Anonymné vyššie územné celky


zelenayová webPOZNÁMKA

Anonymné vyššie územné celky                                                                                                      

Eva ZELENAYOVÁ

Trojstupňový systém verejnej správy, ktorý sa v roku 2001 premietol do vzniku samosprávnych krajov, vzišiel z odporúčaní Európskej únie. Samosprávne orgány na každej úrovni pôsobia autonómne. Až tak, že niektoré rozhodnutia zastupiteľstiev vyvolávajú rozpaky, ba až otvorený nesúhlas. Najmä vtedy, keď majú charakter celoštátneho významu. Nevyhnutne sa vnucuje otázka, aká je motivácia volených zástupcov, keď konajú v rozpore so záujmami občanov? Dlhodobo nízka volebná účasť okolo dvadsiatich percent oprávnene otvára aj otázku o potrebe samosprávnych krajov vôbec.

Prečo chcem radšej Blahu ako Hríba


SPOZA OPONY

Prečo chcem radšej Blahu ako Hríba

Dušan D. KERNÝ

Verejnoprávna televízia vystúpila začiatkom novembra s novými zásadami ako dodržať verejnoprávnosť. Volá sa Misia verejnoprávnosti. Našinec veľmi dobre vie, že misionárov verejnoprávnosti tu bolo dosť a ak by sa boli ich zámery, neraz veľkohubo oznamované, zdarili, tak dnes by neostalo pole neorané pre terajšiu Misiu verejnoprávnosti. Jej ciele: o. i. kvalita, rozmanitosť či zodpovednosť. Pritom, drzo by som povedal, mnohé z rozhlasovej i z televíznej kvality sa dosiahlo aj v minulosti, a to tak vďaka, ako aj napriek rôznym režimom v uplynulých desaťročiach. Je na čom stavať, ale dnes i nestavať misie či Misie verejnoprávnosti.

Tragikomická akože veľká politika


BROŽÍK webKOMENTÁR

Tragikomická akože veľká politika

Ivan BROŽÍK 

Čím skôr to pochopia všetci, tým skôr bude nám bežným občanom štátu lepšie. Žiaľ, mnohí, ak aj nie všetci slovenskí politici ešte stále ideovo odmietajú prekročiť pre nás historicky dôležitú hranicu medzi ich postrevolučnou euforickou pubertou a demokraciou zrelého veku. Doteraz sú mnohí z tých našich „veľkých“ v jednom kole starostí a vynaloženého obrovského úsilia, len aby si zachovali svoje politické pozície na tak či tak iba dočasnom výslní „slávy“ a najmä moci. Nuž a nezakrývajme si, byť vo „vysokej“ politike na Slovensku je popri nadvláde nad podsvetím tým najlepším privátnym biznisom, v akom len môže u nás človek „podnikať“. Sami sme si tých akože predstaviteľov vychovali na to, že jediné, na čo sú nám dobrí, je, keď nás svojimi hádkami bavia pár minút pri televíznej obrazovke. Ani len neodpovedajú na neprofesionálne kladené otázky, nereagujú na neznalosť novinárov, jediné, na čo sa sústreďujú, je slovné a pomaly aj naozajstné pästiarstvo s častými podpásovými údermi. Mimochodom, práve z prostredia tohto športu je známe a neodškriepiteľné, že spôsobuje na mozgu nenapraviteľné škody.

Spája nás spoločný matičný cieľ


Parenička PavolKOMENTÁR

Spája nás spoločný matičný cieľ

Pavol PARENIČKA

Titus Livius, zvaný aj Patavinus, sa vo svojich Dejinách zmieňuje aj o starom keltsko-rímskom spore, v ktorom sa galský náčelník Brennus vyhrážal porazeným Rimanom, lebo nedali také výkupné, ako požadoval, aj keď pri určení jeho výšky podvádzal, jednoducho vedome nedodržal daný sľub. Tak teda naoko nahnevaný barbar s plnou vážnosťou zvolal: „Beda porazeným!“

Chrámy kníh


POZNÁMKA

Chrámy kníh

Maroš M. BANČEJ

Jeseň odjakživa vnímame ako obdobie zberu úrody. No nielen tej z polí a zo záhrad. Ľudia zviazaní s literatúrou vedia, že jeseň je aj čas literárnych súťaží, kde sa prezentuje to, čo sa urodilo a dozrelo v mladej literatúre. Takmer v každej takejto literárnej akcii má prsty príslušná knižnica. Či už mestská alebo krajská zvyčajne organizuje či spoluorganizuje túto dôležitú súčasť literárneho života. Mám tú možnosť, že každú jeseň absolvujem niekoľko literárnych súťaží. V prvom rade tie, ktorých gestorom je Národné literárne centrum, a potom aj tie, kde ma delegujú do poroty, prípadne pozvú na rozborové semináre.

