Chlieb je život každodenný


JÁNOŠÍKPOZNÁMKA

Chlieb je život každodenný

Peter JÁNOŠÍK

Hviezdoslavovo básnické „chlebové ľudstva pole“ je to, čo umožnilo prežívať generáciám ľudstva od pradávna. Chlieb je život, základná potreba človeka, nenadarmo v Otčenáši prvou prosbou, ktorú modliaci vyprosuje pre seba, je dostatok chleba. Naši starí rodičia vždy pred odkrojením prvého krajca peceň v spodnej časti prežehnali – natoľko si ho prostý ľud cenil. Aj príslovie vraví: Chlieb sa nikdy nepreje. Chlieb sa dostal aj do prísloví a porekadiel, často rozporných, aj do pozornosti veľkých mysliteľov, ba spomína sa i v Biblii. Josef Čapek povedal: „Chlieb je skrz-naskrz vec spravodlivá, maslo nie vždy, jedincov koristnícky blahobyt nikdy.“ Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu – hovorí poľské príslovie, ale latinské mu oponuje: K psiemu životu treba iba vodu a chlieb. Hovorí sa aj: Chlieb na ceste neťaží.

Prečo treba hovoriť o sýrskej Malúle


KERNÝ webSPOZA OPONY

Prečo treba hovoriť o sýrskej Malúle

Dušan D. KERNÝ

Navonok to vyzerá tak, že neustále zdôrazňujeme potrebu informácií o zahraničí z nejakých osobných, ba súkromných dôvodov. V podstate je to pravda – nechceme toľko času tráviť zháňaním toho, čo sa inde dozvedajú bez problémov. Posúďte sami: už dva roky sa hovorí o Sýrii. Spočiatku to bol priam príchod arabskej jari. Potom sa urobilo veľa, aby opozícia bola – okrem iného aj „nami“, teda európskymi, a samozrejme transatlantickými inštitúciami – vykreslená ako jediný legálny predstaviteľ sýrskeho ľudu. Až teraz sa priznáva, že odporcovia vlády sú vlastne z rôznych extrémistických a teroristických islamistických organizácií. Aktívni i penzionovaní špičkoví americkí vojaci hovoria o tom, že ak by poslali americké lietadlá nad Sýriu s bombami, tak by vlastne priamo pomohli al-Káide. Čoraz otvorenejšie sa hovorí aj o podpore americkej CIA a iných tajných služieb protivládnym odbojovým skupinám.

S Maticou v duši a v srdci


Parenička PavolKOMENTÁR

S Maticou v duši a v srdci

Pavol PARENIČKA

Nedá nám nepristaviť sa pri nedávnych Národných matičných slávnostiach v Martine (1. až 4. augusta 2013) a niekoľkými poznámkami komentovať to najdôležitejšie, čo s nimi bezprostredne súviselo – počasie, účasť a účinkujúcich, aj neseriózne, nepríjemne neprajné reči a rečičky matičného a iného sveta na margo tohto podujatia.

Organizátori slávností sa sprvu najviac obávali počasia, lebo – už stará múdrosť hovorí, že vetru a dažďu nerozkážeš. S blížiacim sa začiatkom Matičných dní sa však ich mokrý variant stával absolútnou utópiou. Uprostred leta zasiahlo naše územie nevídané sucho, tropické horúčavy a všadeprítomné teplo bolo takmer neznesiteľné. Celé Slovensko, Martin nevynímajúc, predstavovalo začiatkom augusta jednu obrovskú rozpálenú pec. Tak bolo aj v martinskom amfiteátri, ktorý, mimochodom, vykopali na návrh MS podľa architektonického projektu jej tajomníka J. Cincíka slovenskí vojaci na rozkaz ministra obrany, generála F. Čatloša pri príležitosti celoštátnych osláv 80. výročia prijatia Memoranda národa slovenského v roku 1941. Plochu amfiteátra neúprosne rozpaľovali slnečné lúče počas celučkého Matičného popoludnia, ktoré ozdobili skvelé matičné folklórne skupiny a súbory.

Vráti sa na štadióny šport?


KALISKÝ-HRONSKÝPOZNÁMKA

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Vráti sa na štadióny šport?

Po nechutných kauzách okolo násilia na slovenských futbalových štadiónoch z tohto augusta, ktoré šokovali verejnosť, zrazu akoby sa spamätali ľudia zodpovední za to, že už sa to nemá opakovať. Do parlamentu, teda do NR SR, sa v zrýchlenej legislatívnej procedúre dostal návrh na úpravu zákona o konaní športových akcií s výkonom právomocí organizátorov v spolupráci so štátnymi orgánmi. Treba pripomenúť, že už v roku 2012 ministerstvo vnútra vypracovalo materiál, ktorý predpokladal vytvorenie antikonfliktných tímov a posilnenie oddelení boja proti extrémizmu. Generálna prokuratúra navrhla možnosť postihovať kluby s problémovými fanúšikmi a vyžadovať úhradu nákladov na zabezpečenie poriadku v súvislosti so športovým podujatím. 

Pochybní hrdinovia


valo webAKO BOLO, ČO BOLO

Pochybní hrdinovia

Peter VALO

V poprevratovom roku som vo Verejnosti uverejnil úryvok z rukopisu historika Jozefa Jablonického Povstanie 1944. Hovoril o udalosti, ku ktorej došlo v predvečer povstania vo Vrútkach a v Martine. Železničiari, infiltrovaní ľuďmi sovietskeho veliteľa Velička, zadržali na vrútockej stanici rýchlik, v ktorom cestovali nemeckí dôstojníci z Rumunska do Nemecka. Medzi nimi boli dve ženy a dve dievčatá. Jablonický napísal: „Posádkový veliteľ Emil Perko bol proti akémukoľvek zákroku, aby nevznikol dôvod pre nemeckú okupáciu. Partizáni s tým nesúhlasili. Preto z Martina odišiel plukovník Perko autom do Sklabine za Veličkom, aby riešil tento problém. Vzápätí za ním uháňal do Sklabine na motorke nadporučík Kuchta. Medzitým súprava stála na železničnej stanici. Kým plukovník Perko bol za to, aby sa nemecká misia pustila ďalej, Veličkov štáb naliehal na Kuchtu, aby sa nemeckej misii znemožnilo pokračovať v ceste. Veličko sa ku Kuchtovi správal ako k podriadenému a pri príchode za Perkovej prítomnosti mu veliteľsky povedal: „Éto vaša pervaja bojevaja zadača!“

Matica v pohybe za slobodou


MACHALAO ČOM JE REČ

Matica v pohybe za slobodou

Drahoslav MACHALA

Matičné hnutie, lebo to je ten motor diania v Matici, musí nájsť sily na to, aby vedelo obhájiť a objektívne posúdiť svoje postavenie v slovenskom spoločenskom dianí. Priam vizionársky zhmotnil matičnú myšlienku profesor, sociológ Alexander Hirner, ktorého manželka pochádzala priamo po rodovej línii z rodiny Andreja Sládkoviča. Hirner vedel aj rozumel, že oživotvorenie Matice v roku 1919 bolo vytvorením riadiaceho centra kultúrnej sebarealizácie Slovákov. Ale tento mladý intelektuál sa musel postaviť aj k pohybu, ktorý chcel zmiesť v roku 1944 nacistami obsadené Slovensko. Pre neho a pre jeho priateľov sa „potreba renesancie matičnej myšlienky pociťovala preto, lebo na jednej strane bolo treba vypäť všetky sily za víťazstvo spoločného protifašistického boja, ale s dôrazom na nedotknuteľnosť už raz vydobytej relatívnej suverénnosti slovenského národa, a na druhej strane matičná myšlienka národného zjednocovania nebola nikdy taká aktuálna ako pri ideových a organizačných prípravách SNP“.

Spisovatelia na rázcestí


BANČEJ webPOZNÁMKA

Spisovatelia na rázcestí

Maroš M. BANČEJ

Píšuci ľudia, básnici, prozaici či dramatici mali na Slovensku vždy do veľkej miery výlučné postavenie. Jednak tým, že v 18., ale najmä v 19. a začiatkom 20. storočia boli to najmä oni, kto zachraňoval a zveľaďoval slovenčinu, aby spolu s národom prežila brutálny atak maďarizácie. Veľkú úlohu zohral aj fakt, že v podstate každý z majstrov pera sa venoval i osvetovej činnosti a literatúru tvoril takpovediac popri zamestnaní. Medzi našimi spisovateľmi a spisovateľkami nájdeme teda kňazov, učiteľov, notárov, právnikov aj lekárov.

Prečo je nám Sýria natoľko užitočná


KERNÝ webSPOZA OPONY

Prečo je nám Sýria natoľko užitočná

Dušan D. KERNÝ

Vývoj na Blízkom východe je pre nás na Slovensku – aj keď to znie paradoxne – užitočný. Je to osobitná slovenská zvláštnosť: ukazuje sa totiž, že svet vyzerá úplne inak, ako doteraz tvrdili prakticky monopolne všetky médiá a autori. A ešte k tomu ukazuje, akí sme neraz od diania vo svete izolovaní a neskoro informovaní.

Dvaja prezidenti z rôzneho cesta


Parenička PavolKOMENTÁR

Dvaja prezidenti z rôzneho cesta

Pavol PARENIČKA

Česko-slovenské vzťahy neboli za ostatných 150 rokov také dobré, čisté a úprimné, ako sú dnes – skutočne bratské, nadštandardné. Vráťme sa však na skok do minulosti, do polovice predminulého veku. Posledná veľká intelektuálska a kultúrna vlna z historických českých zemí smerovala na Slovensko počas bachovského neoabsolutizmu v 50. rokoch 19. storočia a pod Tatrami pôsobila do osudového roku 1867, teda do rakúsko-maďarského vyrovnania. Matica mala vtedy štyri roky. Maďari úmyselne zničili a vypovedali všetko české z „horného Uhorska“, aby zo Slovákov ľahšie uhnietli robotnú, bezduchú a poslušnú súčasť maďarského národa.

Kto opraví mladým mravy?


BROŽÍK webPOZNÁMKA

Kto opraví mladým mravy?

Ivan BROŽÍK

Kto zapríčinil tento úpadok, zosurovenie, zdivočenie mravov? Čo ľudstvo zviedlo s ducha veličavou vbŕsť do bahna?“ pýta sa bard slovenskej poézie Pavol Országh-Hviezdoslav. Respektíve, pýtal sa ešte na sklonku leta 1914. Sme takmer o sto rokov ďalej na historickej osi vývoja civilizácie a zdá sa, otázka je stále aktuálna. Klinickí detskí psychológovia bijú na poplach, že medzi mládežou už vo veku do trinásť rokov nevídaným spôsobom rastie brutalita, surovosť, bezcitnosť sprevádzaná vulgárnosťou, obscénnosťou a predčasnou sexualitou bez pozitívnej emócie. Bežní občania registrujú čoraz viac napadnutí zo strany maloletých, trestné štatistiky tiež vypovedajú o čomsi spoločensky neprijateľnom. Vyjadrovanie sa mnohých „detí“ sa obmedzilo na spojky a zámená a medzitým už len samé vulgarizmy. Surovosť a bezcitnosť časti tejto vekovej skupiny mládeže sa odzrkadľuje na porozbíjaných zariadeniach ihrísk, parkov, kúpalísk, verejných priestranstiev ako takých. Z času na čas sa médiá pozastavia nad tým, čo sa deje na našich športových štadiónoch. A to je asi tak všetko. Hneď v druhej ruke natŕčajú programovú ponuku plnú obscénností, surovostí, bitiek, zabíjania a volajú to prevzatými a nie celkom zodpovedajúco použitými termínmi od show až po thriller. Počítačové hry sú už takmer len o zabíjaní. Mnohí rodičia až príliš neskoro zisťujú, čomu sa ich ratolesť venuje mimo ich dohľadu.