebe som chcel trochu pomôcť. A teraz – mám holé ruky, slepú manželku a smútok v duši. A to ma celý život učili veriť v dobro.“ Už len sám pre seba dodáva náš respondent z Banskej Bystrice.
„Ja si myslím, že oni zneužili aj náš vek,“ triafa klinec po hlavičke náš už známy obyvateľ Brezna. „Mali ho brať do úvahy, slušný človek by to urobil, povedal by: ujo, zvážte, poraďte sa ešte doma. A oni nie, tu je zmluva, podpíšte, neobanujete. Preboha, ako to dokázali – prijať peniaze od človeka nad hrobom? Chcel som neteri na byt... A teraz už len súdiť sa môžem.“ Ujo končí slovami, ktoré dlho nezabudnem: „Toto je džungľa.“
Myšlienka družstevných sporiteľničných družstiev je slovenská. Až od nás ju prevzali v šírom svete. Doteraz v zahraničí funguje najmenej v sto štátoch 54 tisíc takýchto družstiev a v nich je evidovaných vyše 186 miliónov podielnikov. Iba na Slovensku, kde sa to vymyslelo, aj tých pár družstiev, ktoré vznikli v období po spoločenskom prevrate, fungovalo iba preto, aby sa zámerne a riadene dostali do stavu insolventnosti. Lebo boli časy, ešte nedávne, keď modlenie sa k „trhu“ bolo štátnou politikou. „Trh“ bol všemocný, samospasiteľný, jediný spravodlivý. Už to nie je ani vtip, keď si zopakujeme, že táto doba naučila ľudí heslu – „trhni, čo sa dá“. A Slovákov, ktorí to mysleli dobre aj so svojou krajinou, okradli trhovníci novej demokracie tak rýchlo, ako sa len dalo. Nečudo, že sa dnes hanbia aj za vlastné mená.
Foto 1: Miliónová budova, v ktorej sídlilo skrachované PDSI v Bratislave.
Foto 3: Finanční žraloci sa neštítia zneužívať ľudský vek.