Odstaviť mlyn matičných podrývačov


valo webAKO BOLO, ČO BOLO

Odstaviť mlyn matičných podrývačov

Peter VALO

„Ak to pôjde takto ďalej, budú sa naši vnuci stretávať pred véčkom a zakladať Maticu,“ povedal mi raz herec Poldo Haverl na bratislavskom Kamennom námestí. Tak došla do reči Matica. Môj priateľ Štefan Fejko sa vyjadril, že bola stvorená za grajciare ľudu, a preto bola a je potrebná ako ČIERNE SVEDOMIE pre príslušníkov elity žijúcej na Slovensku, ktorí sa v minulosti pýšili, že sú uhorskejší ako Uhor, a dnes všemožne dokazujú, že sú európskejší ako Európa. Práve oni neradi počúvajú, že Matica v rokoch 1863 – 1875 vytvorila predpoklady na niečo také, ako je národný politik, národný parlament a národný štát. Kde boli vtedy bohatí slovenskí podnikatelia? Kde bola, okrem Moysesa a Kuzmányho a niekoľkých desiatok vzdelaných rodoľubov, cirkevná verchuška?

Košútova tabuľa na veľvyslanectve MR v Bratislave?


KALISKÝ-HRONSKÝKOMENTÁR

Košútova tabuľa na veľvyslanectve MR v Bratislave?

 Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Slovenské národné noviny ako prvé informovali o zámere Veľvyslanectva Maďarskej republiky (VMR) v Bratislave umiestniť na svojej budove pamätnú tabuľu politikovi 19. storočia L. Košútovi. Tabuľa je už vyrobená, ale dátum jej osadenia zatiaľ podľa hovorcu VMR nie je presne stanovený. Táto snaha VMR nie je ľahostajná ani Matici slovenskej, keďže osoba L. Košúta a jeho postoje k Slovákom počas meruôsmych rokov sú veľmi rozporuplné. V stanovisku MS k tejto téme sa píše: „Po tom, ako sme sa celé mesiace neúspešne usilovali umiestniť v našom  hlavnom meste v Bratislave súsošie solúnskych bratov ako pripomienku 1 150. výročia ich príchodu na územie Slovenska, prichádza informácia, že v tom istom meste na Sedlárskej ulici č. 3 hodlá maďarské veľvyslanectvo odhaliť pamätnú tabuľu maďarskému politikovi Lajošovi Košútovi.

Grantoví šamani a vysávači fondov


POZNÁMKA

Grantoví šamani a vysávači fondov

Maroš M. BANČEJ

Skutočná kultúra na rozdiel od svojej komerčnej nevlastnej sestry si vie na seba zarobiť len výnimočne. Práve preto je pre zdravé fungovanie spoločnosti potrebný objektívny, a najmä funkčný grantový systém. Pôvodný zámer vyústil začiatkom deväťdesiatych rokov do fondu Pro Slovakia, ktorý vznikol na ministerstve kultúry. Odvtedy sa jeho koncepcia niekoľkokrát menila a najmä – rok od roku bol finančne chudobnejší. Dnes je grantový systém nočnou morou pre organizátorov kultúrnych podujatí, najmä pre neuveriteľné papierovanie okolo a neistotu, kedy financie prídu. Lenže pozornejší ctiteľ kultúry môže zistiť, že existujú subjekty, ktoré grantový systém vedia využívať pomerne šikovne a už dlhší čas.

Prečo majú Rakúšania steny zo skla


KERNÝ webSPOZA OPONY

Prečo majú Rakúšania steny zo skla

Dušan D. KERNÝ

Rakúske veľvyslanectvo, ako aj rakúske kultúrne fórum sú nerozlučne spojené s príbehom hlavného mesta. Tak ako napokon mnohé veľvyslanectvá – britské je v pamiatkovej budove pešej zóny, ulica sa volá Panská. Prvá adresa nemeckého bola na parádnom mieste, kde pohotovo vysťahovali jeden ústav SAV, presklený dvor budovy rovno za chrbtom hotela Devín sa stal výborným miestom, keď ktorýsi z veľvyslancov dal priechod svojej záľube vo výtvarnom umení, čo ocenil nejeden slovenský výtvarník. Francúzske sa dokonale rozhostilo v starom meste, rovno v jeho srdci, kultúrnemu inštitútu Francúzskej republiky vidno cez veľké okná priamo do kuchyne. Tam pohotovo vysťahovali lekársky Ústav výživy ľudu. Ústav prestal byť v centre a napokon aj ľud dostal inú výživu.

Naša samostatnosť nebola bez obetí


KOMENTÁR

Naša samostatnosť nebola bez obetí

Eva ZELENAYOVÁ

Pri ceste do Hlohovca v obci Šulekovo sa ukrýva skvost architekta Dušana Jurkoviča – pamätník martýrom Viliamovi Šulekovi a Karolovi Holubymu. Zatiaľ sa nerozpadáva. A povaľujúce sa prázdne fľaše i ohorky z cigariet naznačujú, že nie je opustený. Napokon, nachádza sa v blízkosti frekventovanej čerpacej stanice. Obidvoch mladých národovcov v októbri 1848 na tomto mieste obesili. Šuleka aj Holubyho vymenoval Hurban za komisárov práve v tom čase ustanovenej Slovenskej národnej rady. Zúčastnili sa aj na Slovenskom povstaní za národné požiadavky, čo uhorská moc posúdila ako buričstvo, za čo bol trest smrti. Správanie sa budapeštianskych hegemónov v roku 1848 náramne pripomína správanie sa pražských o sto rokov neskôr...