POZNÁMKA
Chlieb je život každodenný
Peter JÁNOŠÍK
Hviezdoslavovo básnické „chlebové ľudstva pole“ je to, čo umožnilo prežívať generáciám ľudstva od pradávna. Chlieb je život, základná potreba človeka, nenadarmo v Otčenáši prvou prosbou, ktorú modliaci vyprosuje pre seba, je dostatok chleba. Naši starí rodičia vždy pred odkrojením prvého krajca peceň v spodnej časti prežehnali – natoľko si ho prostý ľud cenil. Aj príslovie vraví: Chlieb sa nikdy nepreje. Chlieb sa dostal aj do prísloví a porekadiel, často rozporných, aj do pozornosti veľkých mysliteľov, ba spomína sa i v Biblii. Josef Čapek povedal: „Chlieb je skrz-naskrz vec spravodlivá, maslo nie vždy, jedincov koristnícky blahobyt nikdy.“ Jedz chlieb a pi vodu, neprídeš na chudobu – hovorí poľské príslovie, ale latinské mu oponuje: K psiemu životu treba iba vodu a chlieb. Hovorí sa aj: Chlieb na ceste neťaží.
Nielen chlebom je však človek živý. V Starom zákone čítame: Nie samým chlebom živý bude človek, ale všetkým tým, čo vychádza z úst Hospodinových, živý bude človek. Apoštol Ján vo svojom evanjeliu uvádza veľkolepé Ježišove slová o Božej energii, ktorú nazýva nebeským chlebom. Až takých nebeských výšin sa dotýka ľudský pojem chlieb. K čomu nás to zaväzuje?
Ešte za socializmu som videl český film Dve veci pre život. Pre hlavného hrdinu to bola práca a partnerka. Typický príklad potreby mladého človeka. Z obidvoch vecí možno profitovať – aj zo zárobku na chlieb, aj z čistého ľudského citu, ktorého cieľom je dieťa. Z hľadiska prírody ide o biologickú reprodukciu, z hľadiska národa je to šanca na prežitie. Bohužiaľ, dnes kdekto radšej dá prednosť honosnému kaviáru, než by skromne so svojimi deťmi požíval obyčajný chlieb. Hľa, Čapkov „jedincov koristnícky blahobyt“.
Podľa prieskumu, aby sa spoločnosť udržala pri živote viac ako dvadsaťpäť rokov, musí mať pôrodnosť 2,11 dieťaťa v rodine. Ak má menej, vymiera. Historicky sa nijakej kultúre s priemernou pôrodnosťou 1,9 nepodarilo znovu sa obnoviť. V roku 2007 bola priemerná pôrodnosť vo Francúzsku 1,8, v Anglicku 1,6, v Nemecku 1,3. U francúzskych moslimov je priemerná pôrodnosť 8,1. Je to prvá krajina, kde je viac mešít ako kostolov. Za ostatné roky narástla moslimská populácia v Anglicku z 80 000 na 2,5 milióna. Je tam vyše tisíc mešít. Na Slovensku sa úhrnná plodnosť, teda počet detí na jednu ženu, v roku 1992 prepadla pod hodnotu 2,0 a odvtedy postupne klesá až na aktuálnu hodnotu 1,239. Slovensko má jednu z najnižších pôrodností v Európe a medzi Slovákmi sú dve deti výnimočné a tri rarita. Mnohopočetné rodiny sú výlučne záležitosťou rómskej menšiny. Štát má záujem posilniť rodičovský príspevok na prvé dieťa, a potom ho postupne znížiť na ďalšie deti. Úvahy sa uberajú aj tým smerom, že by sa príspevok na prvé dieťa zvýšil na 900 eur, na druhé by bol 600 a na tretie 500 eur. Máme 5 411 000 obyvateľov. Bude „chlebové Slovače pole“ pre nich hojné? Konajme uvážlivo. Aby svet, v ktorom žijeme dnes my, bol svetom šťastným pre naše deti a našich vnukov